Mamy radia mamám: SVOKRA mojim deťom tajne dáva SLADKOSTI!
Ocitli ste sa aj vy v podobnej situácii? Chránite svoje deti pred sladkosťami a niekto to za vašim chrbtom nerešpektuje?
Naša čitateľka, mamička Marcela potrebuje pomôcť s týmto problémom:
„Svokra našu dcéru Zojku poriadne rozmaznáva. Hoci sme dohodnutí, že sladkostiam v prípade našej dcérky budeme odolávať, kým sa bude dať, svokra má inú predstavu. Nerešpektuje nás a potajomky Zojke nosí lízanky, cukríky, čokoládky...
Čo je na tom snáď najhoršie, vyzýva ju, aby to nám, rodičom, nepovedala. Našťastie je dcérka ešte malá a tak u nej tajomstvo dlho nevydrží. Obávam sa dopadu svokrinej „medvedej“ služby. Čo si myslíte vy, mamičky, ako by som mala správne zareagovať?“
Ľubica, syn Ivko (2,5 roka)
„Na sladkosti má času dosť.“
Marcela, v dnešných časoch nie je problém naučiť dieťa na sladké. Skôr si myslím, že najdôležitejšie je, aby mu rodičia dokázali vštepiť zásady zdravého jedenia, pevného režimu. Na sladkosti má dieťa času dosť. Je jasné, že pokiaľ to nie je zo zdravotného hľadiska indikované, sladkostiam sa nevyhne a lepšie je im odolávať, čím dlhšie, tým lepšie. Preto svokre dôrazne povedz, že si neželáš, aby tvoju dcérku nútila nielen do klamania, ale aj maškrtenia.
Dovoľ im jesť, čo im chutí. NIE. Nedovolím, lebo ich milujem
Existuje množstvo zdravších vecí, ktoré sú taktiež sladké. Ovocie, aj to sušené, orechy... To všetko je zdravšou alternatívou, dokonca niektoré druhy zeleniny (mrkva, hrášok) sú sladké. Žiaľ staršie, povojnové generácie sú stále zaťažené na cukor, časy, keď sami žili v nedostatku, vtedy stál cukor na piedestáli, a skutočne bol potrebný.
Častokrát sa stáva, že keď som so svojím malým Ivkom vonku, pristaví sa pri nás cudzia babička, vyťahuje cukrík z kabelky a núka ho môjmu synovi. Na to som úplne alergická, pretože mnohokrát nechcú pochopiť moje dôrazné nie! Dnes je, žiaľ, iná doba. Máme všetkého dostatok, niekedy možno aj viac ako je zdravé a odzrkadľuje sa to aj na niektorých (tučných) deťoch. Preto je podľa môjho názoru správne, ak dáš dôrazne najavo, ktoré potraviny majú u vás zelenú a ktoré naopak STOP. Verím, že v záujme tvojej Zojky to rodinní príslušníci pochopia a najmä akceptujú. Držím palce!
Anastázia, dcérka Melinda (2 roky)
„Stoj si za svojím!“
Milá Marcelka, v prvom rade by som ti chcela povedať, že trošku sladkostí nezaškodí v žiadnom veku. Ja mám 2-ročnú dcérku a mala som presne ten istý problém ako ty so svokrou. Ale tak jemne a taktne, ako by si to chcela, sa to povedať nedá, jednoducho sa porozprávaj so svokrou, vysvetli jej, čo robí podľa teba nesprávne a že ty si to vyslovene neželáš, lebo sa jej pokazia zúbky a nechce papať normálne. Kompromis musíš urobiť aj ty, ale povedz jej, že keď chce dávať malej sladkosti, tak potom rovno pred vami, taktiež sa musí opýtať, či už Zojka papala. U nás to prešlo ako búrka, najprv z toho boli výčitky a krik, že my nechceme, aby malej niečo kupovala, ale neustúpili sme a keď si to nechala uležať v hlave, dala nám za pravdu. Jednoducho stoj si za svojím, je veľmi dôležité, aby stál za tebou aj manžel.
Beáta, Branko (3 roky), Ivanka (9 mesiacov)
„Vytvorte si pravidlá.“
Náš Branko už navštevuje MŠ a hoci sme sa doteraz snažili sladkosti eliminovať, odkedy je hrdý škôlkar, musíme zo svojich zásad poľaviť. Nielen sladené nápoje, čaje a malinovky ponúkané ako pitný režim malým škôlkarom, ale najmä deti samotné, hoci majú v škôlke vyslovene zakázané nosiť si jedlo a cukrovinky, stále je mnoho rodičov, ktorí nie sú ochotní to rešpektovať. Prípadne prichádzajú pre svoje ratolesti s keksíkom, lízankou... a potom je naozaj ťažké dieťaťu niečo odopierať.
Myslím si, že nie je vhodné byť v tomto príklade zásadový a sladkostiam sa vyhýbať, pretože pre deti je prirodzené, keď sa učia od svojich rovesníkov. A keď budem môjmu synovi sem-tam maškrty odopierať, vyvolám v ňom negatívne pocity ako je závisť. Je dôležité vytvoriť si pravidlá, kedy a za akých okolností sladkosti povoliť. No a potom by ste to mali svokre povedať obaja, ty aj tvoj manžel. Dôležité je ťahať za jeden povraz, v tomto aj v inom.
Alica, Sára (2 roky)
„Limitované množstvo sladkostí.“
Milá Marcelka, ja som urobila veľkú chybu, ktorú teraz pomaly, krok za krokom naprávam. U teba svokra, u nás to je môj manžel, nevýslovný maškrtník! Kým som dcérku dojčila, ani mi nenapadlo, že maškrty budú u nás predmetom sporu. Spočiatku toleroval aj prvé príkrmy, dokonca sa pýtal, či jej smie dať to či ono. No a raz, ako blesk z jasného neba, prišiel vystresovaný z roboty, ani si neuvedomil, ako sa pekne delí s našou malou o keksík. Tej sa len líčka nadúvali, ale bola ticho ako myška. Malá kopa pýta viac. Po keksíku sa dožadovala ďalšieho ham-ham...
Dnes, ak sa jej nebadane podarí niečo si uchmatnúť, uteká do našej spálne, buchne dverami a rýchlo a v tichosti maškrtí. Prípadne keď idem okolo a ona má v ruke svoju trofej, predo mnou si ju schováva za chrbát. Samozrejme, pred manželom nie, lebo ten často býva jej „spiklenec“. Niekedy si pripadám ako policajt, môj muž sa iba smeje, že existujú aj dobrí aj zlí policajti a mám si vybrať. Lenže konečne tiež pochopil, že tadiaľto cesta nevedie, pretože malá začala normálne jedlo odmietať a dožadovala sa iba sladkostí. Možno vieš, že dieťa dokáže byť poriadne vytrvalé. Ja som však nepoľavila, a ak povolím sladkosť, tak iba po večeri, akože za odmenu, aká bola počas dňa dobrá. Potom už vypije svoju fľašku mlieka, umyť zuby a spať.
Možno by si aj ty mohla svokre sladkosti povoliť, ale len v limitovanom množstve a za tvojej účasti.
Dáša, dvojičky Danka a Danko (1 rok)
„Dohováranie ma stálo kopec síl.“
Milá Marcelka, nedá mi nezareagovať na tvoj problém, pretože u nás je to obdobné, iba s tým rozdielom, že naše deti nerozmaznáva svokra, ale moja mama! Mama, ktorá si to len s ťažkosťami nechá vysvetliť, keď pritvrdím, nahnevá sa, niekoľko dní sa so mnou nebaví a potom to skúšala odznova. Ale nepoľavila som, v záujme mojich detí!
Dohováranie ma stálo kopec síl a energie. Dnes deťom prinesie ovocie, domácu detskú výživu, jogurt, možností je veľa. Nemyslím si, že dnešným deťom cukor chýba, najmä ak stále zápasíme s tukovými vankúšmi, a to nielen u dospelých, ale aj u detí. Moja sestra je trénerkou tenisu, trénuje najmenšie deti (od 3 rokov) a hovorí, že má pomerne dosť dievčatiek, ktorým bruško „prevísa“ z teplákov. No, je to na zamyslenie a je na rodičoch, akým smerom chcú, aby sa ich deti uberali.
Vzorový jedálniček dojčaťa
Možno si niektorí upokojujú svoje svedomie tým, že deti prihlásia na rôzne športy. Ale to je, žiaľ, nesprávna motivácia. Mali by ich radšej viesť k športovaniu cez detskú radosť, chcieť sa niečo naučiť, zlepšiť ich zručnosti, len tak sa športovanie stane ich bežnou súčasťou, a to nielen v detskom, ale aj neskôr v pubertálnom veku a dospelosti. Preto buď rozhodná a potom vo svojom rozhodnutí aj vytrvaj. Nie je možné sedieť na dvoch stoličkách – ide o tvoje dieťa a preto je rozhodnutie na vás, rodičoch. Dieťa nemá toľko životných skúseností, aby vedelo posúdiť, čo je preň dobré a čo nie, rozhodnúť musia rodičia a všetci naokolo sú povinní ich rešpektovať.
Radka, Sofia (3,5 roka), Jakub (1,5 roka)
„Vždy exituje možnosť sa rozhodnúť...“
Povoliť alebo nepovoliť konzumovať deťom sladkosti? Keď sa k tomu ešte pridá aj nahováranie, aby to dieťa robilo poza chrbát, to je podľa mňa dosť silná káva. Preto by som si to na tvojom mieste so svokrou vyjasnila, najlepšie okamžite a dôrazne. Keď chce dieťaťu niečo priniesť, prečo nie, veď je to jeho babka, ale v prvom rade by sa mala opýtať, čo môže a čo nie.
Reči typu: „Aj teba som na tom odchovala a dodnes si tu“ sú zastaraná pesnička, dnes majú lekári úplne iné poznatky o zdravom stravovaní, ako to bolo kedysi. Znečistené prostredie a čoraz viac prídavných látok v potravinách dá poriadne zabrať vyvíjajúcemu sa detskému organizmu. Našťastie to mnoho mladých ľudí pochopilo a začínajú sa vracať k osvedčeným praktikám, ako je pestovanie vo vlastnej záhrade...
Stačí si porovnať obyčajnú bábovku, ktorú doma upečieš, a tú z obchodu, ktorá vydrží pol roka, možno aj rok „akože čerstvá“. Rozhodujeme my, rodičia, ktorá alternatíva je pre nás a naše deti prijateľná. V živote vždy existuje na výber cesta, ktorou sa uberať. Aj ty, milá Marcelka, máš možnosť tváriť sa, že nič nevidíš a nepočuješ, ako si tvoja Zojka poza tvoj chrbát pochutnáva na maškrtách, alebo zaujmeš stanovisko a určíš pravidlá ty. Ak sa prikloníš k prvej alternatíve, potom sa nečuduj, keď ťa dcéra postupne prestane rešpektovať. Deti potrebujú v rodičoch oporu, oni sú ich múrom, o ktorý sa opierajú, kým nadobudnú skúsenosti. Už teraz máš šancu Zojku naučiť sa správne rozhodnúť, aj za cenu nepopulárnosti. Je to na tebe.