Dôležité prvé minúty po pôrode: BONDING

Tie sa v organizme vyplavujú len v prípade, že sa žena cíti počas pôrodu v bezpečí. Pri pocite ohrozenia sa v organizme vyplavujú katecholamíny, ktoré pôrod spomaľujú alebo až zastavujú. To, akým spôsobom prebehne pôrod, sa premieta v neskoršom období aj do vzťahu matky a dieťaťa.

Bonding = kontakt bábätka s matkou koža na kožu

Slovo bonding pochádza z angličtiny a znamená lepenie alebo pripútanie sa. Ide o proces, kde sa medzi mamičkou a bábätkom buduje láskyplný vzťah a zakladajú sa emočné väzby. Podpora tohto prístupu má prínos pre fyziologickú, psychologickú, emocionálnu aj imunologickú zložku vývoja dieťatka.

Teóriu bondingu a význam prvého kontaktu matky a dieťaťa prvýkrát vyzdvihli a predstavili americkí pediatri Kennel a Klaus v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Poukázali na to, že spoločne prežité prvé hodiny po pôrode uľahčia mamičke aj dieťatku vstup do života.

Rodičia majú potrebu chrániť svoje dieťa a starať sa o nich od malička. Silné väzby medzi oboma rodičmi a ich dieťatkom poskytujú dieťatku prvý model pre intímne vzťahy a podporujú jeho pocit istoty a bezpečia. Okrem tejto významnej skutočnosti reakcie rodičov na dieťa ovplyvňujú jeho sociálny a kognitívny vývoj.

Väčšina detí, ak pôrod prebehne v poriadku, je pripravená na bonding ihneď. No bonding je proces, nie niečo, čo sa odohráva len v priebehu niekoľkých minút po pôrode.

Pre mnohých rodičov je bonding vedľajším produktom poskytovania každodennej starostlivosti, pričom ani nemusia mať vedomosť o tomto procese.

Keď po pôrode prichádza sklamanie...alebo Naozaj je to moje dieťa?

Spôsoby podpory bondingu

• položenie nahého dieťatka na brucho matky hneď po pôrode a neprerušovať tento kontakt min. 2 hodiny,
  
  
• utretia dieťatka na tele matky a spoločné zabalenie dieťatka a matky do osušky a prikrývok,
  
  
• kontakt „skin to skin“ – koža na kožu je upokojujúci pre mamičku aj pre dieťa a súčasne podporuje zdravý rast a vývoj dieťatka,
  
  
• kontakt „eye to eye“ – z očí do očí poskytuje zmysluplnú komunikáciu na krátku vzdialenosť, sledovanie pohybujúcich sa objektov,
  
  
• pomoc s prisávaním dieťatka k bradavke podľa jeho pripravenosti a tempa, môže to trvať aj dlhší čas (30 – 50 minút). Dovtedy mamička aj bábätko oddychujú a vzájomne sa zoznamujú,
  
  
• zabezpečenie pohodlnej polohy pre mamičku aj dieťatko,
  
  
• zabezpečenie intímneho, pokojného a vľúdneho prostredia zo strany zdravotníckeho personálu,
  
  
• ak je to možné, akékoľvek vyšetrenie dieťatka vykonať na tele matky.

Proces a obdobie bondingu je jedným z najpríjemnejších aspektov starostlivosti o dieťatko. Ak obaja z rodičov často držia svoje dieťa, dotýkajú sa ho a hladkajú ho, dieťatko skoro rozozná rozdiely medzi dotykmi rodičov.

Obom rodičom by mal byť umožnený kontakt „skin to skin“, mamička ho zažíva pravidelne pri dojčení, otecko napr. pri kolísaní dieťatka.

Dieťatko veľmi citlivo reaguje na zvuk, dokáže rozpoznať rôzne zvuky a hlasy, preto je dôležité pri každej manipulácii s ním popísať mu každú činnosť a zhovárať sa s ním.

Prečítajte si: Dobrodružstvo života sa začína: Prvé vyšetrenie novorodenca

Bonding a otecko

Otcovia dnešnej generácie trávia oveľa viac času so svojimi deťmi než to bolo v predchádzajúcich generáciách. Aj keď otcovia často túžia po bližšom kontakte s ich dieťatkom, k bondingu dochádza trocha neskôr, pretože nemajú umožnený napr. včasný kontakt dojčením.

Ockovia by si preto mali hneď na začiatku uvedomiť, že bonding nie je len otázkou dojčenia. Existujú špeciálne aktivity, ktoré otecko vykonáva so svojím dieťaťom. Podpora a povzbudzovanie sa oboch rodičov navzájom prináša veľký prospech pre ich oboch aj ich dieťa.

Ako byť dobrým otcom, ak máte denne len 30 minút

Čo môže otecko urobiť na podporu bondingu?

• účasť pri pôrode dieťatka,
• kŕmenie z fľaše, ak nie je možné dojčenie. Pri dojčení môže tvoriť určitý medzičlánok hlavne v nočných hodinách, napr. pri prinesení dieťatka, prebaľovaní,
• čítanie alebo spievanie dieťatku,
• hra s dieťatkom, jeho uspávanie,
• kúpanie dieťatka,
• napodobňovanie zvukov dieťatka, ktorými sa snaží o svoju prvú komunikáciu,
• prechádzky a kočíkovanie dieťatka,
• nechať dieťatko dotýkať sa napr. ockovej tváre.

Ktoré faktory negatívne ovplyvňujú bonding?

• nereálny obraz rodičov o fyzických a emocionálnych vlastnostiach ich dieťatka má za následok oneskorený bonding. Aj napriek tomu si rodičia musia uvedomiť, že tvár dieťatka je základným nástrojom komunikácie a zohráva rozhodujúcu úlohu v procese bondingu,
  
  
• uvoľňovanie hormónov môže bondingu značne pomôcť, najmä čo sa týka dojčenia, no na druhej strane pri popôrodnej depresii je potrebné bonding odložiť,
  
  
• zdravotný stav matky alebo dieťatka neumožňujúci ich spoločný kontakt a pobyt na izbe rooming in.

Prečo je bonding dôležitý?

Výskumy poukazujú na prínos bondingu pre všetky zložky vývoja dieťatka. Rodička má tendenciu hodnotiť pôrod pozitívnejšie, ľahšie sa vyrovná s pôrodnými bolesťami, rozvoj laktácie je menej problematickejší a je menej často ohrozená posttraumatickou popôrodnou poruchou.

Detičky sa lepšie adaptujú na prostredie, sú odolnejšie, lepšie prospievajú a menej plačú. Podporou vzájomného kontaktu matky a dieťaťa je im obom umožnený lepší štart do ich spoločného života.