FRUSTRAČNÁ TOLERANCIA: Vaše dieťa ju potrebuje

FRUSTRAČNÁ  TOLERANCIA: Vaše dieťa ju potrebuje
28.8.2018 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Každý z nás sa už v živote stretol s neúspechom alebo sklamaním, a nie raz. Neúspech patrí k životu a je potrebné naučiť sa s ním vyrovnávať. Darí sa vám to? Viete o tom, že od vašich reakcií závisí i to, ako sa so stresom a frustráciou bude pasovať vaše dieťa?

 Ako rodič ste preňho vzorom, aj v sociálnych kompetenciách, akou je napríklad frustračná tolerancia (miera znášanlivosti a odolnosti voči stresu, záťaži, neúspechom, sklamaniam či oddialeniu uspokojenia potrieb). Od vás dieťa odkuká, ako môže a má reagovať, keď sa veci nedejú tak, ako si to zaumienilo.

Možno patríte k ľuďom, ktorí chránia svoje dieťa pred akýmikoľvek problémami. Alebo pred nimi sami utekáte. Potom sa ale nemôžete čudovať, ak bude podobne reagovať i vaše dieťa.

Nedostatočná frustračná tolerancia sa prejaví často aj v kontakte s inými deťmi: deti s nedostatočnou schopnosťou odolávať frustrácii sa síce zahrajú s deťmi od susedov alebo kamarátmi, ale len dovtedy, kým sa všetko odohráva podľa ich predstáv. Ak tomu tak nie je, rýchlo reagujú agresívne a nahnevane.
Nesplnenie svojich prianí pokladajú za obrovskú bezočivosť, takže sa inak ani správať nevedia.

Ako pomôcť dieťaťu naučiť sa zvládať neúspechy

Prah frustračnej tolerancie vášho dieťaťa sa bude posúvať s každou výzvou, ktorú s námahou zvládne. Pozor! Úspechy, ktoré mu padnú do náruče akoby z neba však k tomu neprispejú. Preto sa pokúste objaviť situácie, ktorými sa dieťa môže a musí „prehrýzať“. Trénujte pomaly a nepresadzujte všetky návrhy odrazu. Každý týždeň siahnite po jednom tipe a pokúste sa ho priviesť do zdarného cieľa. Dohodnite sa na takomto správaní aj s vaším partnerom, aby vás dieťa nepostavilo do pozície dvoch protihráčov.

6 stratégií na zlepšenie frustračnej tolerancie vášho dieťaťa

1. Hovorte „NIE!“ a trvajte na tom

Pre mnohých rodičov je ťažké nesplniť dieťaťu jeho prianie. Bleskurýchle sa objaví zlé svedomie a aj prosiace detské oči urobia pri tom svoje. Premyslite si, či je prianie vášho dieťaťa v tom ktorom prípade opodstatnené alebo nie. Ak sa rozhodnete pre „NIE!“, mali by ste na ňom aj trvať. Čím zriedkavejšie sa necháte prehovoriť, tým skôr bude dieťa vedieť akceptovať vaše rozhodnutia.

Úloha pre rodičov:
V najbližšej dobe určite čaká dieťa nejaká písomka v škole. Vytvorte si spolu s ním plán učenia, napr. každý deň pred obľúbeným programom v televízii počítajte príklady z hlavy alebo ho preskúšajte slovíčka z angličtiny, a trvajte bezpodmienečne na plnení tohto plánu. Nepripustite žiadne výhovorky, aj keď bude dieťa v tejto oblasti určite mimoriadne kreatívne a bude vás od spoločného učenia odhovárať.

2. Neskáčte hneď, ako dieťa zapíska

Deti s nízkou frustračnou toleranciou bývajú spravidla veľmi netrpezlivé. Nevedia čakať a chcú, aby ich priania boli splnené ihneď. Jednoducho sa nenaučili čakať. Mnohí rodičia sa rýchlo poddajú potrebám dieťaťa len preto, aby sa vyhli stresu a kriku v rodine. To je však nesprávna cesta – viac uškodí ako pomôže a vedie k tomu, že sa dieťa rýchlo dostáva do frustrácie. Nebojte sa nechať dieťa chvíľu čakať. Vysvetlite mu, prečo mu nemôžete hneď splniť jeho prianie a zostaňte dôslední. Stačí, ak takúto situáciu navodíte 1-2 x za týždeň.

Úloha pre rodičov:
Dieťa je zahĺbené do hry a zrazu vyhladne. Pýta si niečo jesť, hoci do večere sú ešte dve hodiny. Povedzte mu: „Ešte vyložím umývačku a potom ti ošúpem jabĺčko.“ Alebo iná situácia: Dieťa hľadá nejakú svoju hračku a potrebuje vašu pomoc. Povedzte mu: „Ešte dopíšem jeden mail a potom ti, o nejakých 10 minút, pomôžem.“

Naučte deti prehrávať
Prečítajte si tiež:

Naučte deti prehrávať

3. Nenechajte dieťa vyhrávať

Aby ste vaše dieťa podporili, nemôžete urobiť nič lepšie, ako sa s ním pravidelne hrávať. Pritom ale z času na čas pripustite, aby dieťa prehralo a tento pocit aj znášalo. Aj keď budú spočiatku pravdepodobne lietať figúrky zo stola, dieťa sa týmto spôsobom postupne naučí vyrovnávať sa aj s takýmito nepríjemnými situáciami a zároveň nestratiť chuť hrať sa ďalej.

Úloha pre rodičov:
Vaše dieťa si prialo zahrať si spoločne Monopoly (alebo niečo iné). Po tom, ako začalo postupne prichádzať o viac a viac peňazí, stratilo chuť hrať sa ďalej a končí. Nedovoľte to, ale dohrajte hru podľa pravidiel. Ani pre rodičov nie je umrnčaná nemotivovaná hra s urazeným dieťaťom med lízať. Ale v takýchto situáciách váš potomok do budúcna profituje práve z vašej výdrže a schopnosti nevzdať sa.

4. Trvajte na tom, aby dieťa dodržalo sľub

V bežnom živote sa často stáva, že deti a rodičia robia kompromisy alebo uzatvárajú dohody. „Teraz ťa nechám hrať sa ešte 10 minút s Miškou, ale potom si bez reptania umyješ zúbky.“ Berte takéto dohody vážne, aby sa dieťa naučilo niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Úloha rodičov:
Dohodnite si určitý čas, ktorý môže dieťa denne tráviť s iPad-om, na počítači, sledovaním televízie alebo hraním na konzole. Trvajte na tom, aby dieťa dodržalo dohodnutý čas presne na minútu a nenechajte sa prehovoriť sľubom „Už len päť minúúúúút!“

5. Presaďte si vaše vlastné potreby

Sledovať mamu alebo ocka, ako v pokoji telefonujú, zabávajú sa alebo listujú v časopise, odpovedajú na E-mail alebo si vychutnávajú dúšok kávy, je pre deti nuda. Rady využijú každú príležitosť, aby na seba upozornili a opäť sa stali stredobodom pozornosti. Dajte deťom najavo, že občas potrebujete čas len pre seba a že je to pre vás dôležité. Čím konzekventnejšie a jasnejšie budete reagovať, tým skôr to bude vaše dieťa akceptovať.

Úloha pre rodičov:
Vymedzte si každý deň 30 minút, keď nechcete byť rušení. Povedzte o tomto vašom prianí deťom a potom si ho tvrdo presaďte. Len praktickým cvičením sa dieťa naučí na chvíľu potlačiť alebo oddialiť svoje potreby. Sotva sa nájde niečo také dôležité, čo by pol hodinku nepočkalo.