Mamy radia mamám: Ako prežiť ŠESTONEDELIE?

Mamy radia mamám: Ako prežiť ŠESTONEDELIE?
28.8.2017 v kategórii Mama, autor Andrea Mániková, foto: istockphoto.com

Ako ste šestonedelie prežili vy? Prečo je dôležité v šestonedelí neprepínať svoje sily?

Niektoré mamičky sa okamžite po tom, ako privedú svoje dieťatko na svet vrhnú do víru života, akoby šestonedelie ani neexistovalo.

Prečítajte si aj: Obdobie šestonedelia: Problémy sprevádzajúce šestonedelie

Aj naša čitateľka, čerstvá mamička Anka sa v tomto „rýchlokolotoči“ stratila, svoje sily prepínala na maximum.  Nielenže ju vyčerpanosť priviedla priamo k lekárovi, ale postavila do pozoru aj celú rodinu. Návštevy, nákupy, starostlivosť o bábätko, domácnosť, ako to zvládnuť bez ujmy na zdraví? Obrátila sa na našu redakciu, a na vás, milé mamičky, s prosbou o radu.

Ako prežiť šestonedelie bez ujmy na zdraví? 

Takto ste jej poradili: 

„Myslela som si, že po pôrode zvládnem všetko sama“

Eva, Miško, 13 mesiacov

Aj ja som bola tá prvorodička, ktorá si myslela, že všetko zvládne sama a nepotrebuje s ničím pomôcť.

Miška som po 12-hodinovom pôrode nakoniec porodila cisárskym rezom,  všetko prebiehalo dobre a my sme na 4. deň išli spolu domov. Prvé dni boli super, hormóny účinkovali a ja som veľmi neoddychovala a tvárila sa, že všetko zvládam.

šestonedelie

Dovtedy som bola úplne zdravá a až do cisárskeho rezu som si do kolónky operácie vždy dávala – žiadne. Na siedmy deň po pôrode som ale dostala veľmi prudké bolesti pod prsiami – mala som pocit, že ma to roztrhne na polovicu. Zhruba po hodine prešli a tak som si myslela, že som sa asi len presilila a snažila som sa viac si oddýchnuť.

Na druhý deň sa však bolesti vrátili. Našťastie nás vtedy navštívila moja mama, ktorá sa postarala o Michala, kým som s manželom „bežala“ na pohotovosť.  Lekári  najprv vylúčili komplikácie v súvislosti s cisárskym rezom a následne po vykonanom CT prišla veta – „aha, ďalšia žlčníková mamička“. 

Nakoniec som ležala 5 dní na internom oddelení a mesiac po pôrode mi bol laparoskopicky operovaný úplne nefunkčný žlčník.

Psychika po pôrode dostáva zabrať: čo môže pokaziť radosť z dieťatka?

Toto obdobie by som nebola zvládla bez pomoci manžela, z ktorého sa vykľul fantastický otec, mojej mamy, svokry a vlastne celej rodiny, ktorá ma pri malom Miškovi zastúpila.

A samozrejme aj vďaka Miškovi, ktorý bol veľmi pokojné a dobré bábätko a zvládol aj náhly prechod z materského na umelé mliečko (kvôli liekom na podráždený pankreas som nemohla dojčiť mlieko som si v nemocnici odstriekavala a s plačom vylievala do umývadla).

Mamičky si mnohokrát neuvedomujú, že zdravie je len jedno a tehotenstvo a pôrod dajú telu naozaj zabrať, aj keď to veľakrát mnohé necítia.

Ja som si šestonedelie odtrpela odlúčením od Miška, bolesťami, veľmi prísnou diétou a ďalšou narkózou pri operácií žlčníka, a preto svojim známym  a kamarátkam radím, aby so všetkým menej podstatným počkali tých 6 týždňov, venovali sa len sebe a bábätku a nechali si pomôcť od druhých

„Každý sme úplne iní a záťaž znášame po svojom“

Renáta, Anička, 1 rok a 3 mesiace, Lucka, 2 mesiace

Milá Anna, myslím si, že prežitie šestonedelia bez ujmy na zdraví závisí od organizmu každej ženy. Niekto zvládne väčšiu záťaž a niekto zas nie.

Ja osobne mám doma malú Aničku, ktorá má 1 rok a tri mesiace a Lucku, ktorá má len dva mesiace, popri tom diaľkovo študujem a od septembra ma čaká bakalársky ročník. Nechcem však, aby to vyznelo ako vychvaľovanie, ale chcem poukázať na to, že aj napriek skutočne veľkej záťaži som prežila šestonedelie pri obidvoch dievčatách bez nejakých ťažkostí.

Môj osobný názor je, že chorobu alebo iné problémy si človek neprivodí len dôsledkom čerstvého rodičovstva a vedenia domácnosti, ale určite viacerými faktormi. Vyčerpanosť po pôrode  a nedostatok spánku pri malom dieťatku možno len podkopnú chorobu vpred, ale určite nie sú jedinými príčinami.

Každý sme úplne iný a aj záťaž nesieme po svojom. A niekedy si proste nenavyberáme a musíme znášať to, čo si život pre nás pripravil.

"Len oddychovať a nestresovať sa"

Lenka s dcérkou

Spomínam si na to, ako keby to bolo včera, keď sa mi môj milovaný anjelik narodil. Počas pobytu v nemocnici sme dostali ďalšiu dobrú správu... dostali sme byt, na ktorý sme radostne čakali. Do pôrodu sme bývali u rodičov, preto som sa veľmi tešila, keď nám zavolali, že nám budú oficiálne odovzdávať kľúče.

Hneď ako nás prepustili z nemocnice domov, vybrala som sa do nášho nového „hniezda“ poobzerať, čo všetko ešte bude treba porobiť, poupratovať a podobné veci. Chcela som si to zariadiť všetko sama, aby som v tom mala prehľad.

Prečítajte si aj: Šestonedelie: 6 magických týždňov

Moja mama ma upozorňovala, že počas šestonedelia by som sa mala šetriť  a oddychovať, aby si moje telo oddýchlo a zregenerovalo sa po pôrode.

No ja som sa cítila dobre, tak som ďalej vybavovala, balila, upratovala, starala sa o malú, no po 2 týždňoch som dostala horúčku, bola som bledá, nevládala som. Myslela som si, že to je z mliečka, pretože som ho mala veľa. Dala som si tabletku a do večera bolo dobre. To som ešte nevedela, čo ma čaká.

šestonedelie

Prestalo mi chutiť, cítila som sa slabá, stále som špinila, ale myslela som si, že to je normálne a pripisovala som to vyčerpaniu z dojčenia. Po šiestich týždňoch, vlastne po šestonedelí som zašla k môjmu gynekológovi na kontrolu a vtedy to začalo.

Pán doktor mi oznámil, že sa musím vrátiť do nemocnice, pretože v maternici mi ostali nejaké zrazeniny. Tam som musela podstúpiť kyretáž, mala som tam zvyšky z placenty, takže po mojom šestonedelí nasledovalo vlastne ďalšie šestonedelie.

Keď som si myslela, že to už budem mať za sebou, objavila sa mi cysta na vaječníku, ktorá sa našťastie vstrebala po nejakých injekciách, no potom prišla ďalšia, ktorá mi praskla, znovu návšteva nemocnice, zase lieky a injekcie...

Myslím si, že ak by som počúvla moju mamu  a trošku viac oddychovala počas šestonedelia a vybavovačky nechala na priateľa, všetko by bolo úplne inak. Možno s menšími komplikáciami. Preto moja rada znie: oddychovať a nijak sa nestresovať.

„Včas som sa spamätala“

Nika s dcérkou

Milá Anička, to, čo opisuješ dôverne poznám. Len ja som neskončila našťastie ako ty, včas som sa spamätala. 

Ako mladá prvorodička, ďaleko od rodiny, som chcela všetko zvládnuť sama. Mať doma dokonalý poriadok, dostatočne sa venovať maličkej, priateľovi a ani seba nezanedbávať.

No všetko to boli len moje plány. Keď som prišla domov z pôrodnice, hneď som nastúpila do kolotoča: dcéra, varenie, dcéra, prechádzky, upratovanie, nákupy... a samozrejme večný kolotoč dojčenia, prebaľovania, prezliekania...

Veľmi rýchlo som pochopila, že keď to chcem všetko postíhať, na mňa a môj oddych už čas nezostane. Síce som mala doma vždy čisto, vždy navarené, dieťa ako zo škatuľky, no ja som bola neskutočne vyčerpaná. Jedného dňa som sa proste na všetko vykašľala.

Prečo by som mala variť každý deň? Prečo by som mala každý deň behať s mopom a vysávačom? Vždy som si ukradla pre seba chvíľočku, keď dcérka spala, a razom sa zo mňa stala spokojná a vyrovnaná mama, ktorá má síce občas nepozmývanú podlahu, ale je spokojná a má spokojnú rodinu.

„Staraj sa o zdravie, náhradné nemáš“

Ľubica, Alex, 3 roky

Ja som dopadla veľmi podobne ako kopec iných mamičiek, ktoré prepínali svoje sily.

Malého Alexa som si priniesla z pôrodnice s obrovskou hrdosťou a hoci pôrod bol vyčerpávajúci, cítila som sa plná síl. Môj Alex sa narodil na začiatku mája, vonku všetko krásne kvitlo a ja som sa ako prvorodička neuveriteľne tešila na prechádzky s kočíkom.

Lenže hneď prvá vychádzka ma vystrašila. Kým som bola prvých pár dní doma, cítila som sa plná síl a elánu, lenže neviem, či zaúčinkoval silný jarný vzduch, no na prechádzke som takmer odpadla. Musela som si sadnúť na lavičku, pred očami sa mi robili kruhy, dosť ma to vystrašilo, a to som až tak ďaleko nezašla.

Rozkývaná hladina hormónov, chýbajúci spánok, ktorý sa mi (dodnes) nepodarilo dobehnúť, „zaberák“ v podobe starostlivosti o dieťatko, „nestíhačky“ udržiavať perfektnú domácnosť... Preto moja rada znie, narodenie dieťatka je veľkou zmenou a šestonedelie je skutočne časom, kedy mamička zbiera svoje stratené sily, preto si ho vychutnaj ako sa len dá!

Oddychuj každú možnú chvíľku, všetko ostatné počká a tebe naozaj nič neutečie. Ak sa vysilíš, utečie ti jedine zdravie a tvoje dieťatko ťa naozaj potrebuje. Váž si svoje zdravie a staraj sa oň, lebo náhradné neexistuje.

Neprehliadnite: Existuje recept na príma šestonedelie? alebo Vitajte v klube, mamičky!

šestonedelie

„Sily počas šestonedelia sú krehké“

Tereza, Terezka, 1,5 roka, Tomáško, 4 roky

Aj ja som patrila k mamičkám, ktoré si mysleli, že všetko zvládnu, veď médiá nám každý deň ukazujú dokonalé mamičky. Človek, ktorý nemal dieťa, si môže myslieť, že ak je mamička doma, čo už má iné na práci, bábätku dá najesť, prebalí, uloží ho spať a ona si môže pokojne vyvaľovať „šunky“, veď je predsa na materskej.

Pravda však je niekde inde. Častokrát som mala problém len sa osprchovať, do jedného roka mojej Terezky som si vaňu napustila iba raz, lebo hoci sa o ňu staral manžel, Terezka jačala, tak som si ani vaňu nevychutnala. Aj začiatky dojčenia boli také, že sa mi zdá, že celé dni som nič nerobila iba dojčila, doslova každú chvíľku.

Už pri Tomáškovi som bola počas šestonedelia dosť vyčerpaná, všetko som chcela mať tip top. A to ma položilo, dostala som silné závraty, celý svet sa so mnou točil, zvracala som, neobišli ma infúzie, ktoré trošku môj stav pomohli stabilizovať.

Tak sa u nás podávali kľučku moja mama, svokra, sestra, manžel... doslova mali služby, aby mi s Tomáškom pomohli. Preto keď sa mi narodila Terezka, počas šestonedelia som už bola opatrnejšia, zorganizovala som všetko tak, aby to čo najviac vyhovovalo nášmu režimu a mojim silám.

Návštevy mohli prísť, ale museli sa ohlásiť aspoň 2-3 dni dopredu, keď prišli babičky, dostali vnúčatká na prechádzku, manžel nosil nákupy... Myslím, že všetky mamičky by počas šestonedelia mali byť veľmi opatrné, ich sily sú krehké, aj keď sa im to nezdá.

Prvé týždne po pôrode: čo sa deje vo vašom tele?
Bonding – magické hodiny po pôrode