Deti do partnerskej hádky nezapájajte!
Dobrá a konštruktívna hádka je pre vzťah prospešná, partneri uvoľnia svoje emócie a vyventilujú nespokojnosť.
Hádky kvôli deťom?
Partnerská hádka by však mala zostať len medzi partnermi. Deti do nej netreba zaťahovať. Tie bývajú často svedkom výmeny názorov.
Dieťa sa učí pozorovaním. Keď vidí agresívnu komunikáciu svojich rodičov (nehovoriac o fyzickom násilí), je isté, že to zanechá stopy nielen v jeho malej dušičke, ale aj v jeho správaní.
K partnerským hádkam dochádza často v období, keď do rodiny pribudne ďalší člen. Rodičia bývajú vyčerpaní prácou, domácnosťou a aj starostlivosťou o dieťa. Celá rodina prechádza náročným obdobím.
Dieťa z partnerskej hádky vynechajte
Až dve tretiny detí majú vlastnú skúsenosť s tým, ako vyzerá násilné agresívne správanie vlastných rodičov. Ak sú krik a hádky súčasťou vášho manželského života, berte ohľad na ďalších členov rodiny.
To, že dieťa zatvoríte do izby (ak si vôbec uvedomíte, že sa hádate pred ním), ešte neznamená, že nebude vnímať váš konflikt.
Partneri ktorí spolu riešia konflikt robia veľkú chybu, ak do neho zatiahnu aj deti. Často sa stáva, že v nich hľadajú oporu. Toho druhého pred nimi vykresľujú v zlom svetle, nahovárajú deti, aby prejavovali rovnakú náladu, ako oni sami.
Snažia sa pritiahnuť dieťa v spore s partnerom na svoju stranu, aby získali prevahu nad tým druhým. Neurobte si s detí počas vášho konfliktu poslíčkov tipu:
"Povedz prosím ťa otcovi, že....“. Takto je donútené prikloniť sa na stranu jedného z vás a tým vlastne subjektívne rozhodnúť, kto je dobrý a kto zlý. Nezabúdajte na to, že vy ste dospelí a svoje záujmy si musíte vedieť obhájiť sami.
Takéto zaťahovanie detí do manželských sporov situáciu ešte zhorší. Deti to vnímajú ako zradu, lebo chcú mať radi oboch rodičov rovnako. Sú však vydierané a musia zaujať postoj.
Prečítajte si: DETI ako NEMÍ SVEDKOVIA rodičovských HÁDOK
Deti hádku počujú, aj keď si myslíte opak
Zvýšený hlas, nadávky, urážky a časté hádky sú pre deti stresujúce a nevedia ako majú reagovať. Zapamätajte si, že všetko čo poviete, budú počuť aj uši vášho drobca.
Ten si zapamätajú slová, ktoré v zápale hádky a afekte vyslovíte. Potom sa nečudujte ako šťavnato rozpráva na ihrisku, ako reaguje na nesúhlas iných a ako si vyžaduje aj vašu pozornosť.
Deti kopírujú správanie sa rodičov a učia sa reagovať na rôzne situácie. Ak sa u vás doma riešia aj bežné spory hádkou a krikom, dieťa si to vezme za bežnú vec a podobne bude reagovať v škole, v škôlke, na ihrisku.
Keď dieťa vidí, že ľudia, ktorých má najradšej po sebe vykrikujú (ak nie niečo horšie), prežíva neistotu a strach. U niektorých sa tento dlhodobý stres môže prejaviť ako priberanie, chudnutie, rôzne tiky na tvári, vypadávanie vlasov a podobne.
Niektoré deti sa utiahnu do seba a reagujú veľmi citlivo aj na malé zvýšenie hlasu v okolí. Videné, či prežité násilie rodičov zostane v detskej dušičke natrvalo.
Prejaví sa poruchami správania, násilným správaním sa v škole, či neskôr vo vlastnej rodine. To čo vidia u svojich rodičov považujú za normu.
Psychológovia upozorňujú na fakt, že ak sú dievčatá svedkami, ako ich otcovia bijú mami – získajú presvedčenie, že to tak má byť. Stane sa pre nich prirodzené strpieť násilnosti od partnera, spolužiakov a podobne.
Aj vaše deti sa hádajú? Manuál, ako postupovať pri súrodeneckej hádke.
Naučte sa hádať konštruktívne
Výmeny názorov sú súčasťou rodinného života. Dieťa vníma, že sa niečo deje, aj keď sa rodičia nehádajú otvorene pred ním. Nie je však do hádky priamo zatiahnuté a nemusí zaujať postoj.
Keď vidí, že hádka rodičov vedia k dohode a po nej sa k sebe správajú rovnako ako pred tým, je to pre neho dobrý signál.
Otvoreným a konštruktívnym konfliktom sa dieťa naučí, že život nie je harmonický a že sa občas objavia problémy, ktoré treba riešiť.
Nakoniec pri hádke ide o to, že musíme nájsť riešenie. Každé dieťa si zo správania rodičov berie vzor a na jeho základe si vytvára vlastné reakcie. Preto je dôležité, čo im ako rodičia predostrieme.
Pozor na skryté hádky. Pri nich neprejavíte svoj hnev ani názor naplno, ale podpichovaním a narážkami. Predstierate, že sa nič doma nedeje, ale dieťa vníma aj napätú atmosféru.
Reaguje neistotou. Začne si vytvárať vlastné závery, namýšľať si, že sú rodičia namrzení kvôli nemu. Deti si napätie v rodine často vzťahujú na seba. Cítia sa previnilo aj za maličkosti. Premýšľajú o tom, že rodičia sú voči sebe nepríjemní, lebo dostalo zlú známku.
Ak riešite výchovné metódy, dajte pozor, aby dieťa nebolo súčasťou vašej diskusie, najmä ak je staršie. Rýchlo pochopí, že môže situáciu využiť a postaviť rodičov proti sebe.
V každom manželstve príde občas obdobie, ktoré je náročné. Ak sme rodičmi, je dôležité zvládnuť ho tak, aby bolo čo najmenej bolestivé pre naše deti. Hnev je normálnou súčasťou emocionálneho života každého z nás. Zlý býva len spôsob, akým svoj hnev dáme najavo a ako bežné hádky a spory v rodine riešime.
Keď sa rodičia hádajú...
Domáce násilie páchané na ženách
