Psychika po pôrode dostáva zabrať: čo môže pokaziť radosť z dieťatka?

Redakcia | 27. apríl 2017

O čom sa rozprávame, keď vravíme o psychických poruchách po pôrode?

Žena môže po pôrode trpieť viacerými psychickými problémami

Spektrum psychických porúch po pôrode zhŕňa popôrodné blues (tzv. „baby blues“), popôrodnú depresiu a popôrodnú psychózu.

Vzhľadom na faktor času by sa sem dala zahrnúť aj posttraumatická stresová porucha vo vzťahu k pôrodu a úzkostne poruchy ako panická porucha, obsedantno-kompulzívna porucha, sociálna fóbia a agorafóbia (strach z pobytu v otvorenom priestore).

Popôrodné „Baby blues“

Je asi najznámejšou poruchou nálady po pôrode a zasahuje 50 % až 80 % nových matiek. Najčastejšie sa rozvíja na 3. – 4. deň po pôrode a trvá približne prvých 10 – 14 dní. Príznačná je plačlivosť, emocionálna labilita, úzkosť, nespavosť, vyčerpanie, podráždenosť a hnev, smútok, výbušnosť.

Dáva sa do súvisu s adaptáciou na novú úlohu matky, kde negatívne vplýva nespokojnosť s priebehom pôrodu, vyčerpanie, neistota ohľadom zdravotného stavu bábätka, schopnosti dojčiť, pochopiť a zabezpečiť potreby bábätka.

Zvýšená plačlivosť sa dáva aj do súvisu s nahromadením hormónov, ktoré treba z tela údajne „vyplakať“. Keď sa pozeráme na materstvo ako zmenu, je pochopiteľné, že sú mamy v tomto čase najsenzitívnejšie – aj na pochvalu, aj na kritiku.

Baby blues si nevyžaduje žiadnu medikáciu, základom je podpora novej matky v pôrodnici a v domácom prostredí. Až keď príznaky pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, hrozí riziko rozvoja závažnejšej poruchy.

„Popôrodná depresia“

Popôrodná depresia je závažná porucha nálady, ktorú prežíva po pôrode asi 8 % až 15 % matiek. Objavuje sa zvyčajne počas prvých štyroch týždňov po pôrode, ale môže sa objaviť kedykoľvek počas prvého roka po narodení dieťaťa.

Bez liečby môže pretrvávať niekoľko týždňov až mesiacov a vážne znižuje kvalitu života matky, jej rodiny a negatívny dosah má aj na vývin dieťaťa. Preto je veľmi dôležitá prevencia, ale aj včasná diagnostika a intervencia.

Problém je hlavne vo včasnej diagnostike, pretože matky majú len málokedy energiu, odvahu a časopriestor na vyhľadanie pomoci. V samotnej podstate ochorenia sú pocity viny ako vlastné zlyhanie a sociálna izolácia, preto nemajú tendenciu vyhľadať pomoc, skôr seba obviňovať z neschopnosti.

Ponuka psychologickej/psychiatrickej intervencie ich pocit menejcennosti skôr prehĺbi, pretože duševné ochorenie je vnímané ako definitívne potvrdenie skutočnosti, že sú „nenormálne“.

Napriek tomu je dôležité vyhľadať pomoc, pretože neliečená depresia nesie zo sebou aj riziko samovraždy. Zároveň by sme však nemali ignorovať aj psychologické faktory depresie a v prvom rade riešiť faktory, ktoré matku zbytočne zaťažujú. Dochádza akoby k psychiatrizácii objektívne náročnej situácie.

Prečítajte si: Baby blues alebo popôrodná depresia

Typické príznaky popôrodnej depresie:

pocit smútku, prázdnoty, emocionálna otupenosť alebo častý plač,
pocity bezmoci a beznádeje,
podráždenosť alebo zlosť,
sebaobviňovanie a pocit viny, úzkosť,
silný pocit zlyhania a nedostatočnosti: neschopnosti postarať sa o dieťa,
katastrofické obavy z budúcnosti,
nechutenstvo, alebo naopak prejedanie sa,
prevládajúce pocity vyčerpania, únavy, poruchy spánku,
sklon k sociálnej izolácii (tendencia odpútať sa od vzťahov s rodinou, priateľmi),
strata predchádzajúcich záujmov, ktoré dovtedy žena robila rada,
intenzívne obavy a strach o dieťa, alebo nezáujem o dieťa.

V zriedkavých prípadoch psychotické fenomény:

autoakuzačné bludy (pripisuje si vinu za nešťastia, ktoré postihujú nevinných ľudí, často za celosvetové katastrofy či utrpenia),
halucinácie.

A najväčším rizikom neliečenej PPD sú myšlienky na samovraždu, alebo obavy z ublíženia dieťaťu (tzv. rozšírená samovražda).

Ako sa prejavuje psychóza?

Psychóza je veľmi zriedkavá psychická porucha, ktorá sa môže rozvinúť po pôrode asi v 0,1 – 0,2 % nových matiek.

Nástup ochorenia býva búrlivý, najčastejšie behom prvých 48 – 72 hodín. Ak mala mama v anamnéze psychotické ochorenie, je riziko relapsu psychózy 12 % a častejšie sa rozvíja aj popôrodná depresia, ak mala skúsenosť s psychózou po predchádzajúcom pôrode, riziko, ak nie je liečená, stúpa až na 70 %.

Prvé príznaky psychózy:

nepokoj, podráždenosť,
zhoršená kvalita spánku a nespavosť.

Veľmi rýchlo sa objavujú aj ďalšie psychotické príznaky, väčšinou depresívne ladené:

dezorganizácia (zmätenosť) správania,
bludné vnímanie, halucinácie (počutie hlasov alebo videnie vecí, ktoré nie sú skutočné, väčšinou kritizujúcich jej konanie),
strata kontaktu s realitou,
bludné myšlienky (napr. dieťa je podvrhnuté, vymenili ho v pôrodnici),
afektívne symptómy,
hrozba impulzívneho auto- či heteroagresívneho jednania pacientky z psychotickej motivácie.

Psychóza nemusí mať len depresívne ladenie, zriedkavejšie sa objavujú aj manické príznaky:

nadnesená nálada, podráždenosť, nárast energie, aktivity, zvýšená sociabilita, znížená potreba spánku, znížená pozornosť, zvýšené sebahodnotenie, zvýšená hovornosť až myšlienkový trysk, bludy, halucinácie.

Prečítajte si: Popôrodné blues prešlo do popôrodnej depresie....

Úzkostné poruchy

Panická porucha

Je charakterizovaná opakovanými ohraničenými epizódami úzkosti, ktoré majú výrazne nepríjemný somatovegetatívny sprievod (búšenie srdca, tras, potenie, pocit dusenia sa, nemožnosti sa nadýchnuť...),

pocity derealizácie a depersonalizácie (odvrátenie od skutočnosti, chorobný pocit neskutočnosti vonkajšieho sveta) , strach zo smrti, zbláznenia, straty kontroly. Často ústi do strachu zostať sama doma, strachu zostať sama s dieťaťom, ak by sa záchvat opakoval.

Obsedantne-kompulzívna porucha (OCD)

Charakterizujú ju obsedantné (vnucujúce sa) myšlienky vtierajúce sa opakovane do mysli, ale aj kompulzívne činy alebo rituály znamenajúce opakované stereotypné konanie.

Obsahom obsesií sú agresívne nutkavé myšlienky zamerané voči novorodencovi, matka ich vníma ako niečo cudzie, nevystihujúce jej vzťah k dieťaťu, ale nevie „sa ich zbaviť“. Často sa vyskytujú napr. nutkavé obavy z chorôb, infekcie či špiny.

Opakované stereotypné konanie – rituály – majú „zabrániť zlému“ – presný počet umývania rúk, utierania len do čistého uteráka a pod. Približne 25 % OCD u žien vzniká v popôrodnom období.

Posttraumatická stresová porucha

Je úzkostná porucha, ktorú charakterizujú epizódy opakovaného znovuprežívania traumy v podobe živých spomienok – flashbackov, snov alebo nočných mor.

Spomienky na traumatickú udalosť sa objavujú aj pri každodenných udalostiach, ktoré traumatickú udalosť pripomínajú. Sprevádza ju podráždenosť, nadmerná bdelosť (striehnutie na všetko okolo), nespavosť.

Ak matka nevyhľadá pomoc, môže trauma viesť až k chronickým zmenám osobnosti. Popôrodná posttraumatická stresová porucha vedie často k strachu z ďalšieho otehotnenia.

Nemusí byť vždy následkom komplikovaného pôrodu. Vzniká aj po zdanlivo neproblematickom pôrode, ale aj po spontánnom potrate či pôrode mŕtvého plodu. Dominantný je pocit bezmocnosti a straty kontroly nad situáciou.

Všetky formy úzkostných porúch bývajú subjektívne ťaživo prežívané, ale aj negatívne zasahujú do života mamy i rodiny. Prvou voľbou v liečbe je psychoterapia.