Kam zmizlo šestonedelie plné ŽENSKEJ PODPORY?
„Každú novomatku prekvapí, že samotné šestonedelie existuje. Chvalabohu, netrvá šesťsto nedieľ, ako to samotný mätúci názov napovedá, ale len šesť.“ Kristína Farkašová z knihy Som mama
Šestonedelie ponúka možnosť absolútneho vyladenia sa ženy-matky na bábätko. V tomto období prežíva žena také množstvo psychických a fyzických zmien, že je odkázaná na pomoc a podporu svojho okolia.
V minulosti dostávala túto podporu od ženy (žien), ktorá podobnou skúsenosťou prešla. Novopečené matky mali zákaz venovať sa akýmkoľvek domácim povinnostiam. Mali možnosť oddychovať, pozorovať, vnímať a cítiť. No predovšetkým, mohli zdieľať radosti aj bolesti s inými ženami. Dnešná žena prežíva šestonedelie v absolútnej izolácii. Ak podporu dostáva, často je to podpora od muža, ktorý jej nedokáže a nemôže rozumieť. Milé ženy, nie je načase urobiť krok späť?
Ostrým perom mamy Kláry: Nádherné šestonedelie? Si zo mňa robíte srandu?!
(NE)Blahé časy po pôrode
Určite to hovoria na každom predpôrodnom kurze (ale asi som nepočúvala). Je možné, že to každá čakateľka na rolu matky číta a počuje dokonca viackrát. No kto by tomu venoval pozornosť, keď sa nakoniec hovorí iba o pôrode. Nech je to, ako chce, teória vás na tú intenzitu nikdy nepripraví. A každú novopečenú mamičku toto obdobie prekvapí svojou nemilosrdnosťou.
Veď ako je možné, že po deviatich mesiacoch zmien, nie príliš pohodlného čakania, zriekania sa vlastného tela v pôvodných rozmeroch a zvíjania sa v kŕčoch pôrodných bolestí príde ŠESŤ TÝŽDŇOV tohto?
Odpoveď nepoznám. Ale viem, že nielen mne, ale aj iným mamám v tomto náročnom období chýbal niekto, kto by si tým prešiel. Kto by nás chápal. Staral sa o nás a fúkal všetky tie rany na tele aj na duši a povedal by, že to prejde. Ženská podpora, ktorá bola v minulosti samozrejmosťou, však niekam zmizla a každá si to všetko odžívame sama. Prečo je to tak?
V minulosti to bolo inak
Na tradičnej slovenskej dedine si v minulosti ľudia viac ako dnes uvedomovali potrebu intimity a nutnosť izolácie šestonedieľky, prezývanej okrem iného aj „postieľkyňa“ (nielen kvôli hygiene, ale aj zo strachu pred magickými silami, ktoré by jej alebo dieťaťu mohli uškodiť).
Preto bolo miesto pre ženu po pôrode v „kúte“ alebo za dverami. Nechceli ju „vyhnať“. Práve naopak, dopriali jej pokoj a pohodlie. Od ostatného sveta ju oddeľovala krásna vyšívaná plachta (tzv. „kútna“ plachta). Pohľad na ňu jej mal krátiť čas a potešiť ju.
Ona totiž spoza „kútnice“ nemala vychádzať a za ňu nemohol ísť hocikto. Stále jej pomáhala pôrodná baba, kmotra alebo iné ženy z príbuzenstva. Avšak nie muž alebo staršie deti. Veľmi často jej varili a starali sa o domácnosť, aby mohla ležať, zotavovať sa a nadväzovať intimitu s bábätkom. Niektoré tradície dokonca prikazovali, aby sa bábätku nikdy neotočila chrbtom (viem si predstaviť, že sa mu toto obdobie muselo veľmi páčiť ).
Šestonedelie vo svete
V mnohých krajinách sveta sa k šestonedieľkam správajú oveľa šetrnejšie ako na Slovensku (či v celej Európe). Zatiaľ čo napr. vo Fínsku sa mnohé matky vracajú do práce už po 105 dňoch, v Číne a vo Vietname majú prvý mesiac po pôrode aj zákaz vychádzať z domu. Očakáva sa, že celý mesiac budú ležať v pyžame v posteli a zotavovať sa z pôrodu.
Takto sa v Číne dostávajú ženy po pôrode do formy
V Japonsku je šestonedelie podobne významné. Po pôrode odchádza novopečená mamička do domu svojich rodičov, kde je jej úlohou iba oddychovať, relaxovať a zotaviť sa. Babička v rodine svojej dcéry prevezme všetky povinnosti, vrátane upratovania.
Nuž, ako sa hovorí „iný kraj, iný mrav“. Vo všetkých týchto krajinách (ako aj u nás v minulosti) si uvedomovali, že obdobie šestonedelia má pre matku obrovský význam, a to ako zo zdravotných, tak aj psychických dôvodov. Telo neoklamete a ak mu vezmete šancu prirodzene a pokojne sa spamätať z traumy (ktorou pôrod podľa odbornej literatúry jednoznačne je), vráti vám to inokedy.
Šestonedelie potrebuje telo aj hlava na zotavenie
Nejde tu iba o zahojenie popôrodných rán, spevnenie panvového dna a tvorbu mlieka. Nedodržaním oddychovania si môžete „zarobiť“ na veľmi vážne ochorenia v neskoršom veku. Čo si však budeme nahovárať. Polihovať si môžete dovoliť iba vtedy, ak to ostatné za vás niekto „odrobí“.
Vynára sa tu však nová otázka. Kto by mal byť tou ženou, ktorá prinesie šestonedieľke úľavu? Dnešné babičky sú dnes, chtiac-nechtiac, plné ochotných rád typu: „Nechaj ho vyplakať“ a „Daj mu ten cumeľ“. Nechápu a nepodporujú. Mnohé ženy si už po pôrode vlastné mamy nevolajú, ani na obligátne dva týždne. Volia si radšej možnosť prežiť „to“ v izolácii a na ponuke, že by im niekto pomohol s domácnosťou po pôrode, sa schuti zasmejú.
Poznám ženy, ktoré pár dní po pôrode behali za staršími deťmi na preliezačkách a nosili nákupy z obchodu. Modelky sa akoby predbiehajú v tom, ktorá prejde po pôrode po móle čo najskôr– nehovoriac o tom, ako nehanebne „postujú“ fotky dokonalého sexi tela po treťom pôrode, pri ktorých sa nejedna normálna matka s baby blues definitívne zosype.
Buďte tou, ktorá novej mame pomáha
Nechcem byť zbytočne negativistická a vyznievať tragicky. Chcem iba povedať, že ak máte kamarátku, ktorá nedávno porodila, choďte k nej iba vtedy, ak jej aj navaríte, upracete, pokočíkujete alebo pomojkáte jej ubolenú dušu. Je totiž veľmi pravdepodobné, že je jej práve teraz veľmi ťažko. A ak sa raz dožijete toho, že budete mať vnúčatá, buďte tou matkou a svokrou, ktorá chápe a pomáha ...tak ako to vieme iba my – ženy (lebo sme to už všetko prežili).
