DETI ako NEMÍ SVEDKOVIA rodičovských HÁDOK

DETI ako NEMÍ SVEDKOVIA rodičovských HÁDOK
24.4.2017 v kategórii Dieťa, autor PaedDr. Dagmar Baluchová, foto: istockphoto.com

Každý rodič to dobre vie – pred deťmi sa hádať nemá. Niekedy sa však tomu nedá vyhnúť a strhnutí situáciou sa necháme uniesť. Aký dopad to môže mať na deti? Napadlo vám, že okrem strachu, smútku a bezmocnosti, ktoré môžu pri vašom výstupe prežívať, ich zároveň „vypočutím“ hádky aj učíte ako sa hádať?

Láska a bolesť, radosť i smútok, pokoj i hnev... patria k životu. Dnes sa však chceme zamyslieť nad tým, do akej miery patria hádky rodičov do rodinného života a ako dokážu ovplyvniť deti, tie menšie i väčšie.

Deti vnímajú naše emócie veľmi citlivo

Uznávaný americký psychológ Martin Seligman, považovaný za zakladateľa tzv. „pozitívnej psychológie“, sa vo svojej knihe Optimistické dieťa zamýšľa nad tým, ako rodičia vplývajú na svojich synov a dcéry.

Seligman stavia na silných stránkach a vnútorných zdrojoch dieťaťa, vďaka ktorým, ak sa od mala posilňujú, z detí vyrastajú vyrovnaní dospelí, bez sklonov k depresiám a optimisticky pristupujúci k životu.

Seligman apeluje na to, že deti, ktoré sú najviac ohrozené depresiou, veria, že príčiny zlých vecí, ktoré sa im stávajú, sú trvalé a budú sa opakovať. Optimistickejšie deti veria, že tieto príčiny sú len dočasné. Kniha Optimistické dieťa je odporúčaná ako nástroj pre rodičov  a učiteľov, ako vychovávať deti k optimizmu, ktorý pretrvá až do dospelosti.

Pričom Seligman dôrazne nabáda rodičov, aby komunikovali so svojím dieťaťom spôsobmi, ktoré im pomôžu niesť zodpovednosť za svoje činy. V snahe dosiahnuť sebaúctu u detí, Seligman odporúča klásť dôraz na to, ako sa dieťa cíti, na úkor toho, čo dieťa robí – jeho dosiahnuté úspechy v škole, športe...

Deti by mali za pomoci rodičov pochopiť, že zlé veci sa stávajú všetkým ľuďom, ale je dôležité na ne správne reagovať.

Pre deti je podstatné to, čo prežívajú doma

Nestor českej detskej psychológie prof. Zdeněk Matějček často vyzdvihoval psychologickú poučku, že „prekonávať strach sa má dieťa učiť v náručí mamy (rodiča), t. j. v prostredí preň najbezpečnejšom.

Ak však dieťa v tomto prostredí zažíva strach, úzkosť, ktorá pramení z postoja tých, ktorí ho majú chrániť, niečo nie je v poriadku...“ Matějček upozorňuje na to, že detí sa najviac dotýka nie zlo, ktoré vidia zvonku, ale to, ktoré prežívajú doma za zavretými dverami.
Psychologička PhDr. Eva Smiková, PhD., z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave upozorňuje na to, že občasnú účasť detí ako svedkov manželských konfliktov možno považovať za súčasť rodinného života.

„Konflikt pritom chápeme ako spor, nesúlad, rozdielnosť v názoroch. Niektoré typy konfliktov sú dokonca pre sociálny vývin dieťaťa, resp. pre získavanie jeho sociálnych kompetencií, nesmierne dôležité.

Rôzne výskumné zistenia potvrdzujú, že to, čo dieťa negatívne ovplyvňuje, nie sú konflikty ako také, ale ich zvládanie (tzv. coping) v kontexte rodinnej atmosféry.

Deti sú v podstate schopné prispôsobiť sa aj častejším konfliktom rodičov, ak sú si ale isté, že neohrozujú manželstvo ich rodičov, resp. ich súdržnosť.“ 
Prečítajte si: Hádky kvôli deťom?

Vek dieťaťa je pri znášaní konfliktov podstatný

Hádky deti desia, narušujú ich predstavu o domove, rodine, zneisťujú ich. Asi najťažšie znášajú konflikty dospelých najmenšie deti. Hoci nemusia rozumieť slovám, cítia nepriateľstvo medzi otcom a mamou.

„Z vývinového hľadiska, čím je dieťa mladšie, tým si viac vzťahuje na svoju osobu zodpovednosť za vznik konfliktov a interpretuje ich ako vlastné zavinenie. A to by aj mala byť úloha rodičov, ubezpečiť dieťa, že  nie je ono príčinou,“ upozorňuje Dr. Smiková. 
Pre deti do 3 rokov je typickou reakciou plač a následný vzdor. Deti do 6 rokov prežívajú strach, ktorý sa môže striedať s bojovnosťou – bránia jedného z rodičov (najmä mamu), držia sa ho, alebo naopak, utekajú do svojej izby, zatvárajú sa.

Štúdie na medzinárodných Auburn University a Brown University zistili, že ak boli 8 až 9-ročné deti zapojené hoci len krátko do mierneho konfliktu svojich rodičov, nahromadené napätie im ubralo asi pol hodiny spánku v noci.

Iná štúdia, ktorú uskutočnili vedci na University of Rochester a University of Notre Dame poukázala na to, že pozorované 6-ročné deti, ktoré boli zvyknuté na časté a veľmi konfliktné rodičovské debaty, boli oproti svojim rovesníkom oveľa precitlivenejšie.

Až deti približne v pubertálnom veku dokážu zaujať ako-také stanovisko k hádke rodičov, ktoré však môže byť silne podfarbené ich vlastným prežívaním, prináležiacom ich veku.

Najviac sa hádame kvôli peniazom

Viaceré výskumy poukázali na to, že medzi najčastejšie predmety hádok v našich rodinách patrí nedostatok financií, príp. zlá či ohrozená pracovná pozícia jedného z rodičov. Ďalšou častou témou sú rozdielne názory na výchovu detí.

Dr. Smiková poukazuje na ďalšie témy, najmä tie, ktoré sa nemajú riešiť pred deťmi. „Jednoznačne sú to konflikty týkajúce sa intímnych či sexuálnych otázok, resp. existenčné otázky. Tento typ problémov patrí vyslovene do kompetencie dospelých.

Pre tieto situácie je vhodné deťom poskytnúť vysvetlenie, napr. „Áno, máme s mamou ťažšie obdobie, ale teba sa to netýka, vyriešime si to sami, je to naša dospelácka záležitosť“.

Taktiež, ak sa jedná o spory týkajúce sa výchovy, je dobré, ak sa riešia mimo dieťaťa, aby nemalo zmätok v tom, ako sa malo či nemalo správať a prikláňať sa na stranu rodičov. Na druhej strane, ak ide o „ľahšie“ konflikty, tým že prebiehajú pred deťmi, majú deti šancu učiť sa riešiť ich.

Medzi takého konflikty môžeme zaradiť napr. spor o to, ako sa majú veci ukladať do skrine, ako strávime víkend, kto bude mať na starosti nákup a pod.“

Umenie sa hádať

Rodičia spolu nevedia komunikovať a nevedia sa ani správne hádať – to je častý argument odborných spoločností, zaoberajúcich sa rodinnými vzťahmi. Otcovia i mamy by mali  vedieť, že šancu na výsledok majú iba hádky, ktoré sú konštruktívne, smerujúce k riešeniu, dohode.

Deštruktívne hádky, keď namiesto argumentov nastupujú urážky, vulgarizmy a osočovanie, nikam nevedú. 
Dôležité pri hádke sú aj čas a priestor. Ak rodičia nemajú dostatok času (napr. pred odchodom do práce alebo večer), je lepšie spor odložiť na neskôr (ideálne ak deti nie sú doma, alebo spia).

Ak však hádka „nepočká“, je dobré požiadať deti (nie rozkázať im!), aby odišli do svojej izby, pretože sa potrebujete s mamičkou či oteckom „porozprávať“ (doslovne) o dôležitej veci.
Mať hnev pod kontrolou, nezvyšovať hlas, nevyťahovať staré hriechy... aj to patrí k umeniu hádať sa. A ešte niečo – ak hádka pominie, či už sa jej dieťa zúčastnilo, alebo počúvalo za dverami, ak má na rodičov otázky, je ich povinnosťou odpovedať na ne, a to pravdivo a primerane vyspelosti dieťaťa
Prečítajte si: Aj vaše deti sa hádajú? Manuál, ako postupovať pri súrodeneckej hádke.

Dr. Smiková dáva niekoľko ďalších odporúčaní pre rodičov:

  • nevyhýbajte sa sporom a hádkam,
  • vyjadrujte svoje city a učte tomu aj vaše deti,
  • zamerajte sa na problém a neriešte súčasne s ním i iné otázky,
  • sústreďte sa vždy na to, čo je predmetom konfliktu,
  • svoju kritiku dopĺňajte návrhmi riešenia problému,
  • nezvyknite si používať, alebo obmedzte výraz „nikdy“ a „vždy“,
  • kritizujte, ale nerobte si posmech,
  • priznajte si svoju chybu a naučte sa mlčať, aj keď si myslíte, že máte pravdu.
Ak je snaha na oboch stranách, neexistuje konflikt, ktorý by sa nedal vyriešiť.

Deti by sa mali naučiť efektívne si vymieňať názory

Deti by sa mali naučiť, že vždy existujú spôsoby na riešenie konfliktov, na nájdenie kompromisu, či dohody. Nie je to ľahká úloha, no je na reálnom základe. Vyhýbať sa akýmkoľvek výmenám názorom a držať dieťa „v skleníkovej izolácii“ s tým, že všetko je v poriadku (a nie je), nie je dobré riešenie.

Z detí raz vyrastú dospelí, ktorým sa tiež hádky nevyhnú... Je na rodičoch, aby ich aj v tomto smere naučili kráčať životom.

Deti si hádky spájajú s rozvodom

Čo zanecháva v detskej dušičke vypočutie si hádky rodičov? Opýtali sme sa na jednom z najkompetentnejších miest – Linke detskej dôvery (LDD). Za kolektív jej tvorcov odpovedá vedúca PhDr. Dana Lovašová

Táto linka je špecifická v tom, že poskytuje svoje služby osobitne deťom a rodičom.

Na akom princípe funguje linka detskej dôvery?

Linka detskej dôvery poskytuje svoje služby deťom od novembra 1999. Pôsobí v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach. Pracuje každý pracovný deň od 14.00 do 20.00 hod.

Číslo 055/234 72 72 je pre volajúce deti bezplatné. Odborné služby na linke zabezpečujú psychológovia a sociálna pracovníčka.

Aké rady si vypočujú od odborníkov deti a čo sa odporúča rodičom? 

Rady pre deti možno zhrnúť: 
  • Nie každá hádka medzi rodičmi je zlá. Hádky patria k životu v rodine a často je po nich doma pokojnejšie.
  • Povedz rodičom, že máš strach, keď sa hádajú...
  • Opýtaj sa ich priamo, či sa chcú rozviesť...
  • Nájdi si doma pokojné miesto, kde môžeš prečkať hádku rodičov.
Rady pre rodičov:
  • Nikdy sa nehádajte v prítomnosti detí.
  • Povedzte dieťaťu, že nie ono zavinilo hádku medzi vami.
  • Pripravte dieťa na zamýšľaný rozchod bez toho, aby ste osočovali partnera.
  • Po rozvode (rozchode) nebráňte dieťaťu v kontakte s partnerom. Dieťa má právo na život s oboma rodičmi. Rešpektujte to. 
  • Nevyužívajte dieťa ako sprostredkovateľa medzi vami.
  • Dieťa má vo väčšine prípadov rado oboch rodičov a má právo sa s nimi stretávať. 
  • Nevyjadrujte sa pred ním neúctivo o partnerovi. Nesnažte sa dieťa získať na svoju stranu očierňovaním a urážaním partnera. 
Kontakty: 
Linka detskej dôvery: 055/234 72 72
                                 www.linkadeti.sk

Prečítajte si: Problémy detí po rozvode