Domáce násilie páchané na ženách

redakcia | 4. jún 2017

Nikto naplno nepochopí, čo prežíva žena, ktorej ubližuje partner, ktorého milovala, alebo ešte stále miluje, a s ktorým ju spája ešte niečo – deti.

Začiatky bývajú krásne. Nikto z nás by predsa dobrovoľne nešiel do vzťahu s despotom, násilníkom či človekom o ktorom vie, že je agresívny voči ženám, okoliu.

Vzťahy, dokonca aj s násilníkmi a tými, ktorým je domáce násilie prirodzenosťou, začínajú vždy romanticky, ideálne, krásne a s láskou. Občas sa však karta obráti a všetko to pekné a znesiteľné sa mení na bolesť, slzy a smútok...

Domáce násilie má dve špecifiká

Blízky vzťah agresora a obete

Práve citový vzťah partnerov môže vytvárať domnienku, že v danej rodine, o ktorej možno predpokladať, že sa v nej vyskytuje domáce násilie, nejde o agresiu, ale len o hádky, nedorozumenia, „bežné“ výmeny názorov.

Aký je teda rozdiel? Pri hádke stoja oproti sebe dve rovnoprávne osoby, ktoré si vzájomne vymieňajú názory. Pri násilí je jedna z osôb agresorom a druhá obeťou.

Možná prítomnosť detí ako ďalších obetí alebo svedkov násilia

Tyrania v rodinách je o to väčšou drámou, že strháva so sebou aj deti. Situácie, kedy priamo vidia, ako ich otec ubližuje matke, alebo aj im, zanecháva hlboké stopy v ich podvedomí, nabúrava ich psychiku a nepriamo negatívne formuje ich názory, myslenie, postoje, ako aj pocity vlastného sebaprijatia.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje prítomnosť detí pri násilí za ich psychické týranie. A tak, ak hovoríme o pomoci žene, ktorá je týraná, je nutné hovoriť aj o pomoci deťom.

Pri šírení domáceho násilia možno definovať tzv. fázy. Prvá je tvorená akýmsi napätím, ktoré sa (dňami, mesiacmi, či rokmi) stupňuje. Agresor prechádza od slovných, podráždených urážok k pokusom o fyzické ataky a psychický nátlak. Obeť sa snaží svojím správaním vyhýbať akémukoľvek násiliu.

V druhej fáze už agresor stráca kontrolu nad svojím konaním a fyzické, psychické či iné násilie je už bežnou formou jeho jednania s obeťou, ktorá prežíva bezmocnosť, strach, alebo sa pokúša vzdorovať.

Tretia fáza násilia sa zvykne vyznačovať „spamätaním sa“ agresora, ktorý si uvedomuje (nemusí to dávať najavo) svoje konanie. Obeť sa v tomto štádiu snaží jeho správanie ospravedlňovať, zakrývať a odpúšťať. Každé štádium je však dočasné a jeho ukončením sa kolotoč roztáča znova....

Prečítajte si: Keď sa rodičia hádajú...

Syndróm týranej ženy alebo ako spoznať, že je žena týraná?

Týranie mužov ženami nie je v štatistikách domáceho násilia u nás príliš vyzdvihované, a nie je to preto, že na Slovensku neexistujú týraní muži.

Dnes sa však chceme zamerať na situácie, ktorých obeťami sú ženy (určite sa však problematike týraných mužov budeme v niektorom z ďalších čísel nášho časopisu venovať, pretože násilie, či už na ženách alebo na mužoch, je vždy násilím).

Keďže až 90 – 95 % týraných osôb ako obetí domáceho násilia tvoria ženy, bol zavedený pojem "syndróm týranej ženy" (Battered Woman Syndrom). O čo ide?

Tento názov zahŕňa spektrum rôznych prejavov, ktorými sa násilie na ženách vyskytuje. Ženy trpiace týmto syndrómom nie sú ľahko rozpoznateľné.

Napriek tomu existujú určité formy správania sa, ktoré môžu ich spoznaniu napomôcť. Týrané ženy sa môžu navonok prejavovať ako úzkostlivé, samotárske, veľmi milé, nepriebojné, vyhýbajúce sa akýmkoľvek konfliktom.

Šablóna, podľa ktorej možno v práci, v záujmovom kolektíve, či dokonca v rodine určiť ženu, ktorá je vo svojom domácom kruhu obeťou agresie, však neexistuje.

Základnou črtou správania sa takýchto žien často býva bezmocnosť, ktorá je sprevádzaná stratou sebaúcty. Z úspešnej, veselej, priebojnej ženy sa tak vďaka skrytému násiliu doma rýchlo stáva žena, ktorá stagnuje v zamestnaní, vyhýba sa okruhu svojich priateľov a známych a postupne sa uzatvára do seba.

Neschopnosť vystúpiť zo začarovaného kruhu ubližovania ju postupne (najmä ak násilie pretrváva dlhší čas a stupňuje sa) môže viesť k nepochopiteľným reakciám navonok, k obrane agresora pred inými, dokonca jeho glorifikácii; odmietaniu možnosti, že je týraná a odmietaniu akejkoľvek formy pomoci.

Za zatvorenými dverami

Násilie v rodinách je opradené mnohými mýtmi a fámami. Je to aj dôsledok toho, že spoločnosť ešte stále nechce vidieť to, čo sa deje „za dverami“.

Organizácie zaoberajúce sa pomocou obetiam domáceho násilia upozorňujú na viaceré klišé, ktoré sa v spoločnosti ujali. Napríklad: násilie sa vyskytuje iba v tzv. problémových rodinách. Naopak, týrané osoby sú vo všetkých typoch rodín.

Môže zaň alkohol

Závislosť na alkohole je príčinou DN iba u každého 3. – 4. prípadu.

Je prejavom lásky

Ubližovanie nikdy nemôže byť dôkazom pozitívnych citov.

Je vecou rodiny alebo samotnej ženy

Rodinné spoločenstvo, ktorého sa tento problém týka, si zväčša nedokáže so situáciou poradiť, preto potrebuje (hoci si to priznáva, alebo nie) pomoc iných.

Týrané ženy často nemajú dosť odvahy na vyhľadanie pomoci, pretože sa neboja len o svoj život, ale aj o životy svojich detí a o ich budúcnosť (strach, že ich partner vyhodí z domu ap.).

Prečítajte si: Keď bolí nielen duša alebo Domáce násilie má mnoho podôb

Čo môžu týrané ženy urobiť?

Osoby vystavené domácemu násiliu by sa za svoju situáciu nemali v žiadnom prípade hanbiť a s pomocou blízkeho okolia by mali čo najskôr nájsť odbornú pomoc.

V prípade útoku by mali vyhľadať lekársku pomoc a žiadať potvrdenie o tom, že im bolo ublížené. Okrem pomoci na polícii im „ochrannú“ ruku môžu poskytnúť rôzne občianske združenia, útulky, charitatívne centrá atď., ktoré disponujú množstvom užitočných rád, ako v daných situáciách konať.

Osvedčený recept, platný pre všetky prípady, však neexistuje. No akýkoľvek krok z bludného kruhu, ktorý roztočil agresívny partner, je krokom vpred.

Aj keď prekročenie neviditeľnej hranice často stojí veľa sĺz, bolesti a modrín.... Nikto totiž naplno nepochopí, čo prežíva žena, ktorej ubližuje partner, ktorého milovala, alebo ešte stále miluje, a s ktorým ju spája ešte niečo – deti.

Prečítajte si: Telesné tresty? Takto na ne reagujú deti...

Kde môže týraná žena hľadať pomoc?

Problematika násilia páchaného na ženách sa na Slovensku začala v posledných rokoch dostávať do popredia verejnosti najmä vďaka aktivitám viacerých ženských mimovládnych organizácií. Ich webové stránky ponúkajú množstvo užitočných informácií nielen pre obete DN.