Telo je našim pomocníkom, nie nepriateľom
Dúfam, že tento článok si jedného dňa prečíta aj moja dcéra.
A pochopí skôr než ja, keď som sa vo svojich 33 rokoch stala dvojnásobnou mamou, že naše ženské telo je vzácny dar. Bez ohľadu na to, že počas tehotenstva a krátko po ňom netušíme, kto je tá cudzia pani v zrkadle s telom, ktoré snáď ani nepatrí nám...
Psychologička odkazuje ženám: Noste svoje telá s HRDOSŤOU
Telo je PRIATEĽ
Na svojej ceste som postrehla veľmi zvláštnu súvislosť – je možné, že sa v nej nájdete tiež. Bola som ťažká, pretože som celé tehotenstvo riešila ťažké veci — rekonštrukciu domu, práca, súkromné problémy — bolo toho veľa a primárne dostávala zabrať moja psychika. Otvárala som také Pandorine skrinky, že päťdesiatkilové telo by to neustálo. Ba ani šesťdesiatkilové. Uvedomila som si, že moje telo je múdre a nechce mi zle. Nejde proti mne. Práve naopak.
V tehotenstve bolo mojím ochranným štítom, pred vonkajšími okolnosťami chránilo mňa i bábätko. A robí to celý život. Pomáha mi, ukazuje mi, kde som a kam potrebujem ísť. Pracuje pre mňa. A to isté robí vaše telo, verte či neverte.
My, ženy, na rozdiel od mužov, prežívame všetko cez naše telo. Naša povestná ženská intuícia je v skutočnosti pocit v tele. Cez telo prežívame všetky zásadné životné míľniky – premenu z dieťaťa na ženu v podobe prvej menštruácie, premenu z panny na milenku v podobe prvého milovania, premenu na matku v podobe pôrodu či premenu na múdru ženu v podobe menopauzy. To, ako žijeme, komunikujeme, čo cítime a vnímame, je úzko prepojené s naším menštruačným cyklom.
Keď sa nad tým zamyslíte, ženské telo je v skutočnosti totálny zázrak prírody — dokáže vynosiť a porodiť iného živého tvora, nádhernú a dokonalú ľudskú bytosť. A to je že WAU! Je to viac, než to, že dočasne vyzeráme, akoby sme zhltli futbalovú loptu (poniektoré celé futbalové mužstvo). Deväť mesiacov ho naše telo chráni, poskytuje mu bezpečne útočisko, výživu, lásku, aby mohlo prosperovať a rast, dáva mu zo seba najviac čo môže, na úkor svojej krásy zdravia a komfortu.
Katarína Runa, koučka: Naše telo je naším pomocníkom
Naše telo odráža stav našej duše, myslí si Katarína Runa Ďurove, ktorá už vyše desať rokov spre-vádza ženy i mužov na ceste za lepším životom. Telesný tuk, teda všetky tie pneumatiky na bru-chu a mišelinky na chrbte sú akýmsi ochranným valom, ktorý nás oddeľuje od sveta. Je to akýsi čarovný mäkučký kabátik, do ktorého sa zahalíme, aby našej duši nič neublížilo. A zároveň – čím sme väčšie, tým sme neprehliadnuteľnejšie, hovorí Katarína Runa.
„Ľudia, ktorí riešia svoju hmotnosť, podvedome riešia to, že sa necítia dostatočne videní a prijímaní. Nielen druhými, ale nechcú vidieť a prijať ani samy seba. Napríklad si hovoríme, že už sa na seba nemôžeme ani po-zrieť. Pre mnohé ženy je telo takpovediac nárazníková zóna a zrkadlo ich emocionality. Odráža to, ako sa vo svojom živote a vo svete cítia. A často ženy, ktoré sa necítia videné, majú pocit, že nemajú obranný mechanizmus a nevedia svet ustáť alebo nevedia ustáť komentáre či emócie iných ľudí. Majú pocit, že sa ich všetko dotýka a hlboko ich to zraňuje a podvedome si vytvárajú ochranný štít,” hovorí.
Bojovať proti hmotnosti vám nepomôže. No určite pomôže, keď si začnete uvedomovať, že telo nejde proti vám. Ono vám nechce škodiť tým, že priberá. Skúste sa naň pozrieť skôr ako na pomocníka, ktorý sa usiluje pomôcť vašej duši v tej ohrozujúcej situácii, v ktorej sa pocitovo nachádzate. Už len zmena uhla pohľadu môže pomôcť, pretože môže uvoľniť ten obrovský tlak, ktorý je na vás podvedome vyvíjaný. Keď si uvedomíte, že vaše telo vás chráni a robí to, čo od neho chcete – aby ste vás druhí viac videli. Namiesto toho, aby ste v sebe živili myšlienky: som škaredá, tučná, neprijateľná, skúste prebudovať svoje myšlienkové vzorce na rešpekt a vďačnosť a uvidíte, čo sa bude diať. „Cesta von je zaoberať sa dôvodmi, pre ktoré sa cítite nevidená.
Môžu mať korene v detstve. A hľadať spôsoby, ako sa budete cítiť videná a milovaná, dávať svojej duši to, čo potrebuje. Začnite sa viac stretávať s ľuďmi a vnímajte, že vás druhí vnímajú, že počujú čo rozprávate, že vás vidia. Pracujte na tom, aby ste sa zbavili tzv. režimu obete, prijali zodpovednosť za svoj život, pretože to, čo vás zraňuje zvonka je odrazom stavu vášho vnútra. Verím, že tá vrstva obranného mechanizmu sa začne stenšovať.”