Popôrodné blues prešlo do popôrodnej depresie....
Rozhodla som sa Vám napísať svoj príbeh. Prežila som popôrodnú depresiu a túto hrôzu by som nepriala nikomu. Má však svoje riešenie a je dôležité o tom vedieť. Trápiť sa nemusíme.
Príbeh našej čitateľky
Čítam Váš časopis pravidelne a veľmi ma teší, keď tam nájdem listy iných mamičiek o tom, ako zvládajú materstvo a starosti bežného dňa.
Rozhodla som sa Vám napísať svoj príbeh. Prežila som popôrodnú depresiu a túto hrôzu by som nepriala nikomu. Má však svoje riešenie a je dôležité o tom vedieť. Trápiť sa nemusíme.
Pred 8 mesiacmi som paradoxne prežívala veľmi nepekné chvíle. Keby som vedela, že v tom nie som sama a že je to bežná vec, ktorá sa jednoducho stáva, mohla som svoje problémy riešiť skôr a netrápiť sa tak zbytočne.
Prečítajte si: 6 tipov, ako si okamžite zlepšiť náladu
Bábätko sme si s manželom priali, počali sme bez problémov, tehotenstvo bolo v pohode, užívala som si ho ako sa patrí.
Syn sa narodil v termíne, zdravý, pôrod bol bez problémov, v pôrodnici som pekne dojčila, rástli sme a tak sme ako vzorný príklad boli prepustení domov.
Ako to celé začalo?
Keď si na toto obdobie spomeniem, je mi opäť zle od žalúdka a mám husiu kožu. Doma som sa zrazu začala bez zjavnej príčiny meniť v depresívnu, uplakanú, absolútne nespokojnú a neschopnú trosku. Aj keď som mala v náruči môj vytúžený krásny voňavučký uzlíček, cítila som, že som v koncoch. Mala som pocit, ze pre mňa život práve skončil.
Zo všadeprítomného zápachu zrazeného mlieka a vaječinky v plienke sa mi zdvíhal žalúdok. Nemohla som sa ubrániť plaču a zlosť si vylievala na manželovi, ktorého som brala ako zradcu.
Bábätko sme predsa chceli obaja a neraz som to ja, čo celé noci nespí, nesmie nikam na krok, pretože si pripadá ako mobilná mliekareň.
Pre manžela sa nič nezmenilo, mohol si chodiť do práce, športovať, sadnúť si s kamarátmi a osláviť narodenie bábätka.
Deň zo dňa to bolo horšie. Vedela som, že malého milujem, ale nemala som silu sa na neho ani usmiať ani hovoriť. Najviac ma deptali poznámky známych – či si materskú užívam, a aké mám pohodové bábätko... Vraj no, áno, pohodová mamička... Keby len vedeli. Pripadala som si hrozne. Výčitky, že sa neviem tešiť z bábätka. Tá bolesť niekde hlboko pri srdci, že to takto nemalo byť...
Prečítajte si aj: Psychika po pôrode dostáva zabrať: čo môže pokaziť radosť z dieťatka?
Baby blues pokračuje
Zo začiatku som stále čakala, kedy to popôrodné baby blues skončí... Rodičia aj manžel mi nerozumeli, vraj sa mám vzchopiť a mám byť rada, že je syn zdravý. Áno, ja viem. Kedysi by som o takej matke povedala, že je proste krava... nevie si vážiť to čo má!
Ale ono to proste nešlo, nech som sa snažila akokoľvek.
Keďže sa vo mne nakoniec po 3 mesiacoch trápenia ozval zvyšok môjho odvážneho ja, zdvihla som telefón a zavolala som na psychiatrickú ambulanciu. Po opísaní mojej situácie ma skvelá sestrička objednala hneď na druhý deň k pani doktorke. Tá ma vypočula a predpísala antidepresíva. Maličkú dávku, pri ktorej som mohla aj dojčiť.
Je popôrodná depresia zriedkavá?
Keď som sa potom zdôverila najbližším kamarátkam – ajhľa, nebola som v tom sama, niektoré mali toto hrozné obdobie rovnako ako ja s antidepresívami za sebou. Je to ale pre nich taká bolestná a nepekná spomienka, že na ňu chceli zabudnúť. Keby som o tom možno vedela skôr, že je to bežná vec, ktorá sa stáva, nemusela som sa tak dlho trápiť. Antidepresíva zabrali. A ja teraz si konečne užívam materstvo! Syn je skvelý a ja... Konečne pohodová mamička.
Mohlo by vás zaujímať: Starostlivosť o novorodenca v kocke
Chcela by som Vás týmto poprosiť – informujte nastávajúce mamičky o tom, že popôrodná depresia je bežná. Nie je to žiadna rarita, len sa s ohľadom na citlivosť témy o tom veľa nehovorí. A matka na antidepresívach nie je blázon. Je to proste choroba ako každá iná. A psychická bolesť je mnohokrát väčšia než si dokážete predstaviť. Áno, je to podľa niektorých hanba, keď žena nie je šťastná, že má dieťa, obzvlášť v dnešnej dobe, kedy má toľko mamičiek problém otehotnieť. Ale za depresiu človek nemôže.
A preto je dôležité včas rozpoznať varovné príznaky, že popôrodné blues prešlo do popôrodnej depresie.
Medicína je dnes na vysokej úrovni, tak prečo by sme mali trápiť seba i svojich blízkych?
Ak môj list pomôže aspoň jednej mamičke trápiť sa menej, než som sa trápila ja, bude to mať zmysel.
Na záver si tiež prečítajte: