Zo života: Živím svojho muža a už mám dosť!

Zo života: Živím svojho muža a už mám dosť!
6.8.2018 v kategórii Mama, autor Z vašich listov: Vierka B., foto: istockphoto.com

Som mama dvoch malých detí, Lucka má tri roky a Janko mal teraz 18 mesiacov. Moja materská dovolenka nie je dovolenkou kvôli bežným mamičkovským starostiam okolo detí a domu, ja musím aj pracovať. Môj manžel je päť rokov nezamestnaný a ja už neviem, ako ďalej.

Spoznali sme sa v zahraničí, kam sme obaja odišli po škole za robotou. Ale chceli sme sa vrátiť a založiť si rodinu tu na Slovensku. Priniesli sme si nejaké peniaze, kúpili byt a urobili veľkú svadbu s tým, že si nájdeme robotu  a potom budú detičky.

Ja som si prácu našla, môj muž si nezvykol na "menšie" peniaze

Ja som sa zamestnala ako čašníčka a môj muž si založil živnosť, je elektrikár. Chodil na fušky a občas sa mu darilo, občas nie. Odvody sú však vysoké, tak živnosť zrušil a zamestnal sa. Odtiaľ ho po pár mesiacoch vyhodili. Odvtedy je doma.

Keďže sme si vo Švédsku slušne zarobili, neriešili sme jeho situáciu nejako tragicky. Otehotnela som a tešili sme sa z malej, že si ju môžeme užívať obaja. Rodina do neho hučala, aby si hľadal normálnu robotu, že peniaze nebudú vždy, ale našiel si len dočasné  brigády a ušetrené peniaze sme minuli na kočík, výbavičku  a kotúľali sa rýchlejšie. Tak som  popri malej začala chodiť aj ja na dohodu do práce.

Popri materskej som pracovala a ťahala domácnosť

Bolo to veľmi únavné, lebo som ju dojčila, takže som po pol roku prešla na UM, aby ju vedel nakŕmiť, kým budem v robote. Môj muž si robotu zohnať nevedel, alebo nechcel, sama neviem, za tie roky spohodlnel a za pár „šupov“ sa mu nechcelo chodiť na 8 hodín do roboty.  Bol s malou doma, ja som išla do práce, keď som prišla, chodil s kamarátom na tenis. Alebo mi povedal, že má fušku, ale peniaze som nevidela žiadne.

Otehotnela som druhýkrát a zostala som posledné mesiace ležať na rizikovom. Doma bolo dusno aj kvôli peniazom aj kvôli tomu, že nemohol chodiť z domu preč kedy sa mu chcelo a vyčítal mi, že ako si má hľadať robotu, keď sa o nás musí starať.

Po pôrode som opäť začala chodiť na brigády už keď mal Janko tri mesiace. Muž si našiel robotu na zmeny, ale odišiel z nej, opäť tá istá pesnička, že robí za málo a nevie si zvyknúť na zmeny že ho bolí hlava z hluku vo fabrike.

Keď mu chýbajú peniaze, ide k mame (tá ho finančne podporuje). Mám dosť.

Odísť od muža s dvoma deťmi je riziko?

Viem, že s dvoma deťmi na krku ma nečaká ľahký život, ale keď zostanem s mužom, ktorý má takýto prístup k životu, budem na neho robiť celý čas. Uvažujem o odchode. Tiež som zarábala vonku oveľa viac peňazí ako tu, ale robota mi nesmrdí hlavne keď viem, že mám dve malé deti. Lucka pôjde do škôlky, neviem však, kto mi s Jankom pomôže. Súkromné jasle si dovoliť nemôžem.

Som už ale unavená z jeho prístupu a radšej odídem, lebo sa s ním nedá pohnúť. Nechcem žiť s darmožráčom, aj keď je otcom mojich detí.

Čitateľka Vierka B.

Chceme počuť aj Váš príbeh. Napíšte nám o svojom živote, o jeho radostiach i trápeniach, podeľte sa s ostatnými mamičkami a môžno si pomôžete navzájom.
Píšte nám na adresu:
story@orbisin.sk