Dieťa sa cíti byť silné, keď získa vlastnú skúsenosť
Deti si často zvolia cestu najväčšieho odporu práve preto, aby zažívali výzvy a niečo dokázali.
My, rodičia, sme tu pre deti. Sme tu preto, aby sme ich chránili. Nemali by sme im však brať právo na vlastnú skúsenosť. Na vlastné omyly a pády. Na vlastný pocit víťazstva, keď sa im niečo podarí. Len tak im pomôžeme vybudovať si svoje vlastné sebavedomie.
Vidíme toľko prekážok
Na ihrisku sa dvojročné dieťa snaží vyliezť na preliezku, ktorá je možno nad jeho sily (aspoň tak to usúdi dospelý) a anjel strážny v podobe rodiča ho hneď zahriakne: nechoď tam, tam nevylezieš, spadneš...
Malý drobec sa snaží neobratne poskladať veľký komín z kociek a vy snahe zachrániť jeho výtvor mu nedovolíte aby pridalo ešte jednu kocku, ktorá bude znamenať pád.
Požičaná kolobežka od kamaráta na ihrisku je priveľká pre vaše zlatíčko, a tak ho držíte so slovami: „ešte sa nedokážeš odrážať“ a ak náhodou spadne, s víťazným konštatovaním „veď som ti hovorila, že toto nezvládneš“ utišujete jeho plač.
V kolektíve iných detí strážite, aby mu niekto nezobral hračku, aby do neho niekto neštuchol, aby mu niekto neublížil. Chodíte za ním a rozhodujete za neho, „s týmto sa hrať môžeš, s touto hračkou nie“. Jeho snahu poznávať veci hmatom či čuchom brzdíte z obavy, že sa mu niečo stane.
Bosé nohy na tráve vo vás vyvolávajú obavy a nechápete, prečo nerozumie, že ho môže pichnúť včielka, alebo sa mu do nôžky zapichne trieska.
Exkluzívne pre MAMA a ja: Obľúbená rodinná terapeutka Naomi Aldort
Silné dieťa: Výchova k zdravému sebavedomiu
Možno si spomeniete, koľkokrát ste vy sami od svojich rodičov počuli slová: „Nedokážeš to, radšej ti pomôžem, nedávaj si privysoké ciele, urobím to za teba...“ Pocit, že vám neveria ani vaši najbližší, nedôverujú vašim schopnostiam a spochybňujú vaše rozhodnutia, napáda sebavedomie. Človek stráca istotu vo vlastné sily.
Áno. My, rodičia, sme tu pre deti. Sme tu preto, aby sme ich chránili.
Nemali by sme im však brať právo na vlastnú skúsenosť. Na vlastné omyly a pády. Na vlastný pocit víťazstva, keď sa im niečo podarí. Len tak im pomôžeme vybudovať si svoje vlastné sebavedomie. Držanie za ručičku pri každom pokuse zvládnuť niečo, čo sa zdá byť náročné, v dieťati môže vzbudiť pocit vlastnej neschopnosti. Buďme pri nich, keď skúšajú nové veci a nebráňme im v tom, aby ich skúsili. Podporme ich v pokusoch naučiť sa niečo nové a dovoľme im nabrať vlastné skúsenosti. Či už pri preliezaní ťažkej preliezačky na ihrisku, stavaní hradov z piesku, alebo plnení domácich úloh.
Dobré rady pre rodičov: Slovíčko NIE je dôležitý medzník vo vývoji dieťaťa
Naomi Aldort: Neprekážajte dieťaťu
Naomi Aldort vo svoje knihe Vychovávame deti a rastieme s nimi píše:
Dieťa sa cíti byť silné, keď získava vlastnú skúsenosť. Pokiaľ ho „zachraňujeme“ z určitých situácií, ktoré považujeme za zlyhanie, pripravujeme ho o vlastnú moc. Neprekážajte dieťaťu a nechajte ho starať sa o svoje záležitosti. Možno bude niečo viackrát opakovať, kým sa mu to podarí, ale si buduje tým vlastnú sebadôveru a vieru vo vlastné sily. Skutočná sila predsa nie je výsledkom nepretržitých úspechov, ale schopnosti prekonávať neúspechy a stále postupovať ďalej. Rodičia neradi vidia, ako ich deti prežívajú frustráciu a nechcú ich nechať robiť vlastné, zdanlivo nerozumné rozhodnutia. Nevyžiadaná pomoc vo svojom dôsledku však dieťa uráža a ničí pocit vlastnej sily a rozvoj sebavedomia.
Už v dobe, keď je dieťa dojčaťom majte na pamäti:
- nepomáhajte dieťaťu, pokiaľ vás o to nepožiada. Je lepšie nezachraňovať ani jeho domček z kociek, ani jeho priateľstvo, ani sa nestarať o jeho školský projekt. Ak vás o pomoc požiada, robte len to, čo od vás chce. Môžete mu poskytnúť informácie, ktoré mu pomôžu jeho problém vyriešiť, ale to, či a ako ich použije je len na ňom. Je to jeho rozhodnutie.
- Neriešte veci za neho. Nechajte dieťaťu mieru zodpovednosti, ktorá vychádza z jeho zrelosti a záujmov.
Keď za neho všetko urobíte vy, vyberáte mu, čo má nosiť, navrhujete, čo má robiť, pripomínate mu jeho povinnosti, podceňujete jeho zmysel pre zodpovednosť a tým len prispievate k strate jeho sebaistoty. Keď je dieťa kvôli svojim omylom sklamané alebo sa hnevá, najlepšou oporou, ktorú mu môžete dať, je vaša dôvera v jeho emocionálnu odolnosť.
Ako komunikovať s deťmi?
Dobre mienené varovania typu „dávaj pozor, mohol by si spadnúť“, „to sa ti asi nepodarí“, „nebude sa ti to páčiť“, vedú k tomu, že sa dieťa bojí využiť príležitosť a prestáva si veriť. Môžete skonštatovať, že „ľad je klzký“, „neviem, či ťa pustia do reštaurácie s bosými nohami“, „je to horúce a ťažké“, ale pokiaľ nie je ohrozená bezpečnosť dieťaťa, nechajte ho urobiť svoje vlastné rozhodnutie.
Deti si často zvolia cestu najväčšieho odporu práve preto, aby zažívali výzvy a niečo dokázali. Nech vaše dieťa vie, že nech sa deje čokoľvek, dokáže si v živote poradiť.
Nechajte ho, nech spoznáva život z vlastnej skúsenosti! Doprajte mu pocit víťazstva!