Magi Vanovčanová: Knihy majú terapeutický účinok
Po tom, ako sa jej narodili traja synovia, založila blog „radicitame“ pre nadšencov čítania a všetkých, ktorí by radi sprostredkovali čítanie aj svojim deťom.
Magi Vanovčanová vyštudovala žurnalistiku. Venovala sa PR, mediálnej komunikácii, fundrasingu a korektúre textov. Na jej blogu sú deti priamymi aktérmi, pričom o svojich zážitkoch s knihami hovoria alebo píšu.
Momentálne bojuje s rakovinou a vďaka knihám dokáže vlastné deti previesť aj naozaj náročnými témami, ako sú strata vlasov či zvládanie detských strachov a obáv. Je to jednoducho veľká čitateľka, ktorú stálo za to vyspovedať.
Rozprávky by mali deťom čítať oteckovia
Radi čítame
Magi, založila si blog pre deti a dospelých, ktorí radi čítajú. Ty čítaš odjakživa rada alebo si si túto vášeň vypestovala až neskôr pri štúdiu žurnalistiky?
Čítam odjakživa. Nedávno mi mama povedala spomienku, že som sa prestala hrať s hračkami hneď, ako som sa naučila čítať. Prešla som rôznym čitateľským obdobím. Mám ale aj obdobia, keď som žiadnu knihu rozčítanú nemala a mám obdobia, keď ich čítam niekoľko naraz. No a napríklad takú Nenásytnú húseničku čítam s prestávkami už 8 rokov.
Myslíš, že dnes rodičia čítajú s deťmi menej ako v minulosti? Čo je toho dôvodom?
Pohybujem sa v prostredí, kde knihy, vzdelanie, prehlbovanie duchovného života, dôraz na vzťahy a všetky tieto pekné veci sú úplne samozrejmé. Skôr z počutia viem o rodinách, kde deti nečítajú. Nečítajú preto, lebo to nerobia rodičia. Je jednoduchšie zapnúť televíziu a vziať do ruky mobil. Ak od niekoho počujem, že jeho dieťa nečíta, spozorniem a väčšinou sa dozviem, že je to z týchto dôvodov. Venovať sa knihe je náročné, kniha potrebuje čas, priestor a pokoj. Niekedy sa mi zdá, že ľudstvu sa nechce robiť náročné veci. Potom sa ale stretnem s priateľmi, ktorí čítajú, deti k tomu vedú a hneď mám nádej, že to s nami ešte také zlé nie je.
Ako môžu knihy konkurovať „obrazovkám“? Máš nejaké tajné tipy, ako deti knižkami zaujať?
Toto je dobre vystihnutý problém dnešnej doby. Konkurencia obrazovkám a mobilom – to je niekedy aj u nás doslova mor. Vychádza mi z toho, že ak rodičia chcú, aby ich deti čítali, mali by najprv prehodnotiť, či ten televízor je v našich životoch naozaj taký dôležitý. Či nás deti musia denne vidieť s mobilom v ruke a scrollovať sociálne siete alebo pozerať videá na youtube. A ak áno, nastaviť si prísne pravidlá a dodržiavať ich – rovnocenne malí aj veľkí. A zaplniť svoj život inými aktivitami, ktoré nás spoločne s deťmi bavia a tešia. Popri tom im napríklad vziať knihu do auta, keď sa presúvame. Alebo ju mať v batohu, keď niekde čakáme. Radšej vždy vytiahnuť knihu ako mobil. Ten si nechávať až na naozaj krízové prípady.
KNIHY sú skvelým spoločníkom: 10 benefitov čítania
Aký „výchovný postup“ by si poradila rodičovi, ktorý by u svojho dieťaťa rád vybudoval pozitívny vzťah ku knihám? Čo je podľa teba v tomto smere dôležité?
Nerada hovorím ľuďom do výchovy, verím, že každý miluje natoľko svoje deti, že im chce len a len dobre. Čo ale platí, je to, že deti napodobňujú svojich rodičov. Niekedy si spomeniem na múdre slová psychológa Ivana Štúra, ktorý povedal, že stačí pekne žiť a dieťa sa pridá. Aj my sa doma snažíme robiť pekné veci a veľa o ich kráse rozprávať. Čiže čítame a rozprávame o knihách, o čom boli, čo sa nám páčilo. Jedna z krás čítania je čítať tie isté knihy, ako čítajú deti a rozprávať sa o nich. Nedávno sme si s manželom obaja s chuťou prečítali Prašinu od Vojtěcha Matochu a už len čakáme, kedy jej podľahnú aj naši synovia.
Existuje niečo ako „dobré a zlé knihy“ pre deti?
Toto je skvelá otázka. Mám jednu veľmi múdru priateľku, ktorá tvrdí, že ak si aj dieťa vyberie knihu, ktorá podľa nás rodičov je zlá, ale vďaka nej sa rozčíta, kniha splnila svoj účel a bola dobrá. Snažím sa takto pozerať na knihy aj ja. Mali sme konkrétnu skúsenosť s veľmi populárnymi knižkami o jednom chlapcovi a jeho bratovi. Ten chlapec cielene robil nepekné veci, doslova bol neslušný. Môjho najstaršieho syna to, samozrejme, veľmi bavilo čítať. Nechali sme ho do momentu, kým nezačal hlavného hrdinu napodobňovať. Vysvetlili sme, prečo sa nám to nepáči, knihy sme odložili preč a posunuli sme mu inú literatúru. Ani si nevšimol, že tie knižky zmizli, lebo siahol po iných.
Pri prostrednom synovi to nebolo potrebné, lebo mal vzor v bratovi. Nechcem to ale zľahčovať, práve naopak. Medzi knihami pre deti sú aj nekvalitné, minimálne s nekvalitnou štylistikou alebo grafikou. Je dôležité, aby rodič mal prehľad v tom, čo dieťa číta a usmerňoval ho v tom. Zároveň aj čítanie menej kvalitných kníh beriem ako úžasnú príležitosť spoznať, ktoré knihy sú tie kvalitné. Osobná skúsenosť je najlepšia.
Prečo si založila svoj blog o čítaní a v čom je podľa teba špecifický?
Nápad sa rodil dlho a postupne počas niektorého zo zimných lockdownov, kedy boli zatvorené aj knižnice. Moje deti boli doma, trávili čas online vyučovaním, potom sa chceli pohrať na mobile, neustále chceli byť youtubermi a do toho veľa, veľa čítali.
Zároveň zo školy prichádzali požiadavky spraviť doma čitateľský denník. Videla som, že deťom sa o knihách ťažko píše, ale keď som sa opýtala pár otázok, s nadšením sa rozhovorili. Napadlo mi, že je predsa jednoduchšie, keď deti o knihách hovoria. A keďže som niekoľko rokov pracovala v Rádiu Devín v Slovenskom rozhlase, nahrala som len tak jedného zo synov, ako rozpráva o knihe. Zhodou okolností to bol Syn lovca medveďov, azda najkrajšia kniha od Karla Maya. A povedala som si, že je to skvelé, dospelí o knihách radi píšu, deti o nich radi hovoria.
Čítajte deťom, rodičia
Akým spôsobom môžu naši čitatelia zdieľať svoj čitateľský zážitok na tvojom blogu?
Blog je otvorený všetkým, ktorí majú chuť písať o knihách, no nemajú čas robiť to pravidelne. Raz za čas sa chcú podeliť o knihu, ktorú čítali. Môžu o nej napísať. A rodičia môžu nahrať svoje deti. Nahrávku mi pošlú, ja ju zostrihám, aby znela pekne a nebola pridlhá a postarám sa o ostatné (grafiku, siete). Musím však povedať aj to, že tvorba takéhoto typu blogu je náročná a vyžaduje si čas.
Mňa teraz zamestnáva aj boj s vlastnou rakovinou, ale kedykoľvek mám čas, sadnem k nahrávkam, strihám a píšem o knihách. Knihy sú povznášajúce a dovolím si tvrdiť, že nielen pre deti, ale aj pre nás dospelých. Majú silný terapeutický účinok. A to presne v dnešnej dobe potrebujeme – lieky, ktoré nám liečia dušu. Keď budeme veľa čítať, prehĺbime svoj život.
Tak ako? Pridáte sa aj vy so svojimi deťmi? Inšpiráciu nájdete na Maginom blogu www.radicitame.sk