Týždeň v škôlke, desať dní doma a tak stále dookola
Dve deti v škôlke? Je to galiba, táto jeseň.
Dve deti v škôlke
Mám predškoláčku a prváčika v škôlke. Tak som sa tešila, dve deti odovzdané vzdelávacej inštitúcii, ja sa môžem vrhnúť na účtovníctvo. Nevyšlo. Zatiaľ čo staršia dcéra nemala s nástupom do škôlky žiadne väčšie ťažkosti, ani čo sa týka zdravia, ani čo sa týka adaptácie, syn sa rozhodol štrajkovať.
Sú to plače a z nich sople a kašle, ranné stresy a nervozita. Nebola som pripravená na niečo také, mala som pocit, že keď mi to vyšlo pri dcére, bude dobre pripravený na škôlku aj syn. Zrejme som sa mýlila. Ja viem, porovnávať sa nemá, ale predsa len, tá istá domácnosť, rodina a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa bál.
So štvorčatami prvýkrát do škôlky: To ticho v dome bolo rozpačité
Plače a soplí
Keď som sa pýtala učiteľky v škôlke, ako sa správa a čo si myslí o tom, že toľko plače, povedala mi len, že deti plačú. Že keď spapká desiatu, upokojí sa a pekne sa pohrá s deťmi. Hej. Aj doma je celkom v poriadku, behá, vystrája, no potom príde ráno... A zrejme z toho stresu, neumytých rúk, keď si utiera sople pod nosom pri skrinke a tiež z iných sopľavých detí, je môj syn takmer každý týždeň chorý. Kašle, má upchatý nos, zvýšenú teplotu, už sa pridružil aj zápal hrdla a bolesť v ušku. Máme samozrejme celú výbavu - od hlivy ustricovej až po Céčko a med a tiež dezinfekčného mydla na rúčky po škôlke... nestačí.
Ale čo je najhoršie, strašia dcéra si zmyslela, že keď je doma toľko Tomáško, aj ona chce a namiesto toho, aby išla príkladom, ako je v škôlke dobre, vymýšľa si občas, že je chorá. Mňa neoklame, za predchádzajúce dva roky v škôlke bola chorá asi štyrikrát vrátane kiahní. Proste obkukala od Tomáša a trochu mu závidí, že nemusí vstávať skoro, lebo je to spachtoška. A tak mám ráno dve ufňukané deti, ktorým sa nechce do škôlky.
OČR, babička alebo homeoffice – ako zvládnuť sezónu kašľov a sopľov
Kedy mám robiť?
Tomáško legitímne, lebo sa cíti zle a Vera vymýšľa. Ja odkladám, posúvam, presúvam robotu, ale raz ma tie prebdené noci za PC dobehnú škaredo. Nie, nemáme babičky, ktoré by prišli postrážiť, občas príde krstná, ale tá skôr povarí, poupratuje, poutešuje a aj to je veľmi potrebné. Ako to majú rodičia dávať, tento september a vôbec, celú jeseň? Chápem, že mamky, ktoré sú doma s mladšími deťmi, to nejako zvládajú, nie sú ešte v pracovnom procese s termínmi na krku, ale pracujúce mamy ťažko. Už teraz mám dosť.
V piatok prišiel Tomáš so zvýšenkou zo škôlky a dnes má sopeľ ako hrom. V pondelok sa do škôlky nejde.
V prvom rade musím upokojiť seba, potom Tomáška a s Verkou sa porozprávať o tom, že je už predškoláčka a veľa vecí potrebuje vedieť. Navyše je pre brata príkladom a nie naopak. Vybavila som sa dnes v lekárni kvapkami do nosa, liekmi na znižovanie teploty, inhalátorom, pastilkami do hrdla a papierovými vreckovkami. Mám v zálohe aj jedno lietadlové lego a gumových medvedíkov. Zvládneme tento týždeň.
P. s.: Susedka, ktorá má dieťa v rovnakej škôlke mi práve napísala, že jej synátor má vši. Písala učiteľke. Vraj vie o ďalších troch deťoch z triedy. Paráda, šľak ma trafí, keď doma nájdem čo i len malilinkú vošku! Otočila som to znova do lekárne a po návrate domov pre istotu už vo dverách kričím: "Tomááááš, nesvrbí ťa hlava... ? "