Psychické poruchy v popôrodnom období alebo Keď sa mama nemôže tešiť zo svojho uzlíčka

Mgr. Hana Celušáková (klinická psychologička, dula), Mgr. Mária Kopčíková (psychologička, laktačná poradkyňa) | 22. apríl 2017
Psychické poruchy v popôrodnom období alebo Keď sa mama nemôže tešiť zo svojho uzlíčka

Narodenie dieťatka je asi jednou z najväčších zmien, ktorú žena počas svojho života môže zažiť. Táto nová skúsenosť so sebou často prináša veľkú radosť, ale je to vždy zmena, ktorá nesie so sebou aj určitú mieru stresu

Narodenie bábätka je obrovskou zmenou v živote ženy

Do obdobia tehotenstva, pôrodu a narodenia bábätka žena vstupuje so svojím životným príbehom, každá s inými danosťami, a preto je mylné predpokladať, že to budú prežívať všetky budúce mamičky rovnako.

Napriek tomu okolie už počas tehotenstva očakáva, že tehuľka bude permanentne šťastná, spokojná vo svojom novom stave a prijme ho bez pochybností. Aspoň k tehotenstvu sa viažu aj „drobné nepohodlia“, ako napr. nevoľnosti, opuchy nôh, zápcha, ktoré ju „ospravedlňujú“, ak neprežíva len pozitívne emócie.

Ale narodením dieťaťa akoby už všetko malo byť perfektné a len v ružových farbách. O to ťažšie je potom mamám, ktoré to prežívajú inak.

Je len málo období, ktoré sú natoľko opradené mýtmi, ako šestonedelie a príchod dieťaťa na svet.  Vyrastáme s presvedčením, že stať sa matkou je jedna z našich úloh a len vtedy bude náš život naplnený.

Áno, materstvo je krásne, ale aj náročné obdobie. Zároveň sú na mladú rodinu – hlavne matku – kladené veľké nároky,  aby naplnila predstavu „dobrej matky“. 
Počas tehotenstva a pôrodu je žena veľmi starostlivo medicínsky sledovaná. Málokedy sa jej však dostane to, čoho by potrebovala najviac – podpory a súkromia, záujmu o jej vnútorný svet a prežívanie.

Je však akoby na piedestáli budúceho materstva a väčšinou od svojho okolia dostáva starostlivosť a ohľaduplnosť.
Avšak po pôrode je pomerne rýchlo prepúšťaná domov  a pozornosť sa sústreďuje výhradne na dieťa. Poradňa pediatra starostlivo hodnotí, či „robí svoju prácu dobre“.

U nás má matka po prepustení z pôrodnice počas šiestich týždňov po pôrode len jednu kontrolu – po ukončení šestonedelia, kde sa hodnotí zavinutie maternice a gynekológ môže dať odporúčanie na plánovanie rodičovstva (antikoncepciu).

Väčšina žien v tomto období má v centre pozornosti iné záujmy ako sex a môže to na ne vplývať ako nátlak. Sledovanie psychického stavu matky je ponechané na nej a na jej rodinných príslušníkoch.

Rodina sa však častejšie sústreďuje na dieťa, mama akoby sa dostala z centra pozornosti na okraj a všetci očakávajú, že je šťastná a materstvo ju úplne uspokojuje.
Keď sa podrobnejšie pozrieme na obdobie tesne po pôrode, uvidíme jeho organizačnú i emocionálnu náročnosť. Neustále sa stupňuje tlak na dokonalú, samostatnú multifunkčnú ženu – matku – vychovávateľku budúcej generácie, ktorá má byť dieťaťu zároveň pediatričkou, psychologičkou, rehabilitačnou pracovníčkou, animátorkou.

Zároveň však nemá zabudnúť starať sa o seba, aby nestratila úctu svojho partnera, neprestala byť pre neho príťažlivá a mala by byť rovnocenným partnerom v diskusii, musí vedieť zvládnuť domácnosť, navariť sebe a neskôr i dieťaťu, pomedzi všetky tie povinnosti sa o dieťa dokonale starať a poskytovať mu dostatočné stimuly na jeho rovnomerný rast.

Možno sa pýtate rovnako ako my, kde je v tom všetkom vlastne ona? Jej priestor na šťastie, spokojnosť, spoznávanie seba v inej životnej role?
Nemožno sa potom diviť, že mamy, ktoré nie sú až tak „dokonale symetricky šťastné“, majú  prehlbujúci sa pocit izolácie, osamelosti a vylúčenia zo sveta „úspešných matiek“ alebo globálne zo sveta „dospelých“.
Prečítajte si: Ako sa starať o partnerský vzťah po narodení dieťaťa

Popôrodná depresia – čo to vlastne je?

„Mať depku“ je už také zvyčajné, že málokedy vieme rozoznať, kedy je to len upozornenie na zlý deň a kedy sa naozaj jedná o volanie o pomoc.  

V spojitosti s tehotenstvom a pôrodom sa aj v psychiatrickej diagnostike vytvorilo viacero pojmov a kategórií, ktoré postihujú špecifiká prežívania matiek. Zároveň máme aj to zľudovené „udrelo jej mlieko do hlavy“, „baby blues“  alebo pojem laktačnej psychózy.  

K tejto téme majú veľa čo povedať psychiatri z medicínskeho hľadiska, psychoterapeuti z dynamického hľadiska, sociológovia a etnológovia zo spoločenského hľadiska... No v prvom rade by sme mali počúvať matky a ich skúsenosť.
Prečítajte si: Prvé týždne po pôrode: čo sa deje vo vašom tele?

Materstvo ako životná zmena

Našej skúsenosti je najbližšie pozerať sa na materstvo ako na životnú zmenu. Zmenu, ktorá v sebe obsahuje straty, aj zisky. 

Strata – napríklad profesnej roly, finančnej samostatnosti, schopnosti riadiť a predpovedať svoj život, voľný čas, priestor pre seba, ale aj pragmaticky: strata dostatku spánku so sebou logicky prináša aj pocity smútku, niekedy až bezmocnosti.

Smútok tu ale nemá len patologickú úlohu, je sčasti aj pochopiteľný, zrozumiteľný a ozdravný, pomáha prekonať stratu a reintegrovať tento nový zážitok do sebaobrazu.

Zisky sú práve radosť z príchodu bábätka, emocionálne naplnenie, podnetnosť novej skúsenosti, vitalita, nový pohľad na svet, zážitok seba ako skúsenej, zrelej, samostatnej osoby, ktorá je schopná sa o dieťa postarať a je ním bezvýhradne milovaná, hrdosť za stvorenie nového života, pocit kompetencie a samostatnosti v jeho výchove a podpore rastu.  

Pocity sú najčastejšie ambivalentné: moc, zadosťučinenie, nezávislosť, hrdosť, dojatie, ale aj nuda, vyčerpanosť a bolesť.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: