Skutočný príbeh: Žijem u mamy bez šance na nový život
Mám 40 rokov, jedno dvanásťročné dieťa, som slobodná matka. Učím na strednej škole v okresnom mestečku a starám sa o mamu. Nemám čas na vzťahy a ak by sa aj niekto našiel, nemôžem opustiť mamu, ktorá, ako mi hovorí, ma potrebuje.
Kamarátky ma už viackrát chceli vytiahnuť z bludného kruhu práce a starostlivosti o rodičovský dom, ale ja nemôžem odísť.
Otca som dala do zariadenia pre seniorov. Som nevďačná dcéra?
Mama mi pomohla ako slobodnej matke
Otehotnela som s milencom, ktorý ma opustil, len čo zistil, že čakám dieťa. Na Jozefínku platí, ale nestretávajú sa, keďže žije v zahraničí. Bol to dvojročný vzťah, ktorý by som nazvala milenecký, nie partnerský. Nikdy sme spolu neriešili budúcnosť, nepiekli si v nedeľu ráno palacinky, ako to partneri robia, proste sme sa len občas stretávali. Po škole som učila u nás na dedine, neskôr som prijala lepšiu ponuku, učím svoju aprobáciu na strednej škole.
S Jozefínkou bývame u mamy. Má veľký dom, záhradu, máme tam svoj komfortný priestor, ale za pohodlie a finančnú nenáročnosť platím najmä ja svojim súkromím. Stále dostávam otázky, kde som sa zdržala, kde som bola, s kým telefonujem a prečo nie som doma, keď končím v práci o 14.00. Mama ovdovela a ja som stratila ocka krátko po narodení mojej dcéry. Upäla sa na nás a aj keď mi naozaj veľmi pomáhala, mohla som ísť do práce a ona sa starala o Jozefínku, cítim čoraz väčší tlak.
Som Ivana. Matka dvoch detí a žena, ktorá opustila mrzáka.
Moje vzťahy krachujú
Pred rokom som si našla partnera. Rozvedený solídny muž s dvoma deťmi. Rozumeli sme si a plánovali, že sa s k sebe nasťahujeme. Doma sa začala vojna.
Mamka vytiahla najskôr moju story, ako som sa na hanbu „prespala“ a teraz zase naletím, lebo ja priťahujem takých chlapov. Potom vydieranie: čo ja tu budem sama v tomto dome, Jozefka sa v meste dá na zlé chodníčky, čo ľudia budú hovoriť... že jej to proste nemôžem urobiť. Urobila, pred troma mesiacmi som sa zbalila a nasťahovala aj s dcérou k priateľovi.
Mama mi nedovolí žiť
Dvakrát týždenne bola mamka v meste. Čakala ma pred školou, aby mi dohovorila, zisťovala o priateľovi u známych, čo je zač. Prišla k nám domov a ňúrala sa v šuflíkoch a skriniach, vraj aby sa o ňom dozvedela viac. Telefonovala mi pravidelne s nejakým „problémom“. Voda netečie, elektrina nejde, sliepky sa divne potácajú, noha ju bolí....Lietala som hore-dole, k mame a naspäť. Jasné, že sa to partnerovi prestalo páčiť. Ja som bola zúfalá, lebo mamku hospitalizovala kvôli tlaku, vraj zo mňa...
Chcete happy end? Nie je. Vrátila som sa k nej domov. Potrebovala opateru a s partnerom sme sa dohodli, že dočasne. Viem, že to dočasne nebude. Zostanem tu už navždy. Čo mám robiť? Nechať mamu, nech mňa aj seba utrápi? Už nečakám od života nič.
Chceme počuť aj Váš príbeh. Napíšte nám o svojom živote, o jeho radostiach i trápeniach, podeľte sa s ostatnými mamičkami a môžno si pomôžete navzájom.
Píšte nám na adresu: koscelnikova@orbisin.sk
