Liečba psychických porúch v popôrodnom období: čo pomôže mame „v depke“?

Mgr. Hana Celušáková (klinická psychologička, dula), Mgr. Mária Kopčíková (psychologička, laktačná poradkyňa) | 4. máj 2017
Liečba psychických porúch v popôrodnom období: čo pomôže mame „v depke“?

Liečba popôrodných porúch je rôzna vzhľadom na poruchu, ktorú treba liečiť. Vždy by mala reagovať na konkrétnu situáciu konkrétnej ženy.

Na prvom mieste je už spomenutá úprava režimu a pomoc zo strany najbližších. Výraznou pomocou môže byť psychoterapia.

Čo robiť, ak trpím popôrodnou depresiou?

Stretnutia so školeným terapeutom (psychológ, psychiater) zvyčajne pomôžu nájsť spôsob, ako riešiť svoje problémy a vyrovnať sa s aktuálnou situáciou. Je veľmi potrebné využiť psychoterapiu ako alternatívu medikamentóznej liečby, najmä ak žena dojčí a chce v dojčení pokračovať. 

Psychoterapia nie je jednorazová záležitosť, stretnutia môžu prebiehať počas niekoľkých týždňov či mesiacov. Psychoterapia pomáha žene s popôrodnou depresiou dozvedieť sa viac o povahe depresie, pomenovať konkrétne problémy (napr. tlak na DOKONALÚ starostlivosť o dieťa, konflikty s blízkymi), ale aj integrovať materstvo do sebaobrazu.

Keď sú problémy pomenované, dajú sa stanoviť reálne ciele – kam sa žena chce dostať, čo by sa malo zmeniť, čo k tomu potrebuje. 

Pokiaľ depresívne prežívanie pretrváva, niekedy treba pristúpiť k užívaniu liekov – antidepresív. Hlavné typy antidepresív sú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), tricyklické antidepresíva, inhibítory monoaminooxidázy (MAO) a atypické antidepresíva.

SSRI sú lieky ovplyvňujúce hladinu serotonínu v mozgu. Pre lekárov sú často prvou voľbou, pretože majú vysokú účinnosť a udáva sa aj ich bezpečnosť v súvislosti s dojčením.  

Ako vplýva stav depresie a užívanie antidepresív na dojčenie?

Keby sme vám položili otázku, či žena, ktorá užíva lieky pri psychických problémoch môže zároveň dojčiť, zrejme veľa z vás by odpovedalo jednoznačne, že NIE.

Dlhodobo sa stretávame s prípadmi žien, ktorým bolo navrhnuté zastavenie laktácie v prípade, že im boli ordinované napr. antidepresíva. Je pravdou, že potrebné údaje o tom, ako daná liečba môže pôsobiť na dieťa, do akej miery účinné látky prestupujú do materského mlieka, sa nezískavajú ľahko.

Na to, aby sme si boli istí, treba väčšiu vzorku, dlhodobé sledovanie matky i dieťatka. V našej krajine zatiaľ neexistuje žiadna štúdia zameraná na túto problematiku, preto vychádzame ako zo skúseností lekárov, tak zo zahraničných zdrojov.

Ženy, ktoré chcú dojčiť a mali by užívať antidepresíva, musia byť informované, že všetky psychotropné lieky sa vylučujú do materského mlieka.

Koncentrácia v materskom mlieku sa však veľmi líši (do mlieka sa vylučuje aj liek proti bolesti alebo teplote...). Údaje o liekoch typu SSRI alebo tricyklické antidepresíva (oboje vám môže predpísať výlučne lekár!) sú povzbudivé, ukazuje sa, že hladina týchto látok v sére dieťaťa je nízka alebo nedetekovateľná.  

Teda by mali byť pre dieťatko bezpečné. Správy o toxicite u dojčených detí sú zriedkavé, aj keď dlhodobé účinky užívania antidepresív na dieťa nie sú známe.
(zdroj: http://emedicine.medscape.com)

V prípade popôrodnej psychózy je liečba psychofarmakami, ale aj spolupráca rodiny s lekárom nevyhnutná.

Veľmi často musí byť, hlavne pre riziko samovraždy a rozšírenej samovraždy (žena siahne na život i dieťaťu), žena  hospitalizovaná. Liekmi prvej voľby sú antipsychotiká  alebo stabilizátory nálady (lítium). 

Pri liečbe lítiom je dojčenie kontraindikované. Lítium sa vylučuje do mlieka vo vysokých koncentráciách a môže u dojčaťa spôsobiť závažnú toxicitu. O antipsychotikách je zatiaľ len veľmi málo údajov a liečba musí prebiehať pod starostlivým dohľadom psychiatra, prevažuje rozhodnutie zastaviť laktáciu.

Prečo sú lieky zo skupiny SSRI bezpečnejšie ako iné lieky počas dojčenia? Podľa portálu www.breastfeeding-problems.com majú úspešnosť až u 70 % pacientov. Nie sú návykové, majú veľmi mierne abstinenčné príznaky, nežiaduce účinky vymiznú v priebehu krátkeho času.

Zahraniční autori sa zhodujú v tom, že hoci je mama na antidepresívach, dojčenie by sme mali naďalej podporovať. Predčasné ukončenie dojčenia môže totiž zanechať u ženy pocit ešte väčšej depresie.

Výskumy dokonca ukazujú, že ženy, ktoré nedojčia, v skutočnosti majú väčšiu náchylnosť k depresívnemu prežívaniu. Prínos ďalšieho dojčenia obvykle preváži nad všetkými negatívnymi dôsledkami užívania liekov pri dojčení. 

Napriek všetkým štúdiám, ktoré smerujú k odporúčaniu dojčenia, aj napriek liečbe niektorými typmi antidepresív, dieťa ženy, ktorá je takto liečená, by malo byť pravidelne monitorované pediatrom. V prípade nepriaznivej reakcie je vhodné uvažovať o prerušení dojčenia. Liečba musí prebiehať pod dohľadom psychiatra.

Prečítajte si: Baby blues alebo popôrodná depresia

Neliečená depresia

Depresia je choroba ako každá iná a treba ju liečiť. Varovné by mali byť už prvé príznaky (depresívna symptomatológia).

Pokiaľ žena otáľa s vyhľadaním pomoci, ak rodina zosmiešňuje (nepripisuje význam) jej únave, obavám, neistote, problém sa môže prehĺbiť a ak ostáva neriešený –  neliečený, odzrkadlí sa to na samotnej žene, jej vzťahu k dieťaťu a určite aj na celkovej nálade v rodine. 

V literatúre nájdeme množstvo príkladov a informácií o tom, ako postoje ženy ovplyvňujú jej správanie a starostlivosť o dieťa. Negatívnym prežívaním ženy sa narúša vytváranie primárnej väzby medzi ňou a dieťaťom už od začiatku.

Matky s popôrodnou depresiou častejšie vyjadrujú negatívne postoje k svojmu dieťaťu, sú zvyčajne menej citlivé na signály, ktoré dieťa vysiela.  Zachytávajú skôr negatívne emócie dieťaťa, ako jeho úsmev a snahu o interakciu.

To môže viesť k tomu, že tieto signály pochopia zle, alebo ich vôbec nevnímajú. Dôsledkom toho sa dieťa dostáva do situácie, ktorú si prekladá: „dospelí tu nie sú pre mňa, dospelí mi nepomôžu“. 

Americká pediatrická asociácia uvádza, že deti matiek s popôrodnou depresiou trpia častejšie (než deti žien bez depresie) problémami so spánkom, jedlom, častejšie sa u nich prejavujú záchvaty hnevu alebo hyperaktivita. 

Výskumníčka Cindy Lee Dennis preskúmala 49 štúdií o dojčení a depresii (Pediatrics, 2009) a dospela k záveru, že príznaky depresie sú rizikovým faktorom pre predčasné ukončenie dojčenia.

Popôrodná depresia je často nediagnostikovaná a neliečená a matky často trpia v tichosti, neuvedomujú si, že ich príznaky nie sú v poriadku a že je potrebné vyhľadať pomoc. 

Prečítajte si:

Psychické poruchy v popôrodnom období alebo Keď sa mama nemôže tešiť zo svojho uzlíčka

Ako si môžem v prípade depresie pomôcť sama?

Ak si myslíte, že sa u vás objavujú príznaky depresie, cítite sa unavená, vyčerpaná, už ste sa dlhšie neusmiali – existuje niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť:

  • Povedzte o vašich pocitoch partnerovi, priateľke, mame – teda niekomu blízkemu.  Keď niekomu poviete o tom, čo cítite, ako vám je, urobíte prvý krok k tomu, aby ste získali väčšiu podporu, pomoc s dieťatkom (prípadne pri hľadaní odborníka).

Mnohé z nás sú preborníčky v skrývaní svojich pocitov. No pokúste nezakrývať aktuálne prežívanie a hovorte o ňom. Keď váš partner pochopí, že svojím krikom ste neútočili priamo na neho, len ste jednoducho vyčerpaná, bude pre neho jednoduchšie pomôcť vám a zároveň sa zbytočne nehnevať. 

  • Informujte svojho lekára, pôrodnú asistentku, pediatra.  Vypočujú vás, poradia, ako môžete ďalej postupovať, získate iný pohľad na vec. V prípade potreby by vás mali nasmerovať na kvalifikovaného odborníka (psychológa, psychiatra).
  • Vyhľadajte psychoterapeuta. Lieky nie sú jediným riešením a nie vždy sú potrebné. Často stačí „len“ rozprávať sa a hľadať cestu, ako z kola von. Netreba sa obávať ani hanbiť, títo ľudia  sú tu pre vás a vedia, ako vám pomôcť.
  • Doprajte si spánok. Nie je to vtip. Spánok je najčastejším problémom žien v šestonedelí (a zrejme počas celého prvého roku  života s dieťatkom).

Jeho nedostatok okrem príšernej únavy spôsobuje aj negatívne nazeranie na svet, na aktuálnu situáciu. Odpočívajte kedykoľvek, keď spí dieťa. Odolajte nutkaniu okamžite po jeho zaspatí utekať umyť riad, vyvešať bielizeň, upratovať...

Doprajte si luxus oddychu. Niekedy je dobré zabezpečiť pomoc (pre seba, aj pre dieťa), ktorá sa ujme týchto vecí potrebných pre chod domácnosti – babička (navarí na týždeň a vy len neskôr vyťahujete jedlo z mrazničky), milá suseda (zoberie dieťa na prechádzku v kočíku), otec dieťaťa (nakúpi, uprace), kamarátka (ožehlí plienky).

Úlohy treba delegovať a dospať a dooddychovať zameškané. Pre veľa žien je toto jednoduché požiadanie o pomoc akoby hanbou – „no veď ako sa na mňa budú ľudia pozerať? Vari neviem zvládnuť jedného novorodenca?!“ Viete, ale potrebujete si na to dobiť baterky

  • Aspoň polhodina mimo domu a dieťaťa každý deň. Ženy v období krátko po pôrode a potom aj v prvých mesiacoch často majú obavy nechať dieťa s niekým iným, hoci aj s jeho vlastným otcom.

No pre naše zdravie (fyzické aj psychické) je potrebné, aby sme sa na chvíľku odpútali a venovali sa len sebe. Choďte do obchodu kúpiť pečivo, zavolajte kamarátku na kávu či džús do reštaurácie v blízkosti vášho domu, choďte sa prejsť do parku a dobíjajte energiu na slniečku (hoci aj decembrovom), choďte na kozmetiku či masáž, zájdite do knižnice.

Jednoducho si vyhraďte čas len pre seba. Tá polhodina denne vám dodá energiu na zvyšných 23 a pol, ktoré venujete starostlivosti o vašu rodinu. A doprajte aj čas oteckovi či babičkám, aby si dieťatko užili (niekedy je náročné uveriť tomu, že dieťatko zvládnu, ale treba to skúsiť!).

  • Buďte sama sebe najlepšou priateľkou, tá by si s vami dala kávu, pochválila vás, poklábosila a nikdy nebude hodnotiť, či máte ožehlené alebo utretý prach.

Ako môže pomôcť okolie, rodina a kamarátky?

V princípe tak, že si prečítajú predošlý odstavec a budú rešpektovať pocity ženy a snažiť sa jej pomôcť. Pokiaľ žena pociťuje príznaky depresie, bez pomoci najbližšieho okolia sa ich nezbaví, sama si málokedy pomôže. Preto:

  • všestranne mamičku podporujte (emocionálne – poskytnite „širokú náruč“, objímte, nechajte rozprávať; pomôžte jej so starostlivosťou o dieťa a domácnosť),
  • doprajte jej odpočinok,
  • nezľahčujte jej stav. Nie je hysterická, je unavená a nevyspatá!
  • vyhýbajte  sa dobre mieneným radám, obviňovaniu a hádkam,
  • všímajte si prejavy ochorenia a pri prehĺbení príznakov neváhajte vyhľadať odbornú pomoc,
  • navrhnite konzultáciu s odborníkom, ktorý jej môže pomôcť,
  • v prípade objavenia sa bludov (viď vyššie), ich nevyvracajte ani nepodporujte a okamžite vyhľadajte pomoc,
  • ak je to naozaj potrebné, sledujte správne užívanie liekov.
Zdroje použité pri písaní článku:
Peter Bobovník: Psychické poruchy v tehotenstve a počas dojčenia, príspevok na konferencii Šestonedelie, zabudnuté obdobie v živote ženy, osobné skúsenosti lekárov pôsobiacich na Slovensku, v ČR, vo Švédsku.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: