7 zásad, ako zabuchnúť dvere pred súrodeneckou žiarlivosťou
Zásady, ktoré vám pomôžu minimalizovať žiarlivosť a disharmóniu medzi súrodencami.
1. Zdržme sa porovnávania
Nehaňme ani nechváľme správanie dieťaťa spôsobom porovnávania so súrodencom. „Prečo nemôžeš byť ako tvoja sestra? Prečo nie si poriadny ako tvoj brat?“
Takéto vyjadrovania si dieťa vysvetlí po svojom: „Myslí si, že je lepšia ako ja. Má ju radšej.“ V dieťati, neustále prirovnávanom k tomu „lepšiemu“, vzniká dlhotrvajúce napätie, až ponižujúce neuznanie jeho „skutočných“ kvalít. Navyše, ospevovaný súrodenec je pod neustálym tlakom s obavou, aby v očiach rodičov niekedy nezlyhal.
Sú takí rozdielni: Prečo zo súrodencov vyrastajú odlišní dospelí?
2. Počúvajme pozorne
Pozorne počúvajme svoje deti. Vnímajme, čo nám chcú povedať, naznačiť. Počúvanie je účinným spôsobom, ako dať najavo rešpektovanie ich názorov a záujem o vyjadrenie zo strany obidvoch súrodencov. „Ďakujem za tvoj názor, a teraz chcem počuť, čo si o tom myslí tvoj brat.“
Kľúčom k úspechu je vybudovanie spravodlivých vzťahov s každým súrodencom tak, aby sme ich presvedčili, že každý názor je pre nás rovnako cenný a dôležitý, že nie sme ani voči jednému zaujatým poslucháčom. Naopak, rodič by mal mať otvorené „uši“ rovnako pre každého jedného z potomkov.
3. Iba vlastné školské výsledky sú porovnateľné
Ako rodičia by sme si mali uvedomiť, že nie zo všetkých našich detí budú jednotkári, čo v reálnom živote ani nie je prvoradé. Jednému ide lepšie matematika, druhému jazyky. V žiadnom prípade by školské výsledky nemali byť prednosťou, alebo meradlom úspešnosti osobnosti.
Deti by si mali porovnávať svoju školskú prácu, výsledky skúšania a vysvedčenie iba so svojimi vlastnými predchádzajúcimi výsledkami, nikdy nie s prácou súrodencov, alebo spolužiakov. Len „samoporovnávanie“ môže dieťa stimulovať k vyšším výkonom.
Porovnávanie typu: „A akú známku dostal tvoj kamarát? Pozri na krásne vysvedčenie tvojej sestry!“ vedie často k zlobe, hnevu, žiarlivosti, strate viery vo vlastné sily.
4. Vyhnime sa používaniu negatívnych nálepiek
Celkom nenápadným „hodnotením“ správania detí môžeme v nich vyvolať dlhodobý pocit neschopnosti, podnecovať neprimeranú súrodeneckú rivalitu s následkom žiarlivosti. Ak syna často nazývame „čertom“ a malú dcérku „anjelikom“, chlapec sa s oslovením stotožní, uverí, že je „zlý ako čert“. Stratí motív chovať sa ako „anjel“, keďže doma už jedného máme.
Aj ďalšie rodinné prezývky ako Drevo, Nemehlo, Lenivec, Šašo, nútia deti k chovaniu, aké sa od nich v podstate očakáva. Každodenným pripomenutím ich neschopnosti: „No čo už, Janko je naše rodinné Drevo“ dávame dieťaťu nálepku, ktorá preňho môže byť ťažko zmazateľná nielen v rodine, ale veľa ráz aj mimo nej.
Výskumy súrodencov – aký vplyv na vývin a život dieťaťa majú súrodenci?
5. Vyzdvihujme silné stránky
Pani učiteľka v škole mame navrhla, že dcérku Sabinku vezme do výtvarného krúžku pre staršie deti, pretože je mimoriadne talentovaná. Mama nadšene súhlasila, neuvedomujúc si, aké sklamanie zažije Sabinkino dvojča, Simonka, ktorá do krúžku chodiť nemohla. Rodičia dlho nečakali, podporili silnú stránku aj u druhej dcérky. Pretože rada spievala, prihlásili ju do speváckeho krúžku.
U obidvoch dievčat tak upevnili zdravé sebavedomie, že sú v niečom dobré. Jedna sa pýšila krásnymi obrázkami, druhá pospevovala nové pesničky a za krátky čas absolvovala svoje prvé vystúpenie. Každé dieťa si zaslúži povzbudenie a pochvalu od rodičov, zdôraznenie, v čom je dobré a jedinečné. Je to správna cesta, ako môžeme rozvíjať jeho sebadôveru a posilniť vedomie rozdielnosti medzi ním a súrodencom.
Keď u dieťaťa objavíme nejaký talent, hľadajme príležitosti, ako ho kultivovať tak, aby každé z detí v rodine cítilo uznanie pre svoju danosť.
6. Vyhraďme si „súkromný“ čas pre každé dieťa
Ďalším spôsobom, ako posilniť sebavedomie každého z detí, je prežiť s ním spoločnú chvíľu, zažiť radosť len „vo dvojici“, vyhradiť si preň „súkromný“ čas. Keď sa objaví vhodný moment, využime ho: „Tvoj braček spí, poďme si, len ty a ja, prečítať kúsok z knižky.“
Alebo si vyjdite so staršou dcérou na nákupy, do kina, kým otecko dohliadne na mladšieho brata. Alebo v nedeľu otecko vezme syna na futbalový zápas, zatiaľ čo mama s dcérou môžu robiť čokoľvek príjemné, spoločné. Možností je veľa: športové aktivity, kultúrne podujatia, výlety, alebo len sledovanie obľúbeného filmu v pohodlí domova. Závisí to len od našej fantázie a časových možností.
Ak sme časovo skutočne veľmi vyťažení, možno by stálo za to pouvažovať nad občasnou investíciou do opatrovateľky, aby sme žiadne z detí neukrátili o „súkromné“ blízke chvíľky s mamou alebo oteckom.
TOTO je tajomstvo výchovy úspešných detí
7. Podporujme spoluprácu súrodencov
Deti by sme mali viesť k tomu, aby si pomáhali, nie aby medzi sebou súperili. Občasná „súťaž“ – kto sa prvý obuje alebo oblečie, neuškodí, ale neustále súperenie, kto je v čom lepší, nemá zmysluplné opodstatnenie. Je preto dobré podporovať spoločné činnosti, kde nezáleží na tom, kto, koľko, za aký čas a podobne, ale podstatné je, aby deti niečo spolu robili, vytvárali, hrali sa.
Je to napríklad obyčajné spoločné stavanie kociek, lega, vyrábanie spoločne vymysleného výrobku, navliekanie korálikov, čítanie rozprávky, hra na obchod... Hocičo, čo ich spojí a spoločným úsilím vedie k vytúženému cieľu, zážitku.
Keď deti pri hre, aktivite, spoločne prežívanom okamihu spolupracujú, je to jeden z najprirodzenejších spôsobov, ako sa upevňuje súrodenecká harmónia. Ak oceníme ich úsilie a správanie, budú ho s veľkou pravdepodobnosťou v budúcnosti opakovať.