Spánok
Každý živý tvor potrebuje spať. Spánok je prirodzený proces nesmierne dôležitý pre vývoj, rast aregeneráciu síl dieťaťa.
Je to stav celkového útlmu činnosti mozgu, počas ktorého dochádza k dočasným zmenám v základných životných funkciách: napr. k poklesu napätia svalov, plytšiemu dýchaniu, spomalenej činnosti srdca, poklesu krvného tlaku.
Cirkadiánny rytmus(spánok - bdenie) sa vyvíja a je regulovaný striedaním dňa a noci. U novorodencov sa striedanie spánku a bdenia sa neriadi žiadnym pravidlom. Pravidelný režim sa začína vyvárať v 6. týždni života a vo veku 3 mesiacov by malo byť striedanie spánku a bdenia pravidelné. Do veku 2 rokov väčšina detí strávi viac času spaním ako bdením. Všeobecne sa udáva, že deti do tohto veku trávia asi 40% času spaním.
Spánok je výnimočne dôležitý pre deti, priamo ovplyvňuje mentálny a fyzický vývoj.
Typy spánku
Spánok prebieha v cykloch, v ktorých sa strieda plytký a hlboký spánok. Cyklus začína plytkým spánkom, postupne sa spánok prehlbuje, až dosiahneme hlboký spánok a napokon tzv. paradoxný (REM) spánok.
Non RREM spánok (Non-Rapid Eye Movement - NREM) - nazývaný aj tichý spánok. Počas tejto fázy je dodávka krvi svalom je zvýšená, obnovujú sa zásoby energie, prítomný je rast tkanív, uvoľňujú sa hormóny potrebné pre rast a vývoj.
REM spánok (Eye Movement - REM)alebo aktívny, paradoxný spánok. V tejto fáze je mozog aktívny. Dieťa počas tejto fázy spánku je nepokojné, otvára oči, smeje sa alebo plače. Novorodenci strávia 50% času v každej z týchto fáz a cykly sa striedajú približne v 50 minutových intervaloch. V 6 mesiacoch 30% spánku tvorí REM spánok. U deti predškolského veku sa cykly striedajú približne po 90 minútach.
Spánok a deti od 0 - 2 mesiacov
Novorodenec nerozoznáva deň a noc. Striedanie spánku a bdenia je určované približne 3 – 4 hodinovým cyklom, väčšinou v súvislosti s jedlom alebo potrebou prebaľovania. Počas spánku sú deti v tomto veku často aktívni, hýbu rukami a nohami, usmievajú sa, cmúľajú, často vypadajú nepokojne.
Novorodenci prejavujú potrebu spánku rôzne. Niektorí mrnčia, plačú, prevracajú oči alebo dávajú najavo svoju potrebu spánku rôznymi gestikuláciami.
Zástancovia kojenia na požiadanie tvrdia, že dieťa si má samo určiť kedy potrebuje spať a väčšinou sa to ustáli počas prvých troch mesiacov.
Väčšina odborníkov a prax však tvrdí, že ak rodičia nepomôžu dieťaťu vypestovať zdravé spánkové návyky, problémy so spaním sa u mnohých detí s vekom nestratia. Je dôležité aby sa dojčatá naučili zaspať bez pomoci - inak sa naučia nesprávnym spánkovým návykom.
Nesprávne spánkové návyky
- Zaspávanie pri dojčení (alebo kŕmení z fľaše). Tento návyk sa zvykne prejaviť hlavne v druhom polroku, keď dieťa nielenže nevie zaspať bez dojčenia, ale budí sa niekoľko krát v noci na mlieko, napriek tomu, že nie je hladné. Opakované kŕmenie v noci vedie k tomu, že dieťa odmieta jesť cez deň, pretože necíti hlad.
- Ukolísanie na rukách alebo v kočíku a uloženie spiaceho dieťaťa do postieľky. Dieťa má byť uložené do postieľky driemajúce, nie spiace.
Ako podporiť vznik správnych spánkových návykov
- Zníženie pohybovej aktivity (kľudnejšie hry, hladkanie, znížená expozícia k svetlu).
- Vystihnúť únavu dieťaťa, dodržiavať presne začiatok spánku. Ak posúvame začiatok spania, dochádza k nadhraničnej únave dieťaťa s absolútnou neschopnosťou zaspať. Dieťa v takomto prípade zaspí až v štádiu úplnej vyčerpanosti, čo môže trvať aj 2-3 hodiny, niekedy aj oveľa dlhšie.
- Sledovať známky únavy po1¾ hod od zobudenia. Dieťa do 3 mesiacov by nemalo byť hore dlhšie ako 2 hodiny. Staršie deti sú pripravené na spánok 2 až 2½ hodiny od zobudenia.
POZOR
Bábätko potrebuje pred spaním čas na ukľudnenie. Deti do 6 mesiacov potrebujú asi 20 minút ticha, ktoré môžete vyplniť nosením na rukách, hladkaním a podobne. Nedovoľte iným osobám, aby počas tohto času dieťa vyrušovali. Hovorte ku nemu málo a potichu. Deti nad 6 mesiacov by nemali pred spaním robiť žiadne príliš vzrušujúce aktivity.
ZHRNUTIE
- Zaspávanie pri dojčení a následné uloženie do postieľky vedie k nesprávnemu spánkovému návyku.
- Pozorujte správanie dieťaťa a identifikujte známky ospalosti (tie môžu byť individuálne a u každého dieťaťa iné, napr. šuchanie očí, uší cmúľanie prsta, nekľud).
- Vytvorte dieťaťu vhodné podmienky (vlastná postieľka, tiché prostredie, záves).
- Dajte dieťa do postieľky keď drieme, nie keď už spí. Dieťa by malo zaspávať vždy v postieľke, nie na rukách alebo v kočíku.
- Pracujete na vytváraní rytmu spánku a bdenia aj večer.
- Bábätká do 1 mesiaca sú pripravené na spánok po 1½ hodine od zobudenia.
- Dieťa sa nemá ukladať v polohe na brušku, ale na boku (prevencia náhleho úmrtia).
- Deti so sklonom k zvracaniu potrebujú zvýšenú polohu matraca.
- Postieľka by mala byť v blízkosti matky.
Spánok a detí od 3. – 11. mesiac
Dojčatá potrebujú spať 9-12 hodín v noci a zvyčajne 1 až 4 krát denne po 30 minút až 2 hodiny. Od 6. mesiaca života nočné kŕmenie nie je nevyhnutné a veľa detí spí celú noc. 70-80% detí si tento návyk vytvorí do 9. mesiaca života. Aj tu platí, že dieťa je treba uložiť do postieľky ospalé, nie keď už spí. Skôr sa vytvorí návyk sebautíšenia a zaspatia, ktorý je veľmi prospešný hlavne v noci. Deti, ktoré sú naviazané na matku, zaspávajú skôr.
Odporúčaný spánkový režim
Nočný spánok 19:00 – 7:00
Ranný spánok medzi 9:00 a 10:00
Obedňajší spánok 12:00 – 14:15
Poobedňajší spánok medzi 16:00 a 17:00
Čo je dôležité
- Vytvorte pravidelný denný režim a režim spánku.
- Vytvorte dôslednú ale príjemnú rutinu zaspávania (dieťa nemôže považovať spánok za trest).
- Vytvorte spánku priateľské prostredie (postieľka, záves, obľúbená hračka).
- Podporujte nezávislé zaspávanie dieťaťa, vývoj k samozaspávaniu.
Spánok a batoľatá (1-3 roky)
Batoľatá potrebujú spať okolo 12-14 hodín v priebehu 24 hodín. Ak dosiahnu vek 18 mesiacov, väčšinou im počas dňa stačí spanie 1x denne 1-3 hodiny. Je to samozrejme individuálne.
Čas zaspávania závisí od času a množstva nočného spánku.
Okrem tohto faktoru, je množstvo iných, ktoré ovplyvňujú spánok v tomto vekovom období. Batoľatá sa stavajú nezávislejšími, zvyšuje sa ich motorická aktivita, rozvoj ich poznávacích a sociálnych schopnosti. To všetko môže ovplyvniť kvalitu spánku. Už v tomto veku po výrazných emocionálnych zážitkoch sa môže vyskytovať nočná mora. Ich schopnosť zísť z postele, rozlišovať strach, potreba presadzovania sa, vývoj predstavivosti sa môžu podieľať na problematickom spánku.
Čo je dôležité
- Udržiavajte denný program spánku a dôsledne rutinu spánku.
- Udržiavajte okolie spacieho priestoru vždy rovnaké.
- Stanovte si a dôsledne udržiavajte limity komunikácie napr. rozprávka pred spaním, krátky rozhovor ap.
- Zvýšte pocit bezpečnosti u dieťaťa (závesy, obľúbená hračka).
- Buďte dôsledný pri rozlúčke, dieťa často skúša, čo si môže dovoliť.
Vzor typickej spánkovej rutiny
1. ľahká večera
2. sprcha
3. pyžamo
4. umývanie zubov
5. rozprávka
6. kontrola izby, či je tam ticho a vhodná teplota
7. uloženie dieťaťa
8. pozdrav "Dobrú noc" a opustenie izby
Spánok a predškoláci (3-6 rokov)
Predškoláci potrebujú spať 11-13 hodín v noci. Od piatich rokov väčšinou nepotrebujú denný spánok. Tak ako u batoliat, ťažkosti pri zaspávaní a prebúdzaní sa v noci sú časté aj v tejto vekovej skupine. Súvisí to s väčším vývojom predstavivosti. Prítomné sú výkriky, ale aj chôdza počas spánku.
Čo je dôležité
- Udržiavajte pravidlá a dôsledný spánkový režim.
- Čas pred spaním by malo dieťa stráviť v izbe kde spí, nenáročnými a relaxačnými aktivitami. Nie je vhodné sa snažiť uložiť dieťa z plnej hry.
- Dieťa by malo spať v tých istých podmienkach každú noc, vo vyvetranej, tichej a tmavej izbe, bez televízneho prijímača.
Spánok a školáci (6-12 rokov)
Deti vo veku od 6-12 rokov potrebujú spať denne 10-11 hodín.
V tomto čase sa zvyšujú požiadavky v súvislosti so školskou dochádzkou (domáce úlohy, športové aktivity, sociálne aktivity ap.). Deti v tomto veku viac zaujíma TV, počítače, média a internet, rovnako ako kofeínové nápoje. To všetko môže viesť k ťažkostiam pri zaspávaní, nočným morám a prebúdzaniu sa. Zvlášť sledovanie televízie tesne pred spaním vedie k odmietaniu spánku, ťažkostiam pri zaspávaní, napätiu pri zaspávaní a celkovo ku kratšiemu a menej hodnotnému spánku.
Nedostatok spánku sa prejaví výkyvom nálady, problematickým správaním, hyperaktivitou, zhoršenou pozornosťou, zhoršeným prospievaním v škole. Okrem dĺžky spánku je dôležitý aj čas ukladania sa k spánku a pravidelnosť ranného vstávania. Podobne, ako pri dĺžke spánku, aj pri ukladaní dieťaťa k spánku platí, že čím je dieťa mladšie, tým je vyššia nutnosť skoršieho ukladania k spánku. Vekom sa čas ukladania k spánku posúva, pričom platí, že ani mladiství by nemali chodievaťspať po 22. hodine.
Predpoklady zdravého spánku u školákov
- vhodné prostredie - teplota cca 22 ° C
- primeraná vlhkosť vzduchu
- pred spánkom bysa deti mali venovať kľudnejšej činnosti a nemali by jesť ťažko stráviteľné pokrmy
Rodičia by nemali deťom dovoliť čítať, počúvať alebo pozerať veľmi vzrušujúce, resp. strašidelné príbehy. Prípravu na vyučovanie vrátane prípravy školskej tašky nenechávať na ráno. V pracovný deň by deti mali vstávať vždy v rovnaký čas tak, aby kľudne stihli vykonať rannú osobnú hygienu, mali čas na raňajky a cestu do školy.
Čo je dôležité
- Učte školopovinné deti o zdravých spánkových návykoch.
- Pokračujte v dôslednom dodržiavaní pravidelnosti spánku.
- Udržiavajte v spálni prostredie podporujúce spánok – tma, chlad a ticho.
- Umiestnite TV a počítač mimo spálne.
- Vylúčte kofeínové nápoje.
Spánok a dospievajúca mládež
Potreba spánku u dospievajúcej mládeže je 8,5 - 9,5 hodín.
Rastom a dospievaním prechádza detský organizmus mnohými zmenami vrátane spánku. Pre mladistvých rovnako ako aj pre deti je pravidelný spánkový režim dôležitý. Naďalej by sa mala dodržiavať spánková rutina, znížená resp. relaxačná aktivita pred spaním, vyvetraná, chladná, tmavá a tichá miestnosť.
V tejto vekovej skupine sa častejšie môže prejaviť nedostatok spánku. Príčinou toho môže byť nárast aktivít, vplyv televízie, počítačov, užívanie kofeínových nápojov ale aj nárast zodpovednosti. Spánok v tomto období by mal byť prioritný, pretože dostatok spánku je nevyhnutný pre zdravie, dobrú fyzickú aj psychickú výkonnosť mladistvého.
Nedostatok kvalitného spánku môže viesť k poruchám pozornosti počas vyučovania, k zníženej schopnosti sústrediť sa napr. aj pri čítaní knihy alebo iných pozornosť vyžadujúcich aktivitách. Ďalšími príznakmi nedostatku spánku je predráždenosť, hyperaktivita, výkyvy nálad, strata krátkodobej pamäti, neschopnosť rozhodovať sa, prehnaná agresivita.