Zo života: Fľašky sú vyhodené, musím začať žiť
Život je taký, aký si zaslúžime? Občas sa s nami zahrá a my spadneme na dno. Vyliezť a znova sa nadýchnuť stojí človeka veľa síl. Prečítajte si príbeh Alenky.
Som jedináčik, pretože moji rodičia ani ďalšie dieťa nechceli. Stačilo im milé blonďavé dievčatko, ktoré im robilo radosť a oni si mohli žiť svoj spokojný život a budovať kariéru. Ja som po súrodencovi túžila asi ako každé dieťa, ale nedočkala som sa. Mojím snom bolo mať veľkú rodinu a veľa detí. Tento sen mi zničil život.
Som Ivana. Matka dvoch detí a žena, ktorá opustila mrzáka.
Vzťah bez dieťaťa je ťažko ustáť
Vydávala som sa za svojho spolužiaka z gymnázia ako dvadsaťpäťročná. Mali sme radi a s láskou čakali na dve čiarky na tehotenskom teste. Prešli dva roky a nič. Navštívila som centrum pre asistovanú reprodukciu, diagnóza PCO a pomalšie spermie môjho manžela nám znižovali šance. Skúsili sme insemináciu, nevyšlo, dali sme sa aj na IVF, ale nechytilo sa.
Tak sme si povedali, že oddych nám pomôže a od myšlienky na dieťa na rok upustili. Kto vie, aké je to fyzicky a hlavne psychicky náročné pre partnerov – snažiť sa o dieťa všetkými možnými spôsobmi a nič - tak pochopí, prečo sme zložili zbrane. Aspoň ja.
Rana ako z dela
O pol roka prišiel môj milovaný muž s tým, že čaká dieťa s inou. Dieťa chce a nech mu odpustím a pochopím. Myslela som, že si to rovno hodím alebo sa upijem k smrti... aj som pila. Týždeň som sa nalievala vodkou, až kým ma naši neprišli zachrániť, lebo by som naozaj skončila na cintoríne.
Vracala som sa do života pomaly a snažila sa deň za dňom robiť to, čo som robila pred tým. Práca, koníčky...ale k alkoholu ma to ťahalo stále. Pila som sama a doma, takže v robote som nemala problém, len naši ma chodili kontrolovať a dohovárať. Hovorí sa, že bolesť neutopíš v alkohole, ale mne v tej chvíli pomohol, aspoň som si myslela.
Vodka bola mojím svetlým momentom dňa
Začalo mi blikať v hlave, keď som prestala robiť všetko ostatné a mojou snahou bolo nájsť si čas a miesto na chľast. Na liečenie som nechcela ísť, hľadala som spôsoby, ako to zvládnuť sama s pomocou rodičov a kamarátov.
V robote som si zobrala dovolenku a potom PN, lebo už som to nedávala. Skúšam si dať do poriadku hlavu, chodím cvičiť (za radu ďakujem p. psychologičke) a v posilke si ničím telo až do bolesti, aby som nemyslela na vodku a netýrala sa duševne.
Môjmu už takmer bývalému mužovi sa prednedávnom narodil syn, oznámil mi to v smske. Mojím víťazstvom bolo, že som si neodpila pol litra vodky, ale zablahoželala mu v spätnej sms.
Čo bude ďalej? Musím sa vyhrabať, zabudnúť, odpustiť hlavne sama sebe. Tá bolesť ženy, ktorá nemôže mať dieťa je neskutočná, ak vás nepodrží chlap, je aj ponižujúca...ale musím to prijať. Fľašky sú vyhodené, musím začať žiť.
Alenka C.
Chceme počuť aj Váš príbeh. Napíšte nám o svojom živote, o jeho radostiach i trápeniach, podeľte sa s ostatnými mamičkami a možno si pomôžete navzájom.
Píšte nám na adresu: koscenikova@orbisin.sk
