Žena doma: Nezostane kameň na kameni
Milé mamy, ktoré si potrpíte na tip-top upratané izbičky a vydezinfikované podlahy, kľučky, hračky a vôbec všetko, radšej ďalej nečítajte...
Lebo u mňa doma to také toho času nie je a divili by ste sa, ako sa môžu jednej žene váľať chumáče prachu v rohu chodby a ona popri nich prejde bez povšimnutia. Teda všimne si ich, ale nerieši urgentne.
Upratovať pri deťoch? Sen...
Ešte donedávna som poctivo skoro každý deň vysávala, vytierala podlahy dezinfekčným prostriedkom, upravovala vankúše, schovávala hračky do na to určených košíkov. Kým moje mladšie bolo statické, dalo sa odbiehať a tu čosi povytierať, tam čosi uložiť.
No ono sa už rozbehlo na štyri a kde ja, tam ono, WC, sprchu, šatník nevynímajúc. Šibrinkovať mu popod nos s utierkou, vysávačom, okenou a inými pomocníkmi poriadku v dome, to sa mi nepozdáva.
Odložiť dieťa a upratať bez neho sa tiež nedá, lebo babka je 400 km ďaleko, muž v robote a ja na krku dve deti bažiace po mojej stopercentnej účasti na ich radostnom živote.
Nemám rada čiastočné upratovanie, aj keď chápem výhody pravidelnej údržby. Moja predstava je všetko vyhodiť, odtiahnuť, rozobrať, poriadne vyumývať, vypratať a potom vrátiť vyvoňané na miesto.
Prečítajte si: Žena doma: O makovom odvare
Na upratovanie pomocnica v domácnosti
Momentálne mission impossible. Moja kamarátka po narodení druhého dieťaťa si v snahe zachovať doma pôvodný stav najala pomocnicu v domácnosti. Pred jej príchodom byt, samozrejme, vypratala, lebo čo by na to pani upratovačka povedala, keby bol neporiadok.
Po jej odchode upratovala tiež. Poodťahovala tajné prachomilné miesta a tie neboli vytreté, ani kúpeľňa nemala ten správny odlesk. Vyskúšala inú pani, ktorej tentoraz dala presné inštrukcie, ale ani tá nepochodila, jej čistiace prostriedky, alebo hubka na umývanie, alebo „niečo“, vraj, smrdeli.
Ono sa hovorí, zapojte dieťa. No dobre, päťročná si domček pre bábiky uprace... za pol dňa. Mladšia by handričku na prach zjedla. Aj povysávajú obidve. Mladšej fúka do očí a v nestráženej chvíli aj do pusy, staršia povysáva čo netreba, čo treba dôstojne obíde.
Takže takto som sa rozhodla. Vydržím. Prehliadnem. Prižmúrim. Nehysterčím. Príde ten deň, keď si nasadím rukavice a v našom byte nezostane kameň na kameni.
Všetky pidi hračky, malé papieriky, útržky z čojaviemčoho, ktoré vám deti nedovolia vyhodiť, skončia v zabudnutí, a teda aj v koši. Príde ten deň, keď pootŕham nálepky, nápisy, magnetky a smiešne dekorácie, vyberiem každú knihu z knižnice, každý kúsok riadu z kuchyne, vyhodím každú osamelú ponožku.
Prečítajte si: Žena doma: Je to len obdobie
Raz to príde, milé mamy. Nezúfajte. Raz to bude u vás doma také čisté, že vás neohlásená návšteva neprekvapí. S úsmevom ju pustíte dnu bez obáv, že stúpi na varešku z detskej kuchynky a v záchode nebudú nespláchuté vlasy z ostrihanej Rapunzel.