Dôležité zistenia o detskom mozgu - toto by ste mali vedieť
Dva režimy detského mozgu. Ako funguje detský mozog v pokoji a ako pod stresom?
Detský mozog, jeho vývin a fungovanie zaujíma vedcov, ale i mnohých rodičov hladných po informáciách.
Dva režimy detského mozgu
Detský mozog funguje v dvoch základných režimoch, resp. v jednom z nich funguje oveľa lepšie než v tom druhom. Prvým „režimom“ je stav integrácie, alebo koherencie. Je to stav pokoja, kedy jednotlivé oblasti mozgu navzájom komunikujú, prepojenia sú aktívne. V tomto stave vás dieťa dokáže plne vnímať, dobre si informácie ukladá – zapamätá a taktiež si vie dobre informácie „vyloviť“ z pamäte.
Jednotlivé oblasti mozgu tu spolu komunikujú – nižšie (podkôrové) oblasti komunikujú s vyššími (mozgová kôra – neokortex) a taktiež dobre funguje komunikácia medzi ľavou a pravou hemisférou.
3 ODPORÚČANIA pre detský mozog
Keď je mozog v strese
Druhý „režim“ je režim rozrušenia/stresu. Mozog ako taký je v tomto stave veľmi aktívny, ale aktivita je najmä v nižších mozgových oblastiach. Mozog totiž v stave stresu – ak zaznamená situáciu ohrozenia, zapína nižšie – inštinktívne oblasti a vypína vyššie (kôrové) oblasti. Je to výborná stratégia pre prežitie, ktorá sa formovala počas vývoja ľudstva.
Je to inštinktívna aktivita pre záchranu života, mozog sa takto pripravuje na situáciu ohrozenia, kedy spúšťa systém útok-útek-zamrznutie. Vyhodnocuje, či je v danej situácii lepšie utiecť a takto sa vyhnúť nebezpečenstvu, alebo „zaútočiť“, bojovať s ohrozením. Ak vyhodnotí, že ani jedna stratégia nie je možná, doslova zamrzne. Zamrznutie sa prejaví napríklad aj tak, že dieťa sa ani nehne a ani hlásku zo seba nevydá...
Keďže tieto aktivity mozgu sú inštinktívne, neokortex v tejto chvíli pre mozog nehrá až tak dôležitú úlohu a jeho funkcie mozog vypína práve preto, aby mohli dobre fungovať tie inštinktívne, nižšie oblasti mozgu. Ak mozog vyhodnotí situáciu ako stresujúcu alebo ohrozujúcu, nie je možné ani učenie, ani rozpamätávanie – toto sú funkcie vyšších oblastí mozgu. Nižšie (podkôrové) oblasti nepoznajú čas a pamäťové funkcie taktiež prenechávajú vyšším štruktúram.
Vplyv stresu na učenie
A práve preto nie je možné učenie vo veľkom strese. Mierny stres, ktorý mozog vyhodnotí ako zvládnuteľný, môže na dieťa pôsobiť aktivizujúco. Zvýši sa jeho tepová frekvencia, teda ja prekrvenie, dieťa sa pripravuje podať čo najlepší výkon. Ak je však detský mozog v situácii, ktorú vyhodnotí ako ohrozujúcu, vyššie (kôrové) oblasti mozgu nie sú dostupné.
Dieťa sa teda na hodine, pri ktorej má veľký strach z učiteľa, či zo zlej známky, jednoducho snaží túto situáciu iba prežiť.
Jeho neokortex (šedá mozgová kôra), ktorý je zodpovedný za ukladanie informácií a teda aj za učenie, nie je v tejto chvíli dostupný. Nie sú mu dostupné ani informácie, ktoré už pozná (naučilo sa), teda sa môže stať, že vypočítať príklad päť plus päť je v stresujúcej situácii pomerne ťažkou úlohou aj pre žiaka, ktorý už ovláda násobilku. Podobne, skúšanie násobilky so stopkami v ruke, kde žiak dostáva päť sekúnd na odpoveď, pričom učiteľka nahlas odpočítava 5-4-3-2-1 zostávajúci čas na vyriešenie zadaného príkladu, je maximálne kontraproduktívne.
Čo, žiaľ, ako nešťastný príklad výnimočne zlej praxe, niektorí učitelia (snáď ich nie je veľmi veľa), ani po rokoch nepostrehli a používajú túto metódu v prestrojení za dobrý úmysel naučiť žiakov pracovať pod stresom. Pritom v skutočnosti traumatizujú a zbytočne zúzkostňujú dieťa, ktoré by za normálnej (pokojnej) situácie vyriešilo zadané úlohy bez väčších ťažkostí. Dieťa tu dostáva informáciu – zlyhal/-a som. V skutočnosti takomto prípade zlyhal pedagóg nesprávnym prístupom k žiakom.
Pani učiteľka, červeným perom píšete do detskej duše - ROBÍŠ TO ZLE
Stres v škole nie je vždy o nesprávnom prístupe pedagóga
Dieťa môže byť v strese aj napriek pokojnej atmosfére počas vyučovania a všemožnej podpore učiteľov, či spolužiakov. Zdroj stresu si môže v sebe niesť vnútorne – môže mať silný strach zo zlyhania, alebo obrovskú túžbu vyhovieť rodičom túžiacich po nadpriemerných výsledkoch svojho potomka.
Preto aj deti, ktoré majú nadpriemerný intelektový potenciál môžu mať veľké problémy v učení, ak ich blokujú ich vlastné vnútorné úzkosti a strachy. Ich mozog jednoducho nedokáže prejaviť svoj potenciál, keď sa nachádza v režime útok-útek-zamrznutie.
Ako je to s detským mozgom u najmenších
U menších detí, ktorých sa ešte inštitucionalizované vzdelávanie netýka, je fungovanie mozgu a jeho vplyv na učenie (učia sa predsa aj maličké deti a to omnoho skôr než začnú chodiť do školy či do škôlky) podobné. Zbytočne budete jačiacemu dieťaťu v kaluži blata, či pri pulte so sladkosťami v záchvate zúrivosti čokoľvek vysvetľovať. Ak je jeho mozog v stave rozrušenia alebo stresu (čím taký záchvat zlosti istotne je), akékoľvek vysvetľovanie je zbytočné.
V tomto stave jeho mozog nie je schopný prijať akékoľvek nové informácie a ani zabezpečiť „racionálnu“ reakciu na vonkajšie podnety.
Preto je tak dôležité počkať, kým sa rozbúrené vody vyrovnajú do pokojnej hladiny a vysvetľovať až vtedy, keď mozog dieťaťa je schopný prepojiť vami ponúkané dôležité informácie do vyšších oblastí mozgu – neokortexu, kde je schopné dieťa tieto informácie uložiť a utriediť. A neskôr ich pri troche optimizmu aj využiť.
7 potravín pre zdravý vývin mozgu u detí, + tipy, ako ich servírovať
Dôležité je naladenie sa na dieťaťa
Ak chcete vášmu dieťaťu pomôcť dostať sa z jedného režimu do druhého – zo stavu rozrušenia do stavu integrácie, je dôležité najskôr sa na neho naladiť. Skúste sa vžiť do jeho situácie – čo jeho rozrušenie spôsobilo, čo vyvolalo disharmóniu – a pochopiť ho.
Ak pritom zachováte „chladnú hlavu“ a váš mozog zostane v stave integrácie, to je tým zázračným kľúčom, ktorým môžete svojmu dieťaťu pomôcť otvoriť dvere k všetkým prepojeniam v jeho mozgu. Najskôr sa naladíte na dieťa vy a keď budete naladení, ono sa následne naladí na harmóniu vášho mozgu. Úlohu tu hrajú tzv. zrkadlové neuróny, vďaka ktorým sa dokážeme naladiť jeden na druhého.
Pripomeňme si – v stave harmónie a pokoja detský mozog funguje ako dobre prepojený celok a je schopný vytvárať nové spojenia.