Mozog, knihy a obrazovky: Súboj digitálnej doby a čítania
Prečo mozog potrebuje knihy? „V školskom prostredí sa ukazuje, že deti nemajú dostatočne rozvinutú slovnú zásobu, majú problémy s čítaním a porozumením čítaného textu. Neskôr nedokážu sformulovať a vyjadriť vlastný názor, vecne diskutovať. Toto všetko sú zručnosti, na rozvoj a vycibrenie ktorých však nie je nutné inštalovať najmodernejšie aplikácie. Práve naopak. V mnohých prípadoch stačí obyčajná kniha," konštatuje psychologička Katarína Hlavatovičová.
Všetko na jeden klik?
Svet, do ktorého sa prebúdzame každé ráno, sa neustále mení a vyvíja. Je to svet okamžitých informácií, na získanie ktorých stačí jediný klik. Svet technických pokrokov, ktoré často už nestíhame sledovať. Chatujeme s AI, v sekunde vieme, čo sa stalo na opačnom konci sveta, a z pohodlia gauča v obývačke sledujeme najnovšie veľkofilmy plné strhujúcich efektov. Deti sa už akoby automaticky rodia schopné malým prštekom preklikávať videá a ovládať tablety či smartfóny, ktoré im s dobrým úmyslom dávame do rúk v čoraz útlejšom veku. Stačí predsa jeden klik a nájdu rozprávku či pútavé videá, učia sa, rozvíjajú, spoznávajú veľa nových vecí. Majú nekonečné množstvo príležitostí a možností, ako tráviť čas, dostávať sa k informáciám, byť v kontakte s vrstovníkmi či zabávať sa. Na mnohé z toho naozaj stačí len jeden klik.
Psychologička konštatuje: Hranice vo výchove nie sú prežitok
Slovná zásoba detí klesá
Predsa, napriek všetkým týmto neobmedzeným možnostiam, neustále narastá množstvo detí, ktoré majú problémy s pozornosťou, sústredením sa, výslovnosťou. V školskom prostredí sa postupne ukazuje, že nemajú dostatočne rozvinutú slovnú zásobu, majú problémy s čítaním a porozumením čítaného textu, s pamäťou či so základnou komunikáciou. Neskôr nedokážu sformulovať a vyjadriť vlastný názor, vecne diskutovať. Toto všetko sú zručnosti, na rozvoj a vycibrenie ktorých však nie je nutné inštalovať najmodernejšie aplikácie. Práve naopak. V mnohých prípadoch stačí obyčajná kniha.
Rodičia školákom často vyčítajú, že ich knihy nebavia, že sa na knihu nedokážu sústrediť. Čitateľské denníky a povinné čítanie sú utrpením a oddelenie kníh nie je obchodom, do ktorého by mnoho detí ťahalo svojich rodičov.
Tak, ako sa väčšina vecí vyvíja smerom dopredu, vzťah detí ku knihám naopak klesá. Ak dieťaťu ponúkneme možnosť voľby a postavíme pred neho knihu alebo smartfón, voľba bude pravdepodobne jasná. Dieťa siahne po tom, čo je jednoduchšie, pútavejšie, intenzívnejšie. Volí to, čo je pre neho prirodzenejšie, čo je každodennou súčasťou života. Ruku na srdce... môžeme im to ako rodičia zazlievať? Deti sa učia svetu pozorovaním a napodobňovaním rodičov a ľudí vo svojom bezprostrednom okolí. Spýtajme sa... Videlo ma moje dieťa niekedy s knihou v ruke? Je pre nás doma čítanie bežnou súčasťou života? Viedli sme ho k tomu a beriem ja, ako rodič, občas do ruky knihu? Je čítanie kníh pred spaním súčasťou našej večernej rodinnej rutiny?
Prečo je čítanie pre vývin dieťaťa tak dôležité?
Čítanie poskytuje široký „cvičný priestor“ pre rozvoj a nadstavbu mnohých mentálnych zručností, potrebných najmä v školskom prostredí. Mnohým končiacim žiakom pri deviatackom monitore onedlho dajú zabrať práve úlohy, ktoré vyžadujú napríklad čítanie s porozumením. V testoch sú postavení pred úlohy, ktoré plynú z textových úryvkov, ktoré nestačí prebehnúť očami. Je to priestor, kde sa otvára možnosť rozvíjať predstavivosť, fantáziu, tvorivosť. Pomáha rozvíjať sémantickú pamäť, buduje širšiu slovnú zásobu, chápanie súvislostí a následnosti udalostí. Vyžaduje si určitý stupeň sústredenia a trénuje tak pozornosť. Z psychologického hľadiska kniha vie byť „miestom“, kam staršie dieťa môže na chvíľu uniknúť, keď svet okolo neho práve nie je tak „bezpečný“, ako by potrebovalo.
V čom má kniha vždy „navrch“
- Čítanie vyžaduje aktívneho účastníka. Dieťa nie je pasívnym prijímateľom, ako keď sleduje rozprávku, seriál či scrolluje TIKTOK-ovými videami. Pri čítaní nedostane hotový balíček zvukových a vizuálnych efektov, ktoré ho okamžite doslova samy „vcucnú“. Je preto potrebná určitá miera zacieleného sústredenia, ktoré cibrí pozornosť.
- Následnosť deja si čitateľ reguluje sám. Pri sledovaní filmu či videa sa scény rýchlo menia, deje sa viac dejových línií naraz. Dieťa nedokáže zastaviť a klásť dopytujúce otázky, vrátiť sa v texte, lebo scéna sa rýchlo mení a končí často bez toho, aby bola spracovaná a pochopená.
- Kniha dieťa nezahltí a nepresýti podnetmi. Mnoho detí dnes končí u psychológa napríklad s problémami so spánkom a zaspávaním. Ak spolu pátrame po príčinách, často sa dostaneme k tomu, že zaspávajú so svietiacou obrazovkou pred očami. Po celom dni, kedy je rôznych podnetov viac ako dosť, ešte mnoho detí pozerá rôzne videá, často populárne anime, ktoré je presýtené zábleskami, emóciami a často sú obsahom absolútne nevhodné pre vekový priemer detí, ktoré ho sledujú, aj napriek tomu, že kresleným výzorom evokujú rozprávku.
- Čítanie kníh cibrí empatiu, mäkké zručnosti, v neskoršom veku je to prostriedok na upokojenie sa, relaxáciu, uvoľnenie.
- Dieťa pri čítaní lepšie reguluje pocity.
- V knihe je situácia opísaná často len jednou vetou. Bez zábleskov, farieb, zvukových efektov či príťažlivej hudby. Práve to je priestor, kedy sa v čitateľovi prebúdza fantázia a predstavivosť. Nedostáva všetko „na tanieri“, o dokonalý zážitok sa mozog musí postarať sám.
- Dieťaťu sa pri trávení času pred obrazovkou nerozvíja reč, mozog sa zaoberá spracovaním vizuálnych podnetov. Ak dieťaťu čítame, mozog spracováva slová. V školskom prostredí je neskôr nesmierne dôležité, aby malo dieťa správne rozvinuté sluchové vnímanie a pozornosť. Aj v tom vie byť kniha dokonalým nástrojom.
Manga
Knižnou, respektíve komiksovou predlohou anime filmov sú manga komiksy. Medzi teenagermi sú veľmi obľúbené, a ak dieťa v tomto veku siaha po knihe, často je to práve tento druh literatúry. Tento žáner je pre deti príťažlivý. Je charakteristický typickými znakmi postáv, ktoré už malé deti rady kreslia – veľké oči, malé ústa, špicatá brada či zvieracie znaky postáv, a obsahuje viac obrázkov ako textu. Na jednej strane dieťa drží knihu, aj keď len komiks. Na druhej strane si však pri výbere treba dávať pozor, pretože mnohé z nich sú plné násilia, temnej atmosféry a obsahujú témy náročné na spracovanie. Aj keď sú kreslené, často to nie sú rozprávky.
Ako deti viesť ku knihám, keď na druhej strane stojí veľa silných „protihráčov“?
1. Čítajme deťom pred spaním
Koľkým z nás sa vynorí spomienka, ako zakutaní v perinách s umytými zubami netrpezlivo čakáme na príbeh pred spaním? Určite si mnohí vybavíme Opice z našej police, Pippi dlhú pančuchu či príbehy Kubka a Maťka. Je to vzácny čas, ktorý patrí len rodičovi a dieťaťu. Čas, kedy rodič musí byť na sto percent prítomný. Dôležitá chvíľa pred spaním, kedy sa dieťa upokojí, oči aj mozog si „oddýchnu“ od neustálych vnemov a blikajúcich obrazoviek. Aj vďaka tomu, že sa z večerného čítania stane rituál, kniha sa stane niečím, čo prirodzene patrí k našej každodennej rutine. Okrem všetkých benefitov, ktoré to prináša dieťaťu, je to chvíľa, ktorá bude raz vzácnou spomienkou aj pre nás rodičov. A aj keď možno nemáme čas a chuť, raz nám to bude chýbať.
2. Buďme príkladom a čítajme
Nájdime si čas a priestor aj pre seba. To, čo denne čítame, sú väčšinou rýchle správy, titulky novín či očami preletíme pár článkov. Na pár strán dobrej knihy sa však čas určite nájde aj pre nás rodičov.
3. Vyberajme knihy, ktoré dieťa zaujmú
Vezmime dieťa do knižnice či kníhkupectva a dovoľme mu vybrať si to, čo ho zaujíma. Možno práve kniha s krásnymi ilustráciami, či tá o obľúbenom hrdinovi, bude tou, ktorú dieťa s radosťou prečíta a zatúži po ďalšej.
Na záver si neodpustím slovo psychológa o tom, že existuje nespočetné množstvo krásnych kníh, ktoré deťom zrozumiteľným spôsobom vysvetľujú mnohé veci a situácie, s ktorými bojujú v reálnom detskom svete. Knihy o pocitoch, o strachu, o emóciách, ale aj o rôznych rodinných ťažkých situáciách, o smútku či strate. Sú podané vnímavo, empaticky a zacielené na vek dieťaťa a vedia byť pre rodiča pomocnou barličkou v situáciách, keď sám ťažšie hľadá slová.
