Ako sa vyhnúť rozmaznávaniu detí? Tipy v konkrétnych situáciách

Ako sa vyhnúť rozmaznávaniu detí? Tipy v konkrétnych situáciách
17.1.2017 v kategórii Batoľa, autor Mgr. Jarmila Hýroššová, foto: istockphoto.com

Je dobré, ak dostane dieťa vždy to, čo chce? Je rozmaznávanie pre vývin dieťaťa dobré?

Prospeje dieťaťu, ak vždy dostane to čo chce?

Ty to dieťa príliš rozmaznávaš,“ zapára jeden z rodičov a namrzene komentuje, keď ten druhý zase raz prinesie dieťaťu prebytočný darček len tak z rozmaru, keď varí už tretíkrát po sebe jeho obľúbené jedlo, alebo keď jednoducho poruší čas zaužívanej večierky.

Hádky v rodinách potom nenechajú na seba dlho čakať. Rozhodujúca je otázka: Je dobré, ak dostane dieťa vždy to, čo chce? Je rozmaznávanie pre vývin môjho dieťaťa dobré?

Je prirodzene pekné, ak chceme našim deťom robiť radosť a sme pritom tak trochu veľkorysí. Je však ale veľmi ťažké určiť, kde končí láskyplná starostlivosť a začína sa rozmaznávanie. Po obetavom nasadení celého človeka v prvých mesiacoch života, kedy musí vycítiť a uspokojiť každú potrebu bábätka, je neskôr potrebné sa trošku zastaviť a popremýšľať.

Okolo prvého roku života sa u detí rozvíja vedomie, že veľkí reagujú na ich prejavy vôle – a vsádzajú na šarm a plač, ako dôležité stratégie. A to, čo si potom vynucujú, už v žiadnom prípade nie sú len základné potreby.

Dohodnite sa s partnerom na pravidlách výchovy

Najneskôr v tomto čase je vhodné porozprávať sa so svojím partnerom, ako si predstavujete život v trojici. Ako by mali znieť rodinné pravidlá? Kde sa smie naše dieťa rozplývať a kde už musí brať ohľad na naše potreby? Ktoré záležitosti si už vie vyriešiť samostatne?

Aby boli takéto výchovné pravidlá všedného života jasné a dali sa v ňom presadzovať, musia si aj rodičia odpovedať na otázku: Prečo chcem dať dieťaťu viac, ako ono samo potrebuje? Rozmaznávanie je často nevedomý proces, tvrdia psychológovia.

Rozmaznávanie dieťaťa sa neodporúča

Pedagógovia a psychológovia varujú: Rozmaznávanie sa neodporúča! Aj tu je potrebné – tak ako pri všetkom – poznať tú správnu mieru: Ak je dieťa choré alebo ak lomcujú jeho duševným životom mimoriadne zážitky, je zmysluplné dieťa tak trochu rozmaznávať – a síce v zmysle extra-porcie lásky.

V každodennom živote to však vyzerá inak: Trvalým rozmaznávaním okrádate svoje dieťa o skutočné uspokojenie z toho, že niečo dosiahlo alebo sa niečoho vyvarovalo. Lebo radosť, s akou dieťa dlho očakáva určitú knihu, počítačovú hru alebo oblečenie, robí vlastníctvo skutočne cenným.

Prečítajte si: Keď sa dieťa nechce deliť o hračky

Na prvý pohľad sa môže zdať, že vášmu dieťaťu sa žije lepšie ako jeho kamarátom, ktorí sa musia mnohých vecí a nárokov zriecť. Ale z rozmaznaných detí vyrastú dospelí, ktorí budú žiť v očakávaní príliš vysokých nárokov, ktoré sa budú len zriedkavo napĺňať.

Pokúste sa vo výchove nájsť zlatú strednú cestu

Držať dieťa „nakrátko“, aby si už od raného detstva zvykalo na to, že život je ťažký, je samozrejme tiež zvrátená logika. Ak ste si už dieťa rozmaznali, nebude pravdepodobne ľahké priviesť ho na určitú mieru skromnosti, lebo ono si už na rozmaznávanie zvyklo.

Buďte pripravení na plač, vzdor a boje! Pokúste sa však postupne – krok za krokom – upúšťať od rozmaznávania a zostaňte pritom dôslední. Pozor! Toto platí pre oboch rodičov.

Nadmernému rozmaznávaniu sa možno vyhnúť aj tým, že sa rodičia viac zamyslia nad prípadmi, v ktorých k nemu dochádza. Ukážeme vám šesť typických prípadov rozmaznávania a ponúkame tipy, ako sa ich možno vyvarovať.

Prípad rozmaznávania č. 1: "urobím to rýchlo za teba!"

Typická situácia: Dieťa si chce samo obuť topánky, samo držať lyžicu v ruke, samo si upratať hračky s formičkami pri odchode z pieskoviska.

Na prvý pokus sa to samozrejme nepodarí perfektne. Mama alebo otec rýchlo prevezme úlohu za dieťa – údajne, aby mu pomohli, väčšinou však preto, lebo to trvá príliš dlho alebo preto, lebo pri takejto snahe o samostatnosť vzniká veľa neporiadku a špiny. V tomto prípade sa nejedná o uvedomelé, ale o neuvedomelé rozmaznávanie. 

Nebezpečenstvo: Rodičia bránia svojou netrpezlivosťou tomu, aby dieťa pochopilo svet, prípadne aby sa ho samo zmocňovalo. Dieťa to vníma asi takto: Nezvládnem to. Stráca postupne chuť na samostatnosť, dôveruje si stále menej a neskôr si bude vyžadovať pomoc rodičov viac a častejšie, ako by bolo treba.

Prečítajte si: Doprajte deťom priestor na vlastnú realizáciu

Takto by to bolo lepšie: Nechajte dieťa objavovať svet a zbierať vlastné skúsenosti. Upozornite ho samozrejme na možné nebezpečenstvá a buďte mu nablízku. Prispôsobte svoj čas detských chúťkam po experimentovaní.

Tip :

Ak dieťa potrebuje 15 minút, aby si obulo čižmy, nestojte nad ním a neznervózňujte ho svojím súrením. Zatiaľ môžete v pokoji napísať e-mail alebo očistiť zeleninu do polievky. Nezabudnite dieťa pochváliť za snahu a pokroky.

Prípad rozmaznávania č. 2: „Ty si môj malý princ, princezná!“

Typická situácia: Rodičia, niekedy aj starí rodičia, zahŕňajú dieťa viac ako potrebuje rôznymi statusovými symbolmi, ako napríklad značkovou módou, najdrahšími hračkami, luxusným vybavením detskej izby. Ich motto znie: Pre moje dieťa len to najlepšie!

Nebezpečenstvo: Preplnená detská izba malé deti preťažuje, v prebytku strácajú prehľad. A z pohľadu do budúcnosti sa takýmto spôsobom deti nikdy nenaučia udržiavať si poriadok. K tomu sa u nich rozvíja prehnaná náročnosť, vďaka ktorej sa neskôr môžu dostať do frustrácie.

Prečítajte si: TEST: Je vaše dieťa rozmaznané?

Takto by to bolo lepšie: Vymedzte si určité hranice pri vašej túžbe po hmotných veciach. Stačí jedna zimná bunda, jedna bábika, jedny pastelky a pod. Dohodnite sa na darčekoch vopred v kruhu rodiny.

Vyškrtnite najbližšiu naplánovanú návštevu v butiku so značkovým detským tovarom a nahraďte ho zábavným popoludním stráveným s deťmi v detskej izbe na koberci pri hraní spoločenských hier. Takto dieťa dostane viac lásky ako prostredníctvom nových riflí.

Prípad rozmaznávania č. 3: „Bojujem za teba!“

Typická situácia: Pri najmenšom konflikte na detskom ihrisku sa vrhne levia mama alebo leví otec pred „útočníka“ a bráni svoje dieťa zubami-nechtami.

Nebezpečenstvo: Dominantné mamy a otcovia oberajú deti o šancu vyriešiť si samostatne konflikt, skryť agresivitu, alebo ju aj rozvíjať, a prekonávať prekážky. V budúcnosti sa bude dieťa cítiť bez svojich rodičov slabé a bezradné.

Prečítajte si: Ako vychovať dieťa k samostatnosti?

Takto by to bolo lepšie: Zdržte sa, keď vás to nutká skočiť k dieťaťu a zamiešať sa do ich sporu. Dôverujte detským silám. Svet malých detí nie je svetom, kde s ním budú zaobchádzať v rukavičkách, ale dieťa je na to veľmi dobre vybavené. A z každej hádky o lopatku si prinesie cenné skúsenosti, ktoré bude neskôr nutne potrebovať v materskej alebo základnej škole.

Príklad rozmaznávania č. 4: „Len neplač!“

Typická situácia: Rodičia stanovili určité pravidlá (napr. žiadne sladkosti po večernom umytí zúbkov), ale akonáhle začne dieťa plakať a kričať, podvolia sa vôli dieťaťa.

Prečítajte si: Stanovte deťom vo výchove hranice

Nebezpečenstvo: Nedôslední rodičia a takí, ktorí sa boja konfliktov, podporujú dieťa v tom, že ono samo deň za dňom uvoľňuje hranice a zmierňuje dohodnuté pravidlá. A to rodičov núti neustále bez prestávky budovať nové a nové hranice. Obe strany zostávajú uväznené v tomto vyčerpávajúcom bludnom kruhu.

Takto by to bolo lepšie: Naučte sa oddeľovať plač z protestu a hnevu od plaču z bolesti a potreby ochrany. Formulujte jasné pravidlá, za ktorými si budete aj skutočne stáť.

Ak napríklad dieťa nemá dostať zmrzlinu pred večerou, zostaňte neoblomní. Ukážte malému zúrivcovi, že chápete jeho pocity a pokúste sa nasmerovať jeho pozornosť iným smerom, na niečo, čo má rád (čítanie knihy, hra s kockami a pod.)

Príklad rozmaznávania č. 5: „Mám o teba strach!“

Typická situácia: Rodičia sa neustále strachujú o dieťa a držia ho ako vo vatičke. Už pri najmenších výzvach (schody, preliezačky na ihrisku) ho istia. „Nebezpečné“ experimenty (vyliezanie na strom, skákanie zo schodov) vôbec nepripúšťajú.

Nebezpečenstvo: Rodičia svojou neistotou zneisťujú aj dieťa a ono si vďaka tomu nebude viac dôverovať. Okrem toho sa nemôžu rozvíjať jeho inštinkty. A pritom majú už malé deti dobrý cit pre prirodzené nebezpečenstvá, napr. výšku.

Takto by to bolo lepšie: Je len samozrejmé, že rodičia musia na svoje dieťa dávať pozor a chrániť ho pred nebezpečenstvom, ale nie sú tu na to, aby ho ochraňovali pred každou modrinou.

Prehnane úzkostliví rodičia sa musia pokúsiť odpútať sa od dieťaťa a dať mu voľnosť. Mali by si ujasniť, že bolesť a drobné úrazy patria k životu a sú nevyhnutné. A dieťa takéto skúsenosti posilňujú.

Príklad rozmaznávania č. 6: „Som tu celý/á pre teba!“

Typická situácia: Jeden z rodičov (často ten, kto vychováva dieťa sám alebo zamestnané matky) potláča vedome vlastné potreby do úzadia. Dieťa je na prvom mieste, pretože podľa nich potrebuje extra starostlivosť ako náhradu za iné „ťarchy života“.

Nebezpečenstvo: Dieťa nevie toto nezištné obetovanie oceniť. Trpí podvedome touto bezhraničnosťou a bude rodičom stále viac stúpať po hlave.

Takto by to bolo lepšie: Lásku k dieťaťu nemusíte prejaviť bezhraničnou oddanosťou, deťom stačí aj hodinka, kedy sa s nimi zahráte – či už budete spolu maľovať, skladať stavebnicu, alebo sa iba tak blázniť.

Ak máte málo času a potrebujete v dome či byte nevyhnutne urobiť niektoré domáce práce, využite u detí schopnosť napodobňovania: zahrajte sa na čistenie kúpeľne alebo na varenie. A po určitom čase, kedy sa venujete dieťaťu, si nájdite nejakú tú minútku i pre seba.

Prečítajte si: Význam intuície vo výchove