S plačom do škôlky? Skúste tipy skúsenej mamy
Niekoľko mesiacov ste svojho drobčeka pripravovali na to, že z neho bude veľký škôlkar. Chodili ste sa pozerať, ako sa deti na ihrisku pri škôlke hrajú. Nacvičovali ste, ako sa bude sám obliekať i papať. Až prišiel september... A vaše dieťa plače a plače.
September je nočnou morou mnohých. Nielen detí, ale i rodičov. Najmä tých, ktorí majú čerstvých škôlkarov.
Naša čitateľka Monika hovorí: „Presne si pamätám na deň, keď moja dcéra nastúpila do škôlky. Ráno ešte netušila, čo ju čaká. Celé dopoludnie sa vlieklo. Zdalo sa mi, že má tisíc hodín. A na obed sa moja predtucha naplnila. Telefonát. Zo škôlky. „Príďte si po ňu.“ Letela som. A vedela som, že naša tortúra začína. Trvalo tri mesiace, kým si zvykla. Stálo ma to pár vrások, ale deň, keď sa ONA rozhodla, že už do škôlky jednoducho patrí (a nemá inú možnosť), predsa len nastal.“
Kedy je ideálny čas na škôlku?
To zaujíma mnohých rodičov. Ruku na srdce. Na Slovensku to majú naše deti – oproti iným krajinám, kde mamy musia po pôrode do práce oveľa skôr – veľkoryso zariadené. Do materskej školy môžu nastúpiť v troch, dokonca až v štyroch či piatich rokoch. Alebo nemusia vôbec, pretože ZATIAĽ u nás nie je predškolská dochádzka povinná, čo by mal však zmeniť nový zákon.
Takže záleží na vás, rodičoch, či dieťa do škôlky dáte alebo nie. Ak musíte do práce a nemáte inú možnosť, škôlka je najlepším riešením. A nielen preto. Škôlka je miesto, kde dieťa načerpá množstvo skúseností, ktoré neskôr vo veľkom uplatní nielen v škole, ale aj neskôr v živote. Možno povedať, že je to neprenosná a veľmi špecifická skúsenosť. Škoda by ju bolo našim deťom nedopriať...
Vaša matka nie je zrelá na škôlku...
Pravdou však je, že niektoré deti, najmä tie sociálne zrelšie, sú na ňu pripravené už v dvoch rokoch a niektoré možno ani v štyroch. Ale keď neskúsite, neviete...
Ak dieťa v škôlke plače, no rešpektuje program, papá, spí a doma je pokojné, ide asi iba o ťažšiu adaptáciu, ktorá vyžaduje čas.
Skúsenosť blogerky
Nina V. Garcia, známa americká blogerka, mama troch chlapcov, z toho aj páru dvojčiat, sa vzdelávaniu rodičov venuje už niekoľko rokov. O situácii, keď dieťa pri nástupe do škôlky plače, vie svoje.
Hovorí: „Keď môj syn nastúpil prvýkrát do škôlky, nemohla som dostať ten obraz z mojej hlavy: môj syn plakal a snažil sa vytrhnúť z náručia svojho učiteľa. Stále som si opakovala, že sa to dalo očakávať, že prispôsobenie sa čomukoľvek si vyžaduje čas. Ale keď som vošla do svojho auta, pocit viny ma úplne premohol. Cítila som sa ako zlá matka, zároveň som bola nahnevaná, a dokonca som sa pýtala, či to bolo správne rozhodnutie. Nepomohlo mi ani to, že som v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní videla len mierne zlepšenie. Dokonca aj odchod ráno z domu sa stal výzvou, keď môj syn začal bojovať a vedel, že zasa ide do škôlky. Bol to čistý stres. Môj pocit viny sa zmenil na netrpezlivosť a frustráciu, najmä keď plač neustupoval niekoľko dní po sebe.“
Možno ste na tom podobne a tiež pociťujete množstvo emócií. Od viny až po hnev, či zúfalstvo. Našťastie, riešenie existuje. Inšpirovať sa môžete viacerými technikami, ktoré Nina V. Garcia vyskúšala – a priniesli svoje ovocie.
TIPY na lepšiu adaptáciu v škôlke
- Hovorte o škôlke pozitívne. Nehovorte negatívne, nevyhrážajte sa, ani dieťaťu nesľubujte za to, že pôjde ochotne, úplatky.
- Všetci sme do nej chodili... Predstavte ju ako niečo samozrejmé, s množstvom zábavných činností. „Je tam ihrisko, veľa kníh, budete si spievať, hrať sa rôzne hry.“
- Rozprávajte sa o tom, čo dieťa cíti. Pomôžte mu identifikovať jeho pocity. „Ako si sa dnes cítil? Bol si veselý, smutný, zvedavý...? Keď si plakal, čo ti zlepšilo náladu?“
- Je v poriadku, keď si chýbame. Je to úplne prirodzené. „Ty chýbaš nám a my chýbame tebe. Ale keď sa po obede vyspinkáš, VŽDY prídeme po teba.“
- Špeciálny predmet. Dajte pri nástupe do škôlky svojmu dieťaťu niečo špeciálne, napr. tričko s jeho menom, alebo vašu fotku, sponku, niečo malé a milé, čo môže mať vo svojej skrinke a vždy, keď mu bude smutno za vami, vás mu to pripomenie. Upozornite na to aj pani učiteľku.
- Choďte skôr. Možno je vaše dieťa pri odchode v pohode, ale po vstupe do škôlky ho „ovalí“ hluk a vrava množstva detí. Skúste prísť ráno ako prvý. Nech je tam len pani učiteľka a vaše dieťa. Nech má čas nadviazať s ňou vzťah iba ono, skôr než pribehne ďalších 20 detí.
- Obľúbená činnosť či predmet. Už pri vstupe do triedy si všimnite, či sú tam hry a predmety, ktoré by mohli vašu dcérku či synčeka zaujať. „Pozri, to je ale krásne pretekárske auto. Aha, tam je kočík aj s bábikou, akú máš doma.“ Tiež sa popoludní opýtajte pani učiteľky, čo vaše dieťa cez deň robilo, čo sa mu páčilo a to rozvíjajte aj doma.
- Neodchádzajte bez rozlúčenia. Možno ste v pokušení odísť bez rozlúčky, keď vidíte, že dieťa hneď po príchode do triedy niečo zaujalo. Nerobte to. Vaše dieťa si to zapamätá a nabudúce si dá poriadny pozor a scény s plačom budú ešte horšie. Navyše sa prehĺbi jeho úzkosť, kam ste odišli a PREČO ste sa nerozlúčili. Takže, pusa, zakývať, uistiť, že sa vrátite a rýchlo preč (ideálne sa ani neobzerať a už vôbec nie špehovať...)
- Dávajte si pozor na svoje výrazy tváre. Môžete svojmu dieťaťu hovoriť: „Budete ti tu super, pani učiteľka je veľmi dobrá, budete mať chutný obedík!“ Ale ak vaša tvár hovorí inak, svoje dieťa neoklamete. Takže úsmev a uvoľnite sa. Vaše dieťa si bude viac pamätať váš výraz tváre ako slová.
- Komunikujte s učiteľkami. Čo pomohlo vášmu dieťaťu upokojiť sa? Malo kamarátov? Nebolo samo? Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie... Nebojte sa pýtať, pani učiteľky sú tam kvôli vašim deťom.
Dohodnite si s drobčekom zábavný pozdrav. Pre dieťa to bude niečo výnimočné.
Mamy to nemajú ľahké: Týždeň v škôlke...a je chorý!
Sme ich rodičia, celý ich svet
Niektoré deti potrebujú na adaptáciu týždeň, iné mesiac či dva a niektoré si nezvyknú ani za rok. Ak je to aj váš prípad, neobviňujte sa. Vaše dieťa plače možno preto, že chce byť s vami. Viac, ako byť v škôlke. A to je pozitívne. Tešte sa, že je k vám tak silno pripútané. Ak máte možnosť, aby nastúpilo neskôr, umožnite mu to.
Deti sa vyvíjajú ohromným tempom a možno o pár týždňov či mesiacov svojho nádejného škôlkara ani nespoznáte. Nebojte sa počúvať svoju intuíciu. VY najlepšie viete, čo je pre vaše dieťa dobré. Neostýchajte sa poradiť aj s inými rodičmi, pediatrom či psychologičkou. Možno to chce naozaj iba čas. Možno vaše dieťa potrebuje odbornú pomoc. Nechoďte hlavou proti múru, ak vaša dcéra či syn ešte nie sú na škôlku pripravené. Svet sa pre to nezrúti.
Plačú? Pridám sa!
Niektoré deti plačú „z princípu“ – keď ostatní, tak i ja. Dôverujte učiteľkám, vedia už, kedy to dieťa „dá“ a kedy je vhodnejšie nástup do škôlky posunúť.