"Dovoľ im jesť, čo im chutí." ...Naozaj?!

16.4.2016 v kategórii Mama, autor Mgr. Janka Eliášová, foto: istockphoto.com

Telo sa iste dokáže vyrovnať s nejakým banálnym Éčkom v potrave, ako nás neraz upozorňuje komercia. Avšak, dnešný potravinový priemysel je prepchatý týmito drobnými, „neškodnými“ chemikáliami. A rovnako jenimi potom prepchatý aj náš organizmus...

Výživa podľa starých rodičov

“Veď im dovoľ jesť, čo im chutí, prosím ťa!“, snažil sa ma dohováravým, až ľútostivým tónom usmerniť môj otec vo veciach výživy. Spolu s mojimi svokrovcami totižto zastávajú názor, že moje deti sú až nezdravo chudé a drobné, pretože im dávam jesť „iba zdravú stravu“. Najradšej by mi ich na pár mesiacov vzali a kŕmili ich sladkosťami, údeninami, vyprážanými jedlami, presolenými a prekorenenými, len aby nabrali nejaké tie pneumatiky.  Pre mňa dovoliť im jesť to, čo im chutí znamená nechať ich trpieť (a neskôr vysoko pravdepodobne aj zomrieť) na civilizačné ochorenia. Pretože, žiaľ, áno – chutí im sladké, chutia im salámy, chutia im hranolky, instantné polievky, všetky tie rafinované potraviny bez nutričnej hodnoty, poskladané z kvanta „É-čok“.

Neškodné chemikálie?

Telo sa iste dokáže vyrovnať s nejakým banálnym Éčkom v potrave, ako nás neraz upozorňuje komercia. Avšak, dnešný potravinový priemysel je prepchatý týmito drobnými, „neškodnými“ chemikáliami. A rovnako sú nimi potom prepchané aj naše organizmy. Pozrite sa len na zloženie chleba, ktorý denne konzumujete, koľko É-čok ste našli? Viete, aké ťažké je v záplave bohatej ponuky pečiva nájsť jedno kvalitné? Celozrnné, bez pridaných konzervačných látok, bez cukru, či iných sladidiel, bez prípravkov zlepšujúcich kvalitu múky...

A pozrime sa ďalej... Koľko percent priestoru hypermarketu zaberá časť so zdravými potravinami? Tri -štyri police? Ostatné tvoria rafinované výrobky, biela múka, biely cukor, biela ryža (všetko zbavené podstatnej nutričnej hodnoty a obohatené o chemické prídavné látky), sladkosti, krekry, ovocie a zelenina pestované od semienka chemickými postrekmi, mlieko a mliečne výrobky od kráv, ktoré sa kŕmia granulami (hádajte, z čoho asi vyrobenými), prisladené, aby sa dobre predávali... A ľudia kupujú, kŕmia sa, lebo im chutí, netrpia nedostatkom, práve naopak.

Minule ma zaujal plagát, v ktorom Zväz postihnutých civilizačnými chorobami ďakoval za finančné príspevky. Smelo som sa nad tým sarkasticky pousmiala a pomyslela si „najprv sa pcháme nezdravou výživou a potom čerpáme finančné prostriedky na ochorenia, ktoré si sami spôsobíme.“ Predsa len, aj farmaceutický priemysel potrebuje zarábať. Ak sa pozrieme ďalej, nájdeme za celým týmto stravovacím mechanizmom pani ekonomiku.

Ekonomická otázka

Nezdravé výrobky sa dobre predávajú (a to práve preto, že ľuďom dobre chutia), čo prináša zisk. Výrobcovia potravín sa samozrejme chcú presadiť na konkurenčnom poli, a tak vyrábajú práve to, čo sa najlepšie predáva – rafinované výrobky. Ľudia kupujú, konzumujú.... a trpia civilizačnými ochoreniami! Áno, zastávam názor, že podstatnú časť zdravotných problémov (mám na mysli najmä práve spomínané civilizačné ochorenia ako cukrovka, vysoký krvný tlak, obezita, alergie, astma, akné a ekzémy, kardiovaskulárne ochorenia atď.)  si ľudstvo vyrába samé. Tým, ako sa stravujeme, ako sa správame k vlastnej planéte, ako sa nehýbeme, si vlastne kopeme pod sebou vlastný hrob. A kde sa nám stratila ekonomika? Máme ju stále v pozadí – na konci tejto reťaze je farmaceutický priemysel, ktorý taktiež ťaží z toho, že ľudstvo sa zle stravuje. Vyrába predsa lieky na civilizačné ochorenia, doplnky výživy, vitamíny... a inkasuje.

Koľko poznáte ľudí, ktorí prekročili hranicu päťdesiatky a neužívajú žiadne lieky? A koľko takých poznáte po tridsiatke? Roky sa kŕmime nezdravou stravou, žijeme nezdravo, dýchame nezdravý vzduch a potom sa ďalšie roky kŕmime (nie práve zdravými) liekmi, preparátmi, výživovými doplnkami... v snahe minimalizovať škody napáchané nesprávnymi návykmi. A to som zatiaľ nespomenula fajčenie a nadmerné užívanie alkoholu, kávy a iných návykových látok.

Návyk budujte už v detstve

Kedy začať s budovaním správnych návykov, ak nie v detstve? Prečo ich odmalička neučiť na kvalitné výrobky, ktoré prirodzene obsahujú zdraviu prospešné látky? Prečo ich napchávať liekmi od detstva, preparátmi a doplnkami výživy ak vieme tieto látky telu dodať z prirodzenej stravy?

Bolo by to oveľa jednoduchšie, ak by spoločnosť podporovala tento zdravý životný štýl. Pomýlená optika spoločnosti však marketingovo tlačí do mienky o zdravom prístupe k stravovaniu zase len rafinované výrobky, obohatené o chemicky vyrobené vitamíny a výživové doplnky (napr. cukríky s obsahom ovocnej šťavy s pridaním chemicky vyrobených vitamínov vôbec nepovažujem za zdravé!). Reklamný priemysel má silné páky, potravinový tiež. Je však len na nás, či si zvolíme tú jednoduchšiu cestu, alebo sme ochotní obetovať časť sebazaprenia a viesť seba aj svoje deti po tej náročnejšej, ale zato zdravšej ceste..... Je to len o návyku. Hovorí sa, že zvyk je železná košeľa..., ale verím, že ak človek chce, podarí sa mu ju vyzliecť. Znamená to sledovať zloženie potravín, odoprieť si tie rafinované, dostatočne sa zásobiť tými kvalitnými. Najlepšie vyrábať si ich doma (ak sa dá, aj dopestovať)  – domáci celozrnný chlieb, jedlá varené na pare, dokonca i domáci jogurt budú zdravou a chutnou voľbou.  A buďte si istí, že z tých zdravých nepriberiete ;)

„Veď im dovoľ jesť to, čo im chutí!“ ...... nie, nedovolím. Ale nie preto, že im nedoprajem. Preto, že ich milujem. Deti nepotrebujú okolo pásu koleso tuku, potrebujú sa voľne hýbať a tešiť sa z pohybu bez obmedzenia. Nemusia byť vykŕmené, najdôležitejšie je, že sú zdravé.

PS: Domáci chlieb, jogurty bez É-čok, trstinový cukor, celozrnná múka a výrobky z nej, celozrnná ryža, ovocie a zelenina... im tiež chutí 

Môže vás zaujímať:

Zápcha a strava batoľaťa
6 tipov pre zdravé stravovanie
(Ne)chutné zdravé jedlo