Čokoláda nie je desiata, miláčik (ani liek na všetko) – alebo o zlej matke
Každý mi dáva pocítiť, že to ja som tá, čo kazí náladu, zakazuje, drží deti nakrátko, stresuje ich a frustruje. "Ale veď sú to deti, nech sa tešia!" hovorí svokra. "Nepreháňaj to," tvrdí muž. A deti? Keď počujú špaldové sušienky, bolí ich bruško a nevládzu už nič jesť.
Čokoláda... trápi ma čokoláda
Asi sa vám to bude zdať banálne a úplne nepodstatné v týchto časoch a pri rôznych iných materských traumách, ale aj tak. Poviem vám, čo ma zlostí. Čokoláda. Mám pocit, že sa u nás stala neoficiálnym liekom na všetko, a podľa môjho muža je dokonca vhodnou desiatou pre dvojičky v prvom ročníku. Hej, jasné, miláčik, len im tajne pridaj do škatuľky čokoládovú tyčinku s arašidmi a potom sa tvár, že nevieš, prečo rožtek s vlastnoručne robenou nátierkou včera o deviatej večer zostal nedotknutý.
Chalani zapierajú, že niečo také mali, ale prezradia ich papieriky zastrčené medzi fixkami. „To fakt?“ pýtam sa muža, a on len sprisahanecky žmurkne na dvojičky. Spokojne si všetci tľapnú. Akože partia. Akože fakt super. Ešte keby si dal záležať a naozaj dal deťom kvalitnú čokoládu nejakú z amazonského pralesa aspoň, kde kúpou podporí stromčeky. Ale nie, tú takú pár centovú, ktorá okolo čokoládky ani nešla. Takú on kupuje.
Mamy radia mamám: SVOKRA mojim deťom tajne dáva SLADKOSTI!
Aj u svokry sa majú moje deti sladko a blaho
Majú to v rodine. Svokra – tá dáva deťom sladkosti tajne už dlhšiu dobu a „nechápe, o čom toľko točím“. Keď k nim prídeme na návštevu, ešte si nestihneme ani vyzuť topánky, a deti už majú lentilky v každej ruke. "Veď čo si taká prísna?" A môj muž... Ten človek mi na moje námietky, hrozby a zákazy vždy len mykne plecom s argumentom: "Je to sladké, je to lacné, deckám chutí. Čo viac chceš?" Čo viac chcem? Možno dospelého muža, ktorý chápe, že deti potrebujú aj niečo iné ako cukor?
Prečo čokoláda nie je desiata (ani pre dospelých)?
Vysvetlím to raz a navždy:
Čokoláda – hocijaká, aj tá najdrahšia – NIE JE jedlo. Nie je občerstvenie. Nie je desiata. Ani motivácia. Čokoláda je občasný dezert, nie každodenný základ stravy. A dnes už o cukre vieme dosť.
Zakazovať deťom sladkosti alebo nie?
Prečo som JA tá zlá?
Rozum mi stojí, ako sa kvôli tomu vieme pohádať. Muž mi vykrikuje, že kazím náladu, zakazujem, držím deti nakrátko, stresujem ich a frustrujem. A to vôbec. Nech chalani ochutnajú všetko, to je jasné, aj ja mám rada sladké, ale už sa to začalo váľať na stranu - čokoládka na všetko. Za známky, za vystúpenie, za návštevu, na desiatu.... "Ale veď sú to deti, nech sa tešia!" hovorí svokra. "Nepreháňaj to," tvrdí muž. A deti? Keď počujú „špaldové sušienky“, bolí ich bruško a nevládzu už nič zjesť.
Ale viete čo? Nie som zlá matka, keď sa snažím držať ochrannú ruku nad tým, čo jedia moje deti. Chcem, aby mali zdravé zuby, normálnu hladinu cukru v krvi a aby nevyzerali, akoby celý deň strávili na festivale pri stánku s cukrovou vatou. Mám v talóne ešte jeden trik poslednej záchrany – začnem kupovať čokoládu domov ja. Ale LEN kvalitnú! Drahú. Veľmi drahú. Keď muž uvidí cenu, sám navrhne, že si radšej dá jablko. A chalani tiež.
Čo vy? Tiež ste za mrchy doma, keď nedovolíte čokoládku?
Mama Slávka.