Život jednej mamy: ÁNO, MÁM OSEM DETÍ

Kristína Majerová | 31. Aug 2019
Život jednej mamy: ÁNO, MÁM OSEM DETÍ
foto: archív N. M.

Nika Macinská je osemnásobná mama, manželka, podnikateľka, no predovšetkým žena. Žena, ktorá chce motivovať a povzbudzovať iné ženy. Ako sa to dá stihnúť, zvládnuť a popritom byť stále usmiata?

ÁNO, chcela som veľkú rodinu

Mali ste sen mať takú veľkú rodinu, alebo to prišlo postupne, s prichádzajúcimi deťmi?

Vždy som túžila mať deti. Už počas strednej školy som sa zamýšľala nad tým, aké ťažké je vychovávať deti. Ale môj plán boli dve deti, najlepšie chlapec a dievča, nech to mám pekne vyrovnané. Ale ako to už býva, ľudské plány často nie sú naplnené.

A tak sa stalo, že otehotnenie a vynosenie bábätka vôbec nebola samozrejmosť. Ale keď sa to nakoniec podarilo a porodila som zdravé dieťa, vedela som, že sa mi stalo to najlepšie, čo sa mi mohlo v živote stať. Hneď na druhý deň po pôrode som manželovi oznámila, že by sme mohli mať tak štyri až šesť detí. Neviem, či to bolo vplyvom hormónov, ale nakoniec som z tohto plánu nezľavila, skôr naopak. A manžel sa nebránil.

Popri 8 deťoch ste sa začali venovať podnikaniu – tvoríte dizajnovú módu s posolstvom. Ako ste sa k tomu vôbec dostali?

Odkedy si pamätám, bola som veľmi aktívna a potrebovala som niečo tvoriť. Akosi prirodzene som smerovala k vlastnému podnikaniu. Popravde, nevidela som možnosť zamestnať sa s toľkými deťmi. Aj keby som neriešila, či by ma niekto vôbec zamestnal, bola tu otázka toho, že chcem byť deťom k dispozícii.

Nechcela som sa ráno naháňať do práce a vracať sa večer. A tak som začala s manželovou podporou podnikať. Najprv som založila značku rodinného oblečenia Mamimo, ktorú som však už v minulom roku posunula ďalej a teraz sa venujem výhradne ďalšej mojej autorskej značke IMANI. Pri vytváraní tejto značky som sa inšpirovala minimalizmom, chcela som však priniesť na trh viac ako len ďalšie oblečenie, chcela som, aby to malo hlbší význam. A tak vznikla myšlienka módy s posolstvom, ktoré nie je viditeľné prvoplánovo. Je schované vo vnútri každého modelu a prináša svojej nositeľke povzbudenie v tom, kým ona je. Na mieste, kde sa nachádza označenie veľkosti a značky, sa nachádza jedno jediné slovo, ktoré hovorí o jej hodnote. Napríklad prijatá, vzácna, milovaná... 

nika macinska

Ako sa dá zosúladiť manažment tak veľkej domácnosti, podnikania, vašich záujmov a všetkého, čo s tým súvisí...Spíte vôbec? 

Jasné, že spím. Potrebujem spať aspoň sedem hodín, inak to dlhodobo nedokážem utiahnuť. Mám skúsenosť s vyhorením a už sa k tomu nikdy nechcem vrátiť. A tak som sa postupne učila, ako si riadiť čas tak, aby som zvládla, čo potrebujem a tiež mala čas sama pre seba.

Myslím, že odpoveď na to, ako sa to dá všetko zosúladiť, je v premyslenom time manažmente. Neznamená to, že všetko ide dokonale podľa plánu, ale keď vidím svoje méty napísané čierne na bielom a jednotlivé úlohy, ktoré vedú k dosiahnutiu cieľa, tak sa mi ich ľahšie darí realizovať.

Popritom všetkom píšete... Založili ste si blog, ktorý bol ocenený  a vybraný spomedzi začínajúcich a úspešných blogov... Kedy ste začali písať a čo vás k tomu doviedlo? 

Blog som spustila minulý rok koncom apríla. Rozhodnutie pustiť moje myšlienky do sveta vo mne zrelo dlhšie obdobie, vedela som, že chcem písať a nielen to. Ale potrebovalo to správne načasovanie a to prišlo až v minulom roku. Som typ človeka, ktorému sa lepšie formulujú myšlienky písanou formou. To neznamená, že „neviem rozprávať“. Pritom veľmi rada vediem workshopy a tam hlavne rozprávam. Ale písanie je moja srdcovka.

Je to spôsob, ktorým viem odovzdať svoje postoje a skúsenosti ďalším ľuďom, ktorí o nich majú záujem. A toto bol aj primárny dôvod, chcela som sa podeliť s ľuďmi, hlavne ženami, s tým, čo som zažívala a čo som sa naučila počas svojho života. Nie je to len o materstve, ale prevažne je to o vzťahoch, emóciách, spokojnom a autentickom živote, nájdení svojho miesta na zemi a o tom, ako sa to dá, aj keď to vyzerá takmer nemožne.

Nevieme dať deťom to, čo sami nemáme

Okrem blogu ste pripravili vašu prvú knihu o emocionálnych potrebách detí. K tejto téme robievate aj worskshopy pre rodičov. Prečo práve toto? Máte pocit, že rodičia nevedia naplniť emocionálne potreby detí? Alebo o nich vôbec nevedia?

Práveže som si istá, že rodičia sú jediní, ktorí vedia naplniť emocionálne potreby svojich detí. Problém však vidím v tom, že mnohí z nás sme vyrastali v prostredí, kde sa vôbec nerozmýšľalo o potrebách a emóciách ako súčasti života dieťaťa. Nezažili sme to od vlastných rodičov.

Rozprávam o normálnych jednoduchých princípoch, ktoré sme však už zabudli vidieť alebo sme sa ich nikdy nenaučili vidieť. Snažím sa prebudiť v ľuďoch obyčajnú rodičovskú intuíciu a priviesť ich k vlastným emóciám, aby tak ľahšie pochopili a prežili, ako sa cíti ich dieťa. Znie to asi jednoducho, ale moja skúsenosť je, že je to celkom náročný proces, ktorý si vyžaduje systematickú prácu na sebe samom, na hľadaní toho, kým skutočne som, na vcítení sa do iného človeka – teda aj do svojho dieťaťa. Je to o osobnostnom raste.

Nevieme dať deťom to, čo sami nemáme. A práve preto sa snažím pracovať hlavne s rodičmi, aby ich potreby boli naplnené, aby ich vôbec vedeli pomenovať a nielen cítili, že niečo nie je v poriadku, ale ani nevedia sami za seba povedať, čo to je. A potom budú vedieť oveľa lepšie učiť svoje deti vnímať svoje potreby a tiež potreby iných ľudí v ich živote. A tak z nich môžu vyrásť spokojní ľudia, ktorí si nežijú život len vo svojej škatuľke, ale robia svet krajším.

Boli dni, keď ste si „búchali hlavu“ s otázkou, prečo ste si tak skomplikovali život a nemáte len jedno či dve deti?

Jasné, mala som aj takéto myšlienky. Nie som dokonalá a nezvládam všetko. Niekedy mi je ťažko a niekedy mi je aj smutno. Niekedy som nahnevaná a tiež unavená. Niekedy prídu deti zo školy s tým, že sa im niekto vysmieval, že majú toľko súrodencov. Niekedy sa doma hádajú a ja by som sa najradšej niekam odsťahovala.

Ale aj napriek týmto chvíľkovým výkyvom, to, že ich mám osem, je to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Bez nich by som nebola tam, kde dnes som a nevedela by som ani o sebe to, čo viem. Toto je moja cesta a ja som za ňu vďačná. Každý z nás má tu svoju a každá je svojím spôsobom radostná, ale aj náročná. 

nika macinska

Mali ste už dni, keď ste boli aj úplne sama, bez jediného dieťaťa? Prežili ste to? 

Samozrejme, teraz už pravidelne, keďže všetci chodia do školy a ja sa venujem naplno práci. Pred dvoma rokmi som si uvedomila ten zlom, že zrazu po prázdninách zostal prázdny dom a ja som to musela spracovať. Nebola som na to zvyknutá a bolo mi smutno. Ale teraz to beriem ako súčasť dozrievania našej rodiny. Takto je to dobre. Ale vždy sa teším, keď môj najstarší vysokoškolák príde domov na pár dní a sme spolu v kancelárii, keď sú ostatní v škole. Je to také iné. Nová etapa rodičovstva. 

A okrem toho tak isto prežívame celá rodina to, ak niektoré z detí je mimo domu na niekoľko dní. Aj keď chýba len jedno, zdá sa nám všetkým, že je nás akosi málo. A pritom je nás doma deväť.

Vzťahy medzi rodičmi sú pre dieťa dôležité

Aktuálne poskytujete aj poradenstvo, resp. konzultácie ženám – mamám v oblasti rôznych problémov, týkajúcich sa detí, manželstva, vzťahov všeobecne. Čo nás, mamy, trápi najviac?

Vo veľkej miere sa na mňa obracajú ženy, ktoré riešia vzťahy. My ženy sme veľmi vzťahové a tiež emocionálne. Intuitívne vieme, že vzťahy sú veľmi dôležité v našich životoch a práve vzťahy s tými najbližšími ľuďmi – deťmi sú kľúčové. Ako pre deti, tak aj pre nás rodičov.

Ale čo je ešte dôležitejšie, to sú vzťahy medzi rodičmi. A tak s mojimi klientkami prechádzame celou spleťou vzťahov v ich životoch. Často sa dostaneme aj k ich vlastným vzťahom s rodičmi. Naše emócie a schopnosť dovoliť si ich naplno prežívať a zároveň sa vedieť aj ovládať a usmerniť ich, sú nosným prvkom pri dosahovaní spokojnosti so svojím životom. Ak by som mala odpovedať na otázku, čo nás ženy najviac trápi v súvislosti s tým, čomu sa venujem v poradenstve, je to kvalita vzťahov s okolím a tiež vzťah so sebou samou, priestor na to byť takou, akou skutočne som vo svojom vnútri.

Nie je to o počte detí, ani o "rodičovskom" výkone

Ako vnímajú veľkú rodinu vaše deti? Chcú tiež pokračovať vo vašich šľapajach? Ak teda nájdu vhodných partnerov.

Tak ako všetko, aj tu platí, že existujú klady aj zápory. Naše deti si ich uvedomujú a to, či budú mať veľa detí, je ešte dosť ďaleko a je to plne na ich slobodnom rozhodnutí.

Myslíte si, že každá žena by zvládla mať veľkú rodinu alebo musí mať na to špecifické „predispozície“?

Neviem na túto otázku odpovedať. Mať veľa detí je fyzicky aj psychicky náročné. Ale mať aj jedno dieťa vie byť náročné, niekedy možno viac, ako ich mať veľa, len z iných dôvodov. A zároveň nemyslím si, že mať veľa detí je cieľom alebo že je to jediná správna voľba. Je to skrátka voľba a dúfam, že vo väčšine prípadov slobodná voľba.

Uznávam každého človeka, ktorý sa rozhodne akokoľvek. Či bude žiť svoj život bez detí, či bude mať jedno, alebo sa rozhodne mať detí desať. Nie je to o počte, ani o výkone. V každom prípade sa všetci stretávame s prekážkami, ale aj s príjemnými stránkami našich rozhodnutí. A držím nám všetkým palce, aby sme dokázali naše životy žiť naplno v tom, čo máme.

nika macinska

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: