Keď bývajú všetci pod jednou strechou: Deti nesmú byť rukojemníkmi konfliktov
Aby mohla viacgeneračná rodina spolu fungovať, je nutné hneď na začiatku určiť hranice a pravidlá vzájomného spolunažívania...
Viacgeneračná rodina pod jednou strechou
Mama, otec, syn, dcéra, babka, dedko, prípadne aj prarodičia. Viacgeneračné bývanie bolo pred desiatkami rokov úplne bežnou vecou hlavne na vidieku. Dnes sa k nemu mladí ľudia vracajú ako k jedinej možnosti ako slušne bývať, keď chýbajú financie. Spoločné bývanie s rodičmi, keď už máme vlastnú rodinu, so sebou nesie určité špecifiká, ktoré musia obe strany zvládnuť.
PREČO SVOKRY nemajú rady nevesty?
Viacgeneračná rodina si musí určiť hranice a pravidlá
Aby mohla viacgeneračná rodina spolu fungovať, je nutné hneď na začiatku určiť hranice a pravidlá vzájomného spolunažívania. Atmosféra závisí aj od okolností, ktoré nás priviedli k rozhodnutiu zostať bývať s novou rodinou u rodičov.
- Je to otázka času, kým sa nenájdu financie na vlastné bývanie, alebo ide o konečné riešenie situácie?
- Berieme to ako nutnosť v prípade, že treba doopatrovať rodičov, alebo ako výhodu, že môžeme slušne bývať bez väčších nákladov?
Okolnosti, za ktorých spoločné bývanie nastane, sa podpíšu aj pod správanie sa jednotlivých členov rodiny. (Občas sa stáva, že jedna strana sa stane pánom situácie a dáva to jasne najavo. Zasahuje do vecí, o ktorých rozhodovať nemusí, kladie si podmienky a dáva príkazy. Môže ísť tak o rodičov, ako aj o „mladých“).
Bývanie pod jednou strechou s ľuďmi, ktorí sú starší aj o niekoľko generácií a majú iný pohľad na život, si vyžaduje veľkú dávku tolerancie.
Pod jednou strechou musia platiť isté pravidlá
Ak má fungovať veľká rodina bez problémov, je nutné dohodnúť si určité veci dopredu.
Kto ako a koľko bude prispievať do domácnosti, ako sa podelia domáce práce, nákupy, starostlivosť o poriadok v dome a v okolí. Je dobré, ak má každá rodina svoj priestor na život. Vo väčších domoch zvyčajne patrí mladým celé poschodie, v skromnejších podmienkach postačí aj izba, dve.
V tomto svojom priestore si rodiny môžu udržiavať a strážiť aspoň trošku súkromia. Práve pocit intimity býva problémom, ak žije na jednom priestore viac ľudí. Snažte sa trvať na svojom, čo sa týka vašej rodiny a rešpektovať tú, u ktorej žijete. (Ak má starký siestu po obede, neposielajte mu do izby hlučného trojročného vnúčika. Pokiaľ je nevesta zvyknutá v sobotu spávať do deviatej, nebuďte ju naschvál vysávačom).
Aj keď navzájom vychádzate dobre, nemusíte tráviť všetok voľný čas spolu. Schopnosť prispôsobiť sa je základom. Ak jeden alebo všetci neprispôsobia svoje názory, predstavy a správanie, nie je možné spolu vzájomne vyjsť.
Deti v spoločnej domácnosti nesmú byť rukojemníkmi konfliktov
Viac ľudí na jednom mieste, medzi ktorými je navyše aj generačný rozdiel, vedie skôr či neskôr ku konfliktom. Tie súvisia s rozdielnym režimom, s iným životným štýlom, názorom na život a fungovanie domácnosti (ako hospodáriť, vychovávať deti, tráviť voľný čas ...).
Odlišné postoje k dôležitým, ale aj k bežným veciam, bývajú zdrojom hádok a nervozity v dome. Mladí sa s rodičmi nerozprávajú, ignorujú sa navzájom. Akékoľvek napätie vnímajú najcitlivejšie deti. Stávajú sa rukojemníkmi vlastných rodičov či starých rodičov.
Treba si uvedomiť, že deti nie sú ani slepé, ani hluché a už vôbec nie hlúpe. Sú svedkami konfliktov a veľmi intenzívne ich prežívajú. Jedna alebo druhá strana ich zneužíva ako „prostredníkov“, čo neznášajú dobre. Bývajú nútení prikloniť sa na jednu stranu a to pre ne znamená stres. Vyostrená atmosféra môže pominúť rýchlo, záleží od povahy jednotlivých členov rodiny. Alebo naopak, môže prerásť do dlhodobého napätia. Spôsob riešenia krízových situácii závisí aj do toho, ako ich rodina zvládla a riešila v minulosti. Vzťahy v takejto viacgeneračnej rodine sa vyvíjajú a časom sa môžu meniť. Jej členovia sa naučia reagovať na jednotlivé situácie a tak predchádzať zbytočným konfliktom.
Rodinný život: Jeho rodina ma neznáša
Spoločné bývanie pod jednou strechou ako výhoda
Bývanie pod jednou strechou s rodičmi jedného z partnerov je ideálne pre deti (ak starí rodičia „fungujú“ podľa našich predstáv). Postrážia ich, zabavia, pomôžu s chodom v domácnosti, navaria, v ideálnom prípade vyberú deti zo škôlky a odbremenia rodičov.
Slúžia deťom ako vzor a trošku iná autorita ako sú rodičia. Práve snaha vnúčatká vychovávať môže spôsobiť oheň na streche, najmä ak je ich predstava výchovy odlišná od tej, ktorú preferujú rodičia. Snažte sa s nimi dohodnúť na tom, čo áno a čo nie. Ich vplyvu deti neustrážite, keďže bývate pod jednou strechou a s deťmi trávia veľa času. Trpezlivo vysvetľujte a požiadajte ich, aby rešpektovali vaše rozhodnutie robiť veci tak, či onak.
Veľkou výhodou spoločného bývania je aj finančná stránka. Výdavky sa rozdelia na viacerých členov. Je však dôležité, aby aj v tejto otázke bolo jasné, kto čo financuje a kto je za čo zodpovedný.
Bývanie u vlastných rodičov a bývanie u svokry
Bývanie u rodičov znamená byť vo výhode voči partnerovi. Môžeme ich mať na svojej strane, v prípade konfliktu sú nám oporou. Vieme sa s nimi dohodnúť. Poznáme ich hranice a vieme, čo si môžeme voči nim dovoliť a čo už nie. Je chybou, ak túto „prevahu“ dávame najavo partnerovi, ktorý sa môže cítiť vyčlenený.
V opačnom prípade, keď bývame u svorky, máme pocit, že o svoju pozíciu musíme bojovať. Tak v domácnosti, ako aj v rodine. Funguje ženská rivalita a ak sme si zobrali mamičkinho maznáčika, môže to znamenať neustále hádky a boj a prevahu. Možnosti? Buď tvrdo odvracať „útoky“, stiahnuť sa a prijať úlohu poslušnej nevesty, alebo ignorovať pokusy o konflikt.
Skutočný príbeh: Žijem u mamy bez šance na nový život
Vzájomný rešpekt a tolerancia pri spoločnom bývaní
Vniesť do vzťahu rodičia versus mladomanželia pod spoločnou strechou pokoj a úctu si vyžaduje rovnakú snahu oboch strán. Nájsť kompromis pre spoločné prežívanie každodenných starostí, aj keď je prítomný generačný rozdiel, je niekedy behom na dlhé trate.
Ako sa hovorí, kde je vôľa, tam je cesta. Receptom je tolerovať a vážiť si toho druhého a rešpektovať jeho potreby. Byť zázemím, vedieť sa podeliť a porozprávať sa. Nezneužívať jeden druhého, fungovať na vzájomnej dohode a pomoci.