Zo života: Živím svojho muža a už mám dosť!
Som mama dvoch malých detí, Lucka má tri roky a Janko mal teraz 18 mesiacov. Moja materská dovolenka nie je dovolenkou kvôli bežným mamičkovským starostiam okolo detí a domu, ja musím aj pracovať. Môj manžel je nezamestnaný a ja už neviem, ako ďalej.
Spoznali sme sa v zahraničí, kam sme obaja odišli po škole za robotou. Ale chceli sme sa vrátiť a založiť si rodinu tu na Slovensku. Boli sme vonku niečo cez tri roky. Priniesli sme si nejaké peniaze, takže sme mali ľahký štart. Kúpili sme si spoločný byt, auto a urobili veľkú svadbu s tým, že si nájdeme robotu a potom budú detičky.
Neuveriteľný príbeh: Takto prichádzame o peniaze
Ja som si prácu našla, môj muž si nezvykol na "menšie" peniaze
Ja som sa zamestnala ako čašníčka a môj muž si založil živnosť, je elektrikár. Chodil na fušky a občas sa mu darilo, občas nie. Odvody sú však vysoké, tak živnosť zrušil a zamestnal sa. Nevoňalo mu však vstávať každé ráno o 5.30 hod., často meškal, vyhodili ho po piatich mesiacoch, už som bola tehotná v tom čase. Odvtedy je doma. Keďže sme si vo Švédsku slušne zarobili, neriešili sme jeho situáciu nejako tragicky. Porodila som prvú dcérku a tešili sme sa z malej, že si ju môžeme užívať obaja. Rodina do neho hučala, aby si hľadal normálnu robotu, že peniaze nebudú vždy, ale našiel si len dočasné brigády a ušetrené peniaze sme minuli na kočík, výbavičku a kotúľali sa rýchlejšie. Tak som popri malej začala chodiť aj ja na dohodu do práce.
Popri materskej som pracovala a ťahala domácnosť
Bolo to veľmi únavné, lebo som ju dojčila, takže som po pol roku prešla na UM, aby ju vedel nakŕmiť, kým budem v robote. Môj muž si robotu zohnať nevedel, alebo nechcel, sama neviem, za tie roky spohodlnel a za pár „šupov“ sa mu nechcelo chodiť na osem hodín do roboty. Bol s malou doma, často chodievala aj jeho mama a ja som išla do práce. Keď som prišla, chodil s kamarátom na futbal. Alebo mi povedal, že má fušku. Chodil pomáhať na stavby, aj svokor mu občas dohodil nejaké brigády, lebo mu bolo hanba pozerať sa syna.
Otehotnela som druhýkrát a zostala som posledné mesiace ležať na rizikovom. Doma bolo dusno aj kvôli peniazom aj kvôli tomu, že nemohol chodiť z domu preč, kedy sa mu chcelo a vyčítal mi, že ako si má hľadať robotu, keď sa o nás musí starať.
Som Ivana. Matka dvoch detí a žena, ktorá opustila mrzáka.
Po pôrode som opäť začala chodiť na brigády už keď mal Janko štyri mesiace. Muž si našiel robotu na zmeny, ale odišiel z nej, opäť tá istá pesnička, že robí za málo a nevie si zvyknúť na zmeny že ho bolí hlava z hluku vo fabrike. Keď mu chýbajú peniaze, ide k mame (tá ho finančne podporuje). Mám dosť.
Odísť od muža s dvoma deťmi je riziko?
Viem, že s dvoma deťmi na krku ma nečaká ľahký život, ale keď zostanem s mužom, ktorý má takýto prístup k životu, budem na neho robiť celý čas. Uvažujem o odchode. Tiež som zarábala vonku oveľa viac peňazí ako tu, ale robota mi nesmrdí hlavne keď viem, že mám dve malé deti. Lucka pôjde do škôlky, neviem však, kto mi s Jankom pomôže. Súkromné jasle si dovoliť nemôžem.
Som už ale unavená z jeho prístupu a radšej odídem, lebo sa s ním nedá pohnúť. Nechcem žiť s darmožráčom, aj keď je otcom mojich detí.
Čitateľka Vierka B.
Chceme počuť aj Váš príbeh. Napíšte nám o svojom živote, o jeho radostiach i trápeniach, podeľte sa s ostatnými mamičkami a možno si pomôžete navzájom.
Píšte nám na adresu: koscelnikova@orbisin.sk
