Zdravie najmenších ide cez žalúdok: Týchto 3 krokov sa držte!
Keď sa narodí bábätko, rodičia sú plní elánu urobiť všetko pre to, aby sa drobček správne vyvíjal.
Jedálniček dieťaťa medzi 1. a 2. rokom - ako by mal vyzerať?
Pozorne sledujú každý vývinový pokrok a tešia sa na ďalšie. Po období výlučného dojčenia sa tešia na zavádzanie prvých príkrmov. Opatrnosť pri zavádzaní nových potravín i ideálne načasovanie sú prioritou číslo jeden.
Dôležité je poznanie, že výživa v prvých tisícich dňoch života dieťaťa je pre jeho budúcnosť kľúčová.
Odborníci upozorňujú na dôležitosť nutričnej typológie
Gény, ktoré dieťa dostane do vienka, sa podieľajú na tom, akú bude mať dieťa telesnú stavbu i povahové vlastnosti. Vedci, ktorí sa zamerali na nutričnú typológiu zistili, že gény nesú zodpovednosť za naše zdravie v pomere 20 : 80.
To znamená, že 20 % má na svedomí genetická výbava a zvyšných 80 % je možné ovplyvniť správnym stravovaním.
To, či v budúcnosti u dieťaťa prepuknú ochorenia, ako je cukrovka, vysoký tlak, alergie či poruchy imunitného systému a ďalšie, máme v rukách aj my, rodičia, pretože prvých tisíc dní je rozhodujúcich.
Čo je nutričné programovanie?
Nutričné programovanie (ENP – early-life nutritional programming) je vedný odbor, ktorý sa zaoberá možnosťou ovplyvniť vývoj orgánov a celkového zdravia v dospelosti.
Rozhodujúcich je prvých tisíc dní, vrátanie obdobia tehotenstva, až po vek batoľaťa. Toto obdobie je veľmi dôležité pre naprogramovanie imunitného systému, mozgu a metabolizmu. Podľa MUDr. László Kovácsa, DrSc., MPH, prednostu II. detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (LFUK a DFNsP): „Adaptačná schopnosť organizmu je v ranom období najlepšia, no so stúpajúcim sa vekom sa znižuje. Inak povedané, detský organizmus sa v ranom veku rýchlo vyvíja a správnou výživou môžeme ovplyvniť nielen to, aby sa kľúčové orgány vyvíjali tak, ako sa majú, ale tiež aby fungovali správne.“
Aby batoliatka papali chutne aj zdravo
3 dôležité kroky
Prvý krok – Podporte imunitný systém
Imunitný systém sa vyvíja postupne v prvých troch rokoch života.
Existujú 3 druhy imunity:
- Prirodzená imunita – začína sa vyvíjať už v maternici, keď plod prijíma ochranné látky od matky.
- Pasívna imunita – je krátkodobá imunita v prvých dňoch života, prenesená na dieťa vďaka protilátkam v kolostre a v materskom mlieku.
- Získaná imunita – vyvíja sa postupne pri kontakte s baktériami a vírusmi.
Bábätko sa rodí bez baktérií v črevnej mikroflóre a k osídľovaniu čreva baktériami dochádza postupne, najmä vplyvom prijímanej potravy. Je preukázané, že dojčenie je prvým krokom k vybudovaniu správne fungujúceho imunitného systému. Nielenže počas dojčenia má mamička kedykoľvek „poruke“ mliečko zohriate na ideálnu teplotu, nakŕmi dieťatko, ale aj uspokojí jeho potrebu telesného kontaktu, zároveň mu poskytne všetky potrebné živiny potrebné na akceleráciu rastu.
Materské mlieko obsahuje aktívne zložky, ktoré do procesu programovania zasahujú obsahom polynenasýtených mastných kyselín, (predovšetkým omega-3) aj prítomnosťou prebiotických oligosacharidov, ktoré pozitívne vplývajú na rozvoj fyziologickej (správne fungujúcej) črevnej mikroflóry.
Podľa MUDr. Kovácsa: „ Až 70 % imunitnej bariéry je práve v tráviacom trakte.“
Prečo je teda silný imunitný systém taký dôležitý?
Pretože len organizmus so správne fungujúcim imunitným systémom je schopný plniť svoju funkciu: chrániť sa pred infekciami a tak znižovať riziko alergií. Po období výlučného dojčenia je dôležité rešpektovať potreby detského organizmu a prvé príkrmy zaradiť v správnom čase a, samozrejme, dbať na správny výber potravín tvoriacich prvý príkrm. Nemenej dôležité je vyberať mliečne formule, ktoré majú zloženie najviac podobné materskému mlieku. Mliečna výživa by mala obsahovať zmes prebiotických oligosacharidov, ktoré zabezpečia optimálny vývoj črevnej mikroflóry. Rovnováhu črevnej mikroflóry podporujú napríklad bifidobaktérie a laktobacily.
Druhý krok – Podporte vývoj mozgu dieťatka
Nutričné programovanie disponuje poznatkami týkajúcimi sa rozvoja kognitívnych schopností ako sú pamäť, poznávanie, koncentrácia či intelekt. Viete, že počas prvých mesiacov života mozog dieťatka neuveriteľne rastie, až 1 gram denne?
V prvých rokoch dochádza ku kľúčovému rozvoju mozgu. Približne 50 % z celkovej energie sa vynakladá na fungovanie mozgu v porovnaní s iba 20 % u dospelých. V dvoch rokoch mozog váži 1,04 až 1,2 kg, dosahuje tak zhruba 80 % veľkosti mozgu dospelého človeka. Pri narodení má dieťa dobre vyvinuté základné funkcie a reflexy, neskôr sa počas prvých fáz života učí vnímať, prebúdza svoje vedomie a učí sa symbolické kódy, ako je jazyk.
Dvojročné dieťa: tieto slová by malo poznať!
Podľa neurologických meraní je mozog v prvých troch rokoch dvakrát aktívnejší, než v dospelom veku. Mozog v ranom veku potrebuje dostatočný prísun LCP mastných kyselín (omega-3), ktoré dieťa musí prijímať práve z vonkajšieho prostredia, keďže si ich samo nedokáže vyrobiť. V prvých mesiacoch ich drobček prijíma v materskom mlieku, neskôr tieto prepotrebné látky čerpá zo stravy, ktorej výber je v rukách rodičov. Vývoj môže ohroziť nedostatok niektorých minerálov, vitamínov a polynenasýtených mastných kyselín (LC-PUFA) v ranom veku dieťaťa.
Tretí krok – Vyhnite sa obezite
Byť obéznym nie je len estetickou záležitosťou a hendikepom pri výbere oblečenia. Dnes je skutočne preukázaný vplyv stravovacích návykov, ktoré si do života prinášame z rodiny, na zdravie, aj preto odborníci neustále apelujú na správne formovanie prvých chuťových preferencií a vzťahu k jedlu.
Treba vedieť, že veku nenáležité zloženie stravy, zlé stravovacie návyky, nepravidelný stravovací režim, zvýšený kalorický príjem a znížený pohyb už najmenších detí majú za následok stále častejšie zdravotné problémy. V detskom veku je to nechutenstvo alebo prejedanie sa, bolesti bruška, zápcha, hnačky, ale i bolesti hlavy, chudokrvnosť, rôzne formy alergie.
V neskoršom veku za následok zlej výživy považujeme rôzne formy alergie, obezitu, nechutenstvo (anorexiu), osteoporózu, vysoký cholesterol a s tým súvisiace ochorenia srdcovocievneho systému, nádorové ochorenia, a to predovšetkým rakovinu hrubého čreva. Nastavenie spracúvania tukov vychádza zo špecifickej štruktúry tukov obsiahnutých v materskom mlieku, ktoré ich len minimálne ukladá do zásoby, ale zato energeticky plnohodnotne využíva. Tento prístup metabolizmu k tukom je dôležité rozvíjať vhodnými príkrmami a kašami aj v čase odstavovania od materského mlieka a prechodu na bežnú stravu. Telo si zapamätá, ako má tuky využívať. Ak sa to však nenaučí, môže dôjsť k ich nadbytočnému ukladaniu a obezite.
Čo dodržiavať pri zavádzaní príkrmov?
Deťom s príkrmami v druhom polroku a neskôr treba ponúkať pestré jedlá rôznej chuti. Pri jedle totiž začínajú používať aj iné zmysly ako iba chuť. Menšie deti nemajú rady príliš teplé jedlá, uprednostňujú ich mierne teplú formu. Aj keď sa dieťa rodí s určitými chuťovými preferenciami, to, aké potraviny si bude neskôr vyberať a ako ich bude konzumovať, je naučené správanie. Niektoré jedlá odmietajú skôr pre ich vôňu či pach, ako pre chuť. Postupné zavádzanie jedál s hrubšou textúrou podporuje správny vývoj prehĺtania a žuvania, čo neskôr pomáha k lepšej akceptácii pevnej stravy.
Dôležitou úlohou je tiež zvykať detský organizmus na spracovanie vlákniny. Vhodným spôsobom, ako ju do stravy zaviesť sú detské obilné kaše. V nich je vláknina upravená tak, aby vyhovovala citlivému detskému tráveniu a zbytočne ho nezaťažovala.
Zdravé stravovacie návyky teda môžeme „naprogramovať“.
Dôležité je zvykať dieťa už od raného veku na zdravé potraviny, na čo najväčšiu pestrosť v chutiach a postupne zavádzať vlákninu a hrubšie textúry.
- Deti by mali jesť tak, že im nevisia nôžky a nemôžu nimi húpať. Tanier a teda stôl nemajú mať na úrovni hrudníka, ale nižšie. To sa dá dosiahnuť vo vhodných stoličkách.
- Dieťa medzi 1. a 2. rokom nemá dostať žiadne malé pevné kúsky potravy, ktoré by mohlo vdýchnuť (oriešky, cukríky, kúsky mrkvy). Nikdy by nemalo jesť bez prítomnosti dospelej osoby. Nemalo by jesť ani v aute, keď je s ním iba vodič, ktorý mu v prípade potreby nemôže rýchlo pomôcť.
- Pri jedle má mať pokoj, pretože si určite neobľúbi jedlo, počas ktorého je kárané. Nemôžeme používať ani argument, že jeho neobľúbené jedlo je „zdravé“. Dieťa si môže vytvoriť predstavu, že zdravé potraviny sú skôr nechutné a že sa potraviny delia na „dobré“ a „ zdravé“.
- Ak dieťatku niečo vyslovene nechutí, pokúste sa toto obdobie zvládnuť bez stresu a majte poruke adekvátnu náhradu, napr. ak odmieta mäso, na prechodné obdobie zaraďte do jedálnička viac strukovín.
Kľúčové živiny, ktoré môžu významne pomôcť nastaviť fungovanie zdravia človeka a znížiť hrozby civilizačných ochorení, sú:
- aktívne LCP mastné kyseliny, najmä omega-3, ktoré podporujú správnu funkciu mozgu
- prebiotiká v strave na posilnenie správnej funkcie čriev
- vitamíny a minerálne látky z bezpečných a kvalitných potravín
- správna štruktúra tukov
RECEPTY pre dojčatá: Novembrové inšpirácie
Viete, že...?
- Počas prvých 1 000 dní dieťa vyrastie až do polovice výšky dospelého človeka.
- Bez ohľadu na pohlavie sa hmotnosť dieťaťa v prvých 6 mesiacoch zdvojnásobí,v dvoch rokoch by jeho hmotnosť mala dosiahnuť zhruba štvornásobok pôrodnej hmotnosti.
- Dieťa potrebuje väčšie množstvo niektorých živín ako dospelý človek (napríklad železa, vápnika, fosforu alebo vitamínu D).
- Pre rast svalovej hmoty je dôležitý prísun správneho množstva bielkovín, nadmerné množstvo môže zasa v neskoršom veku vyvolať obezitu.
- Už pri narodení je v čeľusti uložených všetkých 20 mliečnych zubov.
- Prvé zúbky sa začínajú prerezávať okolo 6. mesiaca a do 3 rokov má väčšina detí všetky mliečne zuby.
- Pre správnu mineralizáciu zubov je dôležitý príjem vitamínov D, C a A, vápnika, horčíka, fosforu, fluoridov i železa.
Zapamätajte si:
„To, či v budúcnosti u dieťaťa prepuknú ochorenia, ako je cukrovka, vysoký tlak, alergie či poruchy imunitného systému a ďalšie, máme v rukách aj my, rodičia, pretože prvých tisíc dní je rozhodujúcich.“
„Podľa neurologických meraní je mozog v prvých troch rokoch dvakrát aktívnejší, než v dospelom veku, preto potrebuje dostatočný prísun omega-3 mastných kyselín, ktoré musí prijímať práve z vonkajšieho prostredia.“ „Telo si zapamätá, ako má tuky využívať. Ak sa to však nenaučí, môže dôjsť k ich nadbytočnému ukladaniu a obezite.“
