TAKTO podporíte sebavedomie dieťaťa

TAKTO podporíte sebavedomie dieťaťa
27.11.2018 v kategórii Dieťa, autor Janka Eliášová, foto: istockphoto.com

Ako v dieťati vytvárať pocit vlastnej hodnoty? Ponúkame pár dobrých tipov, ako vychovať dieťa, ktoré si dôveruje.

Dieťa sa nerodí s negatívnymi pocitmi voči sebe. Všetky deti si myslia, že sú úžasné. Ako sa však po čase začne dieťa skutočne cítiť, závisí v značnej miere od toho, aké správy dostáva zo svojho okolia v ranom veku, a to najmä od rodičov.

Ako vnímajú dieťa rodičia, tak sa dieťa vidí  

Neskôr si z prostredia samo vyberá to, čo je v súlade so správami od rodičov. Tieto pocity sa vrývajú do duše dieťaťa a sú neskôr veľmi ťažko ovplyvniteľné. Ak je dieťa napríklad presvedčené o tom, že je zlé, škaredé alebo hlúpe, nie je možné ho slovami alebo činmi presvedčiť o opaku. 

Ak skúmame korene detskej sebahodnoty, dôležité sú tri základné otázky:

  • Som vítaný/-á?
  • Som dostatočný/-á?
  • Dostal/-a som v detstve to, čo som potreboval/-a? 

Deti sa vidia vo svojich rodičoch a vždy to má veľkú sugestívnu silu. Keď v rodičoch vidia „nie si tu vítaný“, vzniká v nich tiež pocit „nie som vítaný“. Z posolstva „nie si dostatočný“ (nevyhovujúci, dosť dobrý) vzniká „som nedostatočný“. Toto má na dieťa dlhodobý účinok a vplyv na jeho vnímanie vlastnej hodnoty. 

Schopnosť milovať sám seba do značnej miery určuje, ako sa bude v budúcnosti človek cítiť, určuje, aký pocit bude mať sám zo seba a čo bude sám k sebe cítiť. Ak sa v ranom detstve podarí integrovať rodičovskú lásku, rozvinie sa i láska k sebe a základná, prvotná dôvera.

Ako podporiť sebauvedomovanie dieťaťa?

Psychoterapeutka Violet Oaklander (2010), pracujúca predovšetkým s deťmi, uvádza nasledujúce rady pre rodičov, ktorí chcú podporiť sebauvedomovanie dieťaťa:

  • Načúvajte, oceňujte a prijímajte pocity dieťaťa.
  • Jednajte s ním s úctou. Prijímajte ho také, aké je.
  • Chváľte ho za konkrétne veci.
  • Buďte k nemu úprimní.
  • Ak mu chcete niečo povedať, hovorte radšej v prvej osobe, hovorte „Ja...“ namiesto „ty...“ Napríklad: „Ruší ma, keď máš nahlas svoj prehrávač,“ je lepšie ako „Robíš strašný hluk.“
  • Ak máte nejaké výhrady, buďte konkrétni a nehovorte „Ty vždy...“ alebo  „Ty nikdy...“
  • I keď dieťa potrebuje nejakú istotu, pravidlá a hranice, potrebuje zároveň priestor, voľnosť k učeniu a objavovaniu sveta, aby sa neskôr mohlo postaviť na vlastné nohy. Dajte mu zodpovednosť, nezávislosť a voľnosť v rozhodovaní.
  • Počítajte s ním a aktívne ho zapájajte do hľadania riešení a rozhodovania, ktoré sa týkajú jeho života. Rešpektujte jeho pocity, potreby, túžby, návrhy, postrehy, múdrosť.
  • Dovoľte mu experimentovať, sledovať jeho záujmy, byť tvorivým alebo aj bez nápadu.
  • Majte neustále na mysli princíp jedinečnosti: Je to úžasné, okúzľujúce a jedinečné dieťa, i keď je to jedinečnosť na míle vzdialená od tej vašej.
  • Buďte mu dobrým príkladom: zmýšľajte o sebe dobre a starajte sa o seba.
  • Uvedomte si, že je dobré vedieť sa oceniť. Je príjemné a uspokojujúce, keď viete a ceníte svoje schopnosti. Je dobré mať sám zo seba radosť.
  • Snažte sa nesúdiť, nehovoriť toľko: „Mal by si...“ a dávať nepotrebné rady.
  • Berte dieťa vážne. Prijímajte jeho mienku – samo vie, kedy je hladné.