Ostrým perom mamy Kláry: Nádherné šestonedelie? Si zo mňa robíte srandu?!
Klára to dáva bez ružových okuliarov a mnohým mamám sa uľaví...
MOJE PLÁNY pred pôrodom:
Keď sa mi narodí dieťatko, budeme s manželom od dojatia plakať, ja už nebudem vnímať, čo sa deje na pôrodnej sále a budeme len JA, ON a ten malý, vytúžený DROBČEK. Pôrod bude určite fajn, pretože sa naň tak pripravujem – musím si predsa asociovať niečo príjemné, vnímať, že každou pôrodnou bolesťou je dieťatko bližšie k nám. Položia mi ho do náručia, ono mi chytí ukazovák, otvorí očká, začudovane sa zadíva na svoju mamu a šaškujúceho tata za jej hlavou a unudene ich opäť, unavené z náročnej zmeny, zatvorí.
Nemiestne vtipkovanie na pôrodnej sále: TOTO si žena nezaslúži
REALITA pred pôrodom:
Prijímala ma sestrička, ktorá zrejme vstala hore riťou a rozhodla sa, že to budem ja, na kom sa vyventiluje. Moju otázku o tom, či je tu môj lekár dvakrát prepočula. Na otázku, či mám teraz spisovať svoje pôrodné priania síce zareagovala, ale dodnes si nie som celkom istá, čo tým chcela povedať.
Áno? Nie? Mám? Nemám? Ako to dešifrujete vy? Opýtate sa a sestra na vás fľochne okom a precedí medzi zuby, hm, máte aj pôrodný plán... a čo plán B? Dokelu, o tom mi nikto, fakt, nikto nevravel (chytala ma panika, ja som tú iróniu v tom strese fakt nepostrehla)... A to som mala predpôrodný kurz v top materskom centre, chodia si tam po rozumy aj herečky. No, čo, veď najlepšie veci sú spontánne! Vážne boli, hlavne, keď som chcela svojho muža zabiť pohľadom, pretože mi liezol na nervy – tým, že ma nemasíroval, tým, že ma masíroval moc jemne, tým, že nevedel, že UŽ nechcem, aby ma masíroval, tým, že ale FAKT nemôže vedieť, čo prežívam.
Alebo tým, že sa dostatočne rýchlo neopýtal personálu na to, čo som chcela vedieť, ja som nemohla, JA som RODILA, ale prečo sa to pýtal tak zdĺhavo, preboha?! Vedieť to, tak to zvládnem od jednej kontrakcie k druhej... Ale, OK, predsa len sme to dali... Síce mi dieťa hneď nepriložili, pretože ho bolo treba umyť, keď ma môj lekár (ktorý dorazil, hurá) zašíval, myslela som si, že ho kopnem priamo do rozkroku (ako to, že TO niekto po pôrode necíti, kde majú tie ženy prah bolesti??).
Ale s dcérkou sme si mohli na sále vychutnávať intímčo až 3 a pol hodiny, aj s manželom, samozrejme. Mysleli sme si, aké milé, kamošku tam nechali len obligátne dve hodiny. „Houby s voctem“, zabudli na nás, ako som sa neskôr dozvedela úplnou náhodu. Tak predsa len milé kúzlo nechceného? Hm...
MOJE PLÁNY po pôrode:
Nevadí, v pôrodnici to nevyšlo, ale ja to dám. Už ideme domov. V pozitívnej nálade, ja možno trošku viac, cítila som sa ako naspídovaná včela, aj Dr. Google potvrdil, že sú to hormóny. OK, keď takto pofičím, tak stíham popri materskej ďalšiu knihu, alebo mesačne aspoň dve-tri poviedky pre časopisy.
Úžasná energia, ako môže mať niekto v týchto chvíľach popôrodnú depku? S radosťou som opúšťala pôrodnicu, milý aj nemilý personál. A možno by som mala zavolať kaderníčke, nech mi urobí nejaký šmrncovný účes. Pokojne aj zložitejší, veď som doma a budem mať more času... Bude zo mňa šik mamička, ktorá zvláda dieťa, kariéru i samu seba. Už chápem celebrity – ono sa to dá, len treba vedieť, čo chcete... S úsmevom som zavrela dvere na aute a vydala sa s rodinkou SMER ÚŽASNÁ BUDÚCNOSŤ.
REALITA po pôrode:
Kým v prvý deň na nás naše dieťa zahralo divadielko, ako len sladko, potichučky spinká vo svojej krásnej postieľke a my sme naň zbožne hodiny hľadeli, už v noci nás naša dcérka presvedčila o opaku. Revala a revala a revala – spätne mám pocit, že v podstate niekoľko týždňov vkuse.
Som veľmi rada, že som nerozpísala svoju novú knihu a ani vydavateľstvá sa nešli potrhať o to, aby som im konečne poslala pár riadkov. Optimistický ani humorný pohľad matky na materstvo by to teda rozhodne nebol. Mala som pocit, že mám kruhy až po brucho.
Apropo, brucho, tá beztvará tvarohovitá hmota, ktorá mi tam ostala. Moja maternica sa asi rozhodla nezvinúť a ostať ako roztiahnutý vyvolaný film na furt. Uznajte, že keď som si náhodou vypočula, aké je hrozné, že sa o seba nestarám (lebo som nebola namaľovaná na rýchlom nákupe v Tescu, kam ma poslal muž, aby sa ma na chvíľu zbavil) a mala by som so sebou niečo robiť, veď materstvo neznamená, že sa žena zanedbá, mala som čo robiť, aby som na zmienenú dámu neskočila a nezačala jej trhať vlasy z hlavy ako šialená.
Doma som sa zavrela v kúpeľni a na skúšku som si skúsila dať na pery rúž. Okamžite som ho zotrela. Zúfalé gesto v spojení s mastnými hniezdom, monoklami pod očami a pokrčeným tričkom, na ktorom sa ukazovalo materské mlieko. Outfit zúfalej matky ako vyšitý. Waw, tak toto fakt nie je dovolenka... (Ale, áno, ten živý bonus stojí za to!)
