Keď bolí duša, bolí aj telo

Keď bolí duša, bolí aj telo
12.3.2013 v kategórii Mama, autor Mgr. Marika Koscelníková, foto: istockphoto.com

Ľudské telo je zázračný stroj, ktorý funguje dokonale. Ak je v harmónii to, čo cítime s tým, čo naozaj robíme. Akýkoľvek rozpor medzi pocitmi a činmi, medzi slovami a myšlienkami, sa  objavuje v našom vnútri ako nepokoj. Okolie môžeme oklamať, ale sami seba nie. Nedoriešené problémy, vzťahy, traumy, stres či frustrácie. To všetko sa ukladá niekde v našom tele a potom vypukne von ako choroba.

Ľudské telo je zázračný stroj, ktorý funguje dokonale. Ak je v harmónii to, čo cítime s tým, čo naozaj robíme. Akýkoľvek rozpor medzi pocitmi a činmi, medzi slovami a myšlienkami, sa  objavuje v našom vnútri ako nepokoj. Okolie môžeme oklamať, ale sami seba nie. Nedoriešené problémy, vzťahy, traumy, stres či frustrácie. To všetko sa ukladá niekde v našom tele a potom vypukne von ako choroba.  

Tri korene choroby

Liečiteľ a autor kníh o zdraví Miroslav Hrabica tvrdí, že choroba má tri korene. Prvý, materiálny, spočíva v tom, čo jeme. Ak telu chýba ideálne množstvo bielkovín, tukov, cukrov, minerálov, vitamínov a tekutín, oslabí sa. Kvalita potravín, ich množstvo a správne zadelenie, je cesta ako pomôcť nášmu telu, aby bolo zdravšie a pevnejšie. Druhý koreň chorôb je v energetickej oblasti. Záleží na tom ako hospodárime so svojimi silami. Ak sa stane, že telo dlhodobo preťažujeme, zasievame semienka ochorení. To, že sa nestravujeme ideálne a občas preceníme svoje fyzické rezervy, má vplyv na vznik a rozvoj choroby. U každého sa prejaví inak. Kde tieto chyby vo výžive a fyzické aj psychické preťaženie organizmu „sadnú“, teda kde nás to naozaj zabolí, to určuje tretí koreň choroby. Ten patrí do etickej, charakterovej  oblasti. Záleží na tom, aký je náš rebríček hodnôt, čoho sme schopní vzdať sa, či dokážeme v pravý čas rozoznať, čo a ako máme urobiť. Naše správanie sa a myslenie určujú to, v akom orgáne a v akom rozsahu sa naša nedokonalá výživa a pohybová aktivita prejaví. Každý orgán je totiž inak posilňovaný či zoslabovaný stravou a má svoju rolu aj v oblasti psychickej – prospieva, alebo naopak škodí mu určité správanie sa a myslenie. (Napríklad žlčník je oslabovaný ťažkou stravou a zároveň našou nespokojnosťou – prejavovanou navonok krikom alebo vnútorne potlačenou).

Etikoterapia

Etikoterapia vidí podstatu chorôb v chorých vzťahoch k sebe, k druhým, ale aj  k tomu, čo nás presahuje. Choroba je podľa tejto teórie odrazom nášho spôsobu života, myšlienok a želaní. Choroba sa prejaví ako naše svedomie. Vracia nás späť k sebe a núti nás zamyslieť sa nad tým, čo robíme zle. V etikoterapii sa pracuje so siedmimi najdôležitejšími negatívnymi pocitmi, ktoré devastujú našu dušu. Závisť, nenávisť, krivda, zloba, ľútosť, strach alebo trápenie sa za iných. Ak tieto pocity ovládnu naše vnútro, duša ochorie. Často riešime veci z minulosti, obávame sa budúcnosti, neveríme prítomnosti. Naše vnútro je zanesené rôznymi zvyškami, ktoré nedokážeme alebo nechceme spracovať.

Každý orgán v tele má okrem fyziologického poslania aj duchovné. Napríklad žalúdok a hrubé črevo sú kontrolované strachom. Obličky sa energeticky môžu oslabiť kvôli neusporiadaným medziľudským vzťahom. Chrbtica je problémom močového mechúra. Ak máte migrénu, bolí vás hlava – to je žlčník. Ľútosť je najzradnejší pocit. Z ľútosti je najviac rakoviny. Ekzémy sú prejavom problému s pečeňou. Škodlivé emócie spôsobujú výraznejšie  a časom trvalé väčšie prekrvenie niektorých orgánov a zároveň tak oslabujú iné, ktoré sa následne neprekrvujú dostatočne. Môže sa meniť aj množstvo a zloženie sekrétov žliaz s vnútorným vylučovaním a takto sa človek doslova  a fyzicky sám zadúša svojou myšlienkovou negativitou.

Človek sa môže vyliečiť vtedy, ak je ochotný zmeniť svoje postoje, zvyky, ale aj vzťah k hodnotám. Choroba je z pohľadu etikoterapie hmotným odtlačkom chorej duše. Vždy nám chce niečo povedať a priviesť nás k poznaniu, kde sme porušili zákon a teda ublížili sebe či druhým. Ak nájdeme príčinu a dokážeme ju pomenovať, je to polovica úspechu. Pomenovaný problém prestáva byť problémom. Ľahšie sa s ním narába a jednoduchšie sa vyrieši. Poupratujme si v sebe a pokoj zavládne nielen v našej duši, ale aj v našom okolí. Čo sme, to aj vyžarujeme.

Človek, ktorý si myslí, že ho zachránia tabletky alebo zariekanie, je už chorý. Dodržiavanie mravných noriem a duchovnosti je oveľa dôležitejšie ako sú obklady a injekcie.
(S. N. Lazarev)

Duša a telo v medicíne

Aj v modernej medicíne nájdeme vedu, ktorá sa zaoberá skúmaním vzťahov medzi fyzickou a psychickou úrovňou tela. Psychosomatika. U pacienta skúma všetko. Jeho výzor, náladu, celkový telesný aj emočný stav, jeho súčasnú situáciu i minulosť. Ide o celostný pohľad na „dušu“ (psychiku) a telo, aby nebola diagnostikovaná a liečená len duša bez tela, alebo telo bez duše, ale celý človek. Súčasná medicína pripúšťa, že na choroby sa treba dívať komplexnejšie a častou príčinou ochorení je práve naše vnútro. Nemecký lekár Rüdiger Dahlke sa podobne ako alternatívna medicína pozerá na chorobu ako na posolstvo duše. Človek by mal brať príznaky ochorenia ako niečo, čo hovorí jasnou rečou, čiže rečou tela. Chce nás upozorniť, že niečo sa deje a nie je v poriadku. Tvrdí, že telesné obrazy chorôb nám pomáhajú priblížiť sa k našim duševným potrebám. A keď pochopíme posolstvo príznakov, príznaky môžu zmiznúť, lebo už nebudú potrebné. Každý z nás reaguje inak na kritické situácie, inak spracuje zážitky a emócie. Ľudia s flegmatickou povahou si problémy nepripúšťajú tak ako citlivejšie povahy. Nebývajú ani tak často chorí. Tí citlivejší, duševne labilnejší strácajú energiu ubrániť sa chorobám a padajú až na dno svojich duševných síl. Vtedy okrem odbornej lekárskej pomoci je treba liečiť aj dušu. Súčasťou psychosomatickej liečby je aj psychoterapia. Tá pomôže najmä vtedy, ak sa stav pacienta napriek stanovenej diagnóze a klasickej liečbe nezlepšuje.

Občas je dobré na chvíľu spomaliť a počúvať. Čo nám chce naše telo povedať? Možno je chrípka, ktorá vás dostala v týchto dňoch do postele, dôsledkom vypätých vzťahov na pracovisku. Za iných okolností by ste si s ňou poradili, ale keď je niečo vnútorne neusporiadané, stačí málo a musíte sa popasovať s chorobou. Porozmýšľajte, či za vašimi zdravotnými problémami nemôže byť frustrácia v partnerskom a rodinnom živote, či  nespracovaná trauma z minulosti. Ako hovorí klasik:

 Choroba je darom nebies, človek sa totiž dozvie, ako zle so svojím telom hospodáril.
(Anatole France)