Mamy to nemajú ľahké: Týždeň v škôlke...a je chorý!
Áno, pani učiteľky nás pripravili na to, že prvý rok v škôlke bude o chorobách. Aj pani doktorka blahosklonne pri podpisovaní papierov do škôlky oznámila: teraz sa uvidíme častejšie. No a...mala pravdu.
Máte školkára? Nie takého, ktorý si už svoju imunitu "vycvičil" v jasliach, ale takého, pre ktorého je kolektív nový. Tak nás, drahé mamy, čaká adaptácia, čo znamená nielen ranné revy a srdcervúce slzy, ale aj sople, kašle a teploty.
CHORÉ dieťa do škôlky NEPATRÍ!
Škôlkárke choroby
My už máme.
V pondelok sme nastúpili s úsmevom. V utorok s nechuťou, v stredu s hnevom a štvrtok, piatok viac-menej nasilu s revom. Veď sme boli pripravení, že sa malému nebude páčiť poslúchať a rešpektovať a bude sa musieť začať správať NORMÁLNE a slušne. Že ho nebude nikto škrabkať pri zaspávaní a nebude mu rozprávať 3 krát tú istú rozprávku o prasiatkach (počet je menenný a dej sa rovnako NESMIE meniť v záujme dieťaťa a rodiča - inak by nezaspal). Už počujem, ako sa popod nos smejete, že ako si si naučila, tak máš. No hej.
Choré dieťa do škôlky nepustíme!
Mali sme už aj prvé rodičko a mamy najviac trápil nízky počet jabĺčok v jedálnom lístku a to, že na narodeniny nebudú môcť priniesť domácu tortu ( hygienické predpisy v štátnych škôlkach). Potom sme všetky pohoršene krútili hlavy nad poplatkami za stravu a prevádzku, plus príspevok na triedu.
Keď nás pani učiteľky oboznámili s tým, že choré deti do škôlky nevezmú, svorne sme si povzdychli - a čo budeme robiť. Dá nám zamestnávateľ OČR keď sme do práce práve nastúpili, či skúsime prinútiť babku cestovať 200 kilometrov?
Pár mamičiek zdvihlo ruku, že kašle, lebo alergička, že sopeľ, lebo alergička, že sa jej zdvihne teplota z plaču...Učiteľky, rokmi vycvičené na rodičovské pokusy tvrdo a odvážne vyhlásili, že oni posúdia a že ak uvidia, že dieťa je choré, nevezmú. Na prípadne "alergické" sople, kašle a záchvaty potrebujú papier. Celkom fajn.
Týždeň v škôlke a už je chorý
No a ja to už riešim, či sa v pondelok nevyhovorím na "alergiu". Zamaskujem sopeľ a lesklé oči za plač, ale keď vidím malého s 37,5 už aj si vybavujem homeoffice u šéfa. No, ako-tak pochopil, lebo mal prváka v škôlke minulý rok.
Včera večer soplil a večer už mal zvýšenku. No super. Už je to tu. Decko choré nebolo, ani nepamätám a po týždni v škôlke toto. Rozmýšľam, kto ho mohol nakaziť, vybavujem si všetky malé urevané ksichtíky pri ranných odovzdávačkách a mám podozrenie, ale to bola asi tá s "alergiou".
Mamy to nemajú ľahké
Tak malý bude doma a správa, že do škôlky nepôjde ho ani veľmi napodiv nepotešila. Len sa opýtal, čo budeme doma robiť a ja že ja robiť a on ležať, lebo s chorobou sa MUSÍ ležať. Tak reval. Nech si zlato nemyslí, že teraz bude chorľavieť z výpočitavosti! Žiadne také. Verím, že sa uzdraví rýchlo tým pádom, lebo nevyzerá to na vážnu vec, ale zajtra lekárka posúdi. Už ju vidím, ako ma víta: Ja som vám to vravela...
No nič. Som psychicky pripravená na boj so sopľami a vnútornými pohnútkami ich zamaskovať. Nebudem. Nechcem, aby malého šacovali pri skrinkách ako bacilonosiča. Verím, že tak rozmýšľajú aj iné mamy.
Škôlkárske blues, alebo čo sa v škôlke naučíš...