Psychické poruchy v popôrodnom období alebo Keď sa mama nemôže tešiť zo svojho uzlíčka

Je len málo období, ktoré sú natoľko opradené mýtmi, ako šestonedelie a príchod dieťaťa na svet.  Vyrastáme s presvedčením, že stať sa matkou je jedna z našich úloh a len vtedy bude náš život naplnený.

Áno, materstvo je krásne, ale aj náročné obdobie. Zároveň sú na mladú rodinu – hlavne matku – kladené veľké nároky,  aby naplnila predstavu „dobrej matky“. 

Počas tehotenstva a pôrodu je žena veľmi starostlivo medicínsky sledovaná. Málokedy sa jej však dostane to, čoho by potrebovala najviac – podpory a súkromia, záujmu o jej vnútorný svet a prežívanie.

Je však akoby na piedestáli budúceho materstva a väčšinou od svojho okolia dostáva starostlivosť a ohľaduplnosť.

Avšak po pôrode je pomerne rýchlo prepúšťaná domov  a pozornosť sa sústreďuje výhradne na dieťa. Poradňa pediatra starostlivo hodnotí, či „robí svoju prácu dobre“.

U nás má matka po prepustení z pôrodnice počas šiestich týždňov po pôrode len jednu kontrolu – po ukončení šestonedelia, kde sa hodnotí zavinutie maternice a gynekológ môže dať odporúčanie na plánovanie rodičovstva (antikoncepciu).

Väčšina žien v tomto období má v centre pozornosti iné záujmy ako sex a môže to na ne vplývať ako nátlak. Sledovanie psychického stavu matky je ponechané na nej a na jej rodinných príslušníkoch.

Rodina sa však častejšie sústreďuje na dieťa, mama akoby sa dostala z centra pozornosti na okraj a všetci očakávajú, že je šťastná a materstvo ju úplne uspokojuje.

Keď sa podrobnejšie pozrieme na obdobie tesne po pôrode, uvidíme jeho organizačnú i emocionálnu náročnosť. Neustále sa stupňuje tlak na dokonalú, samostatnú multifunkčnú ženu – matku – vychovávateľku budúcej generácie, ktorá má byť dieťaťu zároveň pediatričkou, psychologičkou, rehabilitačnou pracovníčkou, animátorkou.

Zároveň však nemá zabudnúť starať sa o seba, aby nestratila úctu svojho partnera, neprestala byť pre neho príťažlivá a mala by byť rovnocenným partnerom v diskusii, musí vedieť zvládnuť domácnosť, navariť sebe a neskôr i dieťaťu, pomedzi všetky tie povinnosti sa o dieťa dokonale starať a poskytovať mu dostatočné stimuly na jeho rovnomerný rast.

Možno sa pýtate rovnako ako my, kde je v tom všetkom vlastne ona? Jej priestor na šťastie, spokojnosť, spoznávanie seba v inej životnej role?

Nemožno sa potom diviť, že mamy, ktoré nie sú až tak „dokonale symetricky šťastné“, majú  prehlbujúci sa pocit izolácie, osamelosti a vylúčenia zo sveta „úspešných matiek“ alebo globálne zo sveta „dospelých“.

Prečítajte si: Ako sa starať o partnerský vzťah po narodení dieťaťa

„Mať depku“ je už také zvyčajné, že málokedy vieme rozoznať, kedy je to len upozornenie na zlý deň a kedy sa naozaj jedná o volanie o pomoc.  

V spojitosti s tehotenstvom a pôrodom sa aj v psychiatrickej diagnostike vytvorilo viacero pojmov a kategórií, ktoré postihujú špecifiká prežívania matiek. Zároveň máme aj to zľudovené „udrelo jej mlieko do hlavy“, „baby blues“  alebo pojem laktačnej psychózy.  

K tejto téme majú veľa čo povedať psychiatri z medicínskeho hľadiska, psychoterapeuti z dynamického hľadiska, sociológovia a etnológovia zo spoločenského hľadiska... No v prvom rade by sme mali počúvať matky a ich skúsenosť.

Prečítajte si: Prvé týždne po pôrode: čo sa deje vo vašom tele?

Strata – napríklad profesnej roly, finančnej samostatnosti, schopnosti riadiť a predpovedať svoj život, voľný čas, priestor pre seba, ale aj pragmaticky: strata dostatku spánku so sebou logicky prináša aj pocity smútku, niekedy až bezmocnosti.

Smútok tu ale nemá len patologickú úlohu, je sčasti aj pochopiteľný, zrozumiteľný a ozdravný, pomáha prekonať stratu a reintegrovať tento nový zážitok do sebaobrazu.

Zisky sú práve radosť z príchodu bábätka, emocionálne naplnenie, podnetnosť novej skúsenosti, vitalita, nový pohľad na svet, zážitok seba ako skúsenej, zrelej, samostatnej osoby, ktorá je schopná sa o dieťa postarať a je ním bezvýhradne milovaná, hrdosť za stvorenie nového života, pocit kompetencie a samostatnosti v jeho výchove a podpore rastu.  

Pocity sú najčastejšie ambivalentné: moc, zadosťučinenie, nezávislosť, hrdosť, dojatie, ale aj nuda, vyčerpanosť a bolesť.