MANUÁL na bábätko...alebo prečo nám s dieťatkom nedajú návod na použitie?
Často sa mi stáva, že keď prídem do mladej čerstvej rodinky, ktorá má prvého potomka ešte len pár hodín, mamky si povzdychnú – „prečo k bábätku nedávajú aj návod na použitie?“. Nuž preto mamky moje, lebo ten manuál máme v sebe. Akurát vekmi a generáciami možno trošku prachom zapadol.
A tak dnes, spolu s vami, skúsim ten prach oprášiť a nájsť návod, ktorý sa dedí v génoch, v srdci, duši či podvedomí. Zároveň sa pozrieme na prešľapy, ktoré prastaré mamy nemohli poznať, lebo vedecko technická revolúcia im ešte neubrala z prirodzenosti. Nám už áno, ale my sa nedáme a matky v sebe nájdeme.
Narodilo sa bábätko: Starostlivosť o novorodenca v kocke
Prečo práve šesť nedieľ?
Šestonedelie – šesť nedieľ - je slovo ktoré sa dá jednoducho pochopiť i v dnešnej dobe. Kto si ale ešte pamätá prečo?
Opýtala som sa na to mnohých mamičiek a mnohé tušili správnu odpoveď. Jedna ma však zaskočila vysvetlením, že preto, lebo po šiestich týždňoch je čas ísť na kontrolu. Prečo a za akým účelom vysvetliť nevedela. Takže áno, po tomto čase je čas ísť, aby nám potvrdili, či sa telo dostalo do pôvodnej formy, či je maternica zase v kondícii, či sa zahojili prípadné pôrodné poranenia a či sme fyzicky fit. Lenže okrem toho je šestonedelie aj obdobím ďalších významných zmien.
Keď prídeme domov z pôrodnice s uzlíčkom v náručí, tak si mnohé vydýchneme. Konečne doma, v čistučkom, našom prostredí. S voňavým bábätkom a s rodinou, ktorá sa snaží pomôcť. Konečne jedlá, ktoré voňajú rukami najbližších, konečne vlastná posteľ a konečne kľud. Doma je doma.
Lenže nie jednu čerstvú mamu zároveň prepadne pocit bezradnosti a strachu. Čo teraz budem robiť? Kto mi pomôže s tým drobčekom? Ako sa mám oňho postarať? Budem robiť všetko správne? Čo ak niečo pokazím? Čo ak mu ublížim? Čo mám robiť???
Práve šestonedelie je čas, keď by žena matka nemala robiť nič, nič iné ako sa regenerovať a venovať svojmu bábätku. Lebo šestonedelie nie je len o tom, že sa dostaneme do formy fyzicky. Je to aj o tom, že naše hormóny sa zladia, že sa celou bytosťou môžeme venovať svojmu telu a mysli. A bábätku.
Mamy radia mamám: Ako prežiť ŠESTONEDELIE?
Zoberte si príklad od našich predkov. A skôr ako vás začnú napadať myšlienky ako „robotovali na poli a tam porodili a ďalej okopávali mrkvu“, odporúčam vám ísť sa pozrieť do ktoréhokoľvek múzea ľudovej kultúry na Slovensku. V každom nájdete izbu rodiny s kútnou plachtou, s posteľou v rohu miestnosti zakrytou tak, aby mala čerstvá mamička pokoj, intimitu a aby mohla s novonarodeným členom rodiny (nielen s prvým, ale s každým ďalším) ležať, oddychovať a regenerovať sa. Šestonedelie bolo posvätným obdobím, kedy sa vytvárali najsilnejšie putá.
Nič, len dojčiť a regenerovať
Súdržnosť a podpora rodiny bola dôležitá. Roboty bolo vždy veľa, ale všetci členovia sa snažili počas tohto obdobia zastať aj prácu, ktorú robila pred tým čerstvá matka tak, aby ona nemusela robiť nič. Nič, len dojčiť, regenerovať a venovať sa sebe a dieťatku.
Ak máme po pôrode možnosť ležať s bábätkom v náručí v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu, tak to nie je strata času. Nič nám neujde. Naozaj chceme radšej vešať prádlo alebo leštiť nábytok? Naozaj sú dôležitejšie nevybavené pracovné záležitosti ako my a naše deti? Na čo sa pozriete radšej? Na dieťatko či na vysávač? Často, až priveľmi často to vidím.
Len čo nám je trochu lepšie už sa hrnieme do práce, aby sme nevyzerali ako lenivé ženy, nevesty, alebo preto aby sme dokázali aké sme samostatné či schopné. Alebo preto aby sme sa nenudili. Alebo – prečo vlastne? Podľa hesla: Cítime sa dobre, hor sa do práce! si ukrajujeme z najkrajších momentov života tie najcennejšie chvíle, ktoré sa nikdy, NIKDY nevrátia.
Pozorujte a učte sa byť mamou
Keď ostanete s dieťatkom na hrudi ležať, tak sa naše telo oveľa lepšie regeneruje. Vyhnete sa prepadávaniu ťažkej maternice cez uvoľnené svalstvo panvového dna, s tým následne spojené problémy s únikom moču a ... a vlastne mnohým ďalším fyzickým problémom, ktoré sa nabalia. Pozrime sa na tú druhú stránku veci.
Ak ostaneme s bábätkom v posteli, naše pozorovacie schopnosti sa vycibria. Ak nebudeme mať v dosahu mobil tablet, počítač ani telku a budeme sa dívať na bábätko, (nie, nezošalieme, prežijeme to!), tak sa rýchlo sa naučíme rozoznať jeho signály.
Lebo každé dieťatko pred tým, než začne odušu plakať vydáva signály, ručičkami, nožičkami, pusinkou, polohou tela.... a ak sa dívame, tak skoro zistíme –teraz chce papať. A teraz ho bolí bruško. Potrebuje si odgrgnúť. Chce sa len pritúliť... to nezistíte inak, ako pozorovaním. A na pozorovanie musí byť čas. Veľa času a trpezlivosti potrebujeme i na rozbehnutie laktácie.
Prečo bábätko toľko plače?
Našťastie sú už dávno preč časy, kedy nás dirgovali do nejakých pravidiel – len každé tri hodiny, len desať minút, len jeden prsník... Dnes už je jasné, že najideálnejšie je pre ženu (i jej prsia) a pre dieťa dojčenie na požiadanie. Vždy keď sa dieťatko budí, máme prirpavené mliečko, vždy k dispozícii, nečakáme na dokončenie práce – lebo nič nerobíme a oddychujeme. Je to omnoho jednoduchšie, ak nastavíme svoju hlavu na to, že nič iné nemusíme.
Vopred rozoznáme, že sa drobček budí, lebo ho máme stále na očiach a tak sa môžeme zaobísť dokonca i bez plaču. Lebo jeho potreby sú splnené okamžite. Teraz plníme základné životné potreby. Naše deti neplačú preto, lebo nás chcú nahnevať, lebo vymýšľajú. Ale preto, že niečo potrebujú a plač je ich formou komunikácie.
Aj mama je dôležitá. Veľmi
To že bábätko je spokojné a napapané je super. Ale, priznajme si mamky moje, že MY občas na to zabúdame. Stáť celé dopoludnie pri sporáku a vyvárať určite nie je dobrá cesta. Ale nejesť je ešte horšia. Koľkokrát to vidím. Mamky vyčerpané, nevyspaté, hladné, siahnu po prvej energetickej bombe ktorú majú poruke, aby prežili. A najčastejšie sú to sladkosti. Jedlo je i naša potreba. A potom spánok.
Nedostatok spánku ovplyvňuje celú našu bytosť. Áno, keď sa dieťatko narodí, spíme menej a prerušovane. I preto je v šestonedelí ideálne ležať s drobčekom v posteli. Keď spí on, môžeme si zdriemnuť aj my. A tie, ktorým sa cez deň spať nedarí, tak nech aspoň ležia a oddychujú. Nič v tomto období nie je horšie ako nevyspaná vyčerpaná mamka.
Deti potrebujú mamy, ktoré sa usmievajú, nie ktoré ronia slzy od únavy. Prejaví sa to potom aj na ich reakciách. Ležte a oddychujte!
Stlmite zvuky a ruchy
A ešte jednu dôležitú vec musím spomenúť. Čosi, čo naše babičky nepoznali, ale ja sa s tým stretávam veľmi často. Priveľa vzruchov. Domácnosti, kde v pozadí ide televízor, večne zapnuté počítače... Raz som dokonca zažila mobil pri hlave dieťatka.
Mamička v dobrom úmysle uspať ho mu tam púšťala uspávanky. Máme veľa techniky, ale minimálne pri bábätkách ju treba používať naozaj s rozmyslom a účelne. Predstavte si že tie naše deti nasávajú všetko naokolo svojimi zmyslami. Ušká sú nastavené ako radar a zachytávajú všetky zvuky naokolo. Lenže potom, potom ich bábätko musí i spracovať.
Mnoho mamičiek pozná večerný plač bábätiek. Nie a nie zaspať. Vidíme, že im už viečka padajú od únavy ale namiesto sníčkov je tu nespokojnosť. A tu je rada veľmi jednoduchá. Spomeňte si na seba a svoje pocity, po dlhom dni, keď ste veľa prežili a tešíte sa už do postele na blahodarný spánok... ľahnete si a nejde to... od tej únavy sa nedá zaspať. Tak podobne sa cítia i naše deti. Čím menej vzruchov cez deň – tým lepší spánok v noci.
Takže manuál na bábätko je vlastne úplne jednoduchý – spokojná mama, pokojné šestonedelie – šťastné dieťa.
