Aby batoliatka papali chutne aj zdravo
Akým potravinám sa treba vyhnúť pri príprave jedál v mladšom veku batoľaťa?
Naše dvojičky majú rok aj tri mesiace a pomerne slušnú chuť do jedla, veľmi rady ochutnávajú, čo navarím. Keď počúvam iné mamičky, ktorých deti preferujú stále dokola nejaké obľúbené jedlo, prípadne viac nejedia ako jedia, my to zatiaľ nepoznáme a dúfam, že nás vyberavé správanie obíde aj v budúcnosti, preto by som uvítala, keby som mala čo najviac informácií, čo variť a na čo ešte majú drobci čas (čo sa týka výberu potravín). Deťom varím každý druhý deň, hotové pokrmy nekupujem, myslím si, že to nie je zdravé, keď to jedlo vydrží rok, veď aj my, dospelí, uprednostňujeme čerstvé jedlá.
Deti treba viesť k zásadám správnej výživy od malička
Na Vašu otázku odpovedá MUDr. Katarína Vicianová, 1. detská klinika DFNsP a LFUK: Váš názor na výživu a vzťah k vareniu môžem iba pochváliť. Je naozaj veľa mamičiek, ktoré, na rozdiel od nás, detských lekárov, uprednostňujú hotové jedlá.
Deti majú všeobecne vo veku 1 – 2 rokov svoj „názor“ na zloženie stravy. Už neprijímajú stravu iba pasívne, ale samy začínajú o vlastnej výžive rozhodovať.
I vo výžive sa tak prejavuje ich osobnosť. Preto musia byť vedené tak, aby neskôr pochopili dôležitosť správnej výživy a utvrdili si správne stravovacie návyky. Vaše deti prešli plynule a bez problémov na rodinné stravovanie.
Treba vedieť, že veku nenáležité zloženie stravy, zlé stravovacie návyky, nepravidelný stravovací režim, zvýšený kalorický príjem a znížený pohyb už najmenších detí má za následok stále častejšie zdravotné problémy.
Zlá strava = zdravotné problémy
V detskom veku je to nechutenstvo, alebo prejedanie sa, bolesti bruška, zápcha, hnačky, ale i bolesti hlavy, chudokrvnosť, rôzne formy alergie.
V neskoršom veku považujeme za následok zlej výživy rôzne formy alergie, obezitu, nechutenstvo (anorexiu), osteoporózu, vysoký cholesterol a s tým súvisiace ochorenia srdcovocievneho systému, nádorové ochorenia, a to predovšetkým rakovinu hrubého čreva.
HNAČKY: neželaný spoločník našich najmenších
Po 1. roku klesá chuť do jedla
Po 1. roku života sa dieťa učí rozprávať, chodiť, buduje si sociálne vzťahy. Začína si držať hrnček, v druhom roku jesť lyžicou, neskôr príborom. Nakoľko sa znižuje rast v tomto období, znižuje sa i chuť k jedlu.
U dieťaťa sa zvyšuje záujem o okolie a klesá záujem o jedlo. Ide o prechodné obdobie. Deťom treba ponúkať pestré jedlá rôznej chuti. Pri jedle začínajú používať iné zmysly ako iba chuť. Menšie deti nemajú rady príliš teplé jedlá, uprednostňujú ich mierne teplú formu. Niektoré jedlá odmietajú skôr pre ich vôňu či pach, ako pre chuť.
Prečítajte si: Jedálniček dieťaťa medzi 1. a 2. rokom - ako by mal vyzerať?
Správne stravovacie návyky dieťaťa
Deti by mali jesť tak, že im nevisia nôžky a nemôžu s nimi húpať. Tanier a teda stôl nemajú mať na úrovni hrudníka, ale nižšie. To sa dá dosiahnuť vo vhodných stoličkách.
Dieťa medzi 1. a 2. rokom nemá dostať žiadne malé pevné kúsky potravy, ktoré by mohlo vdýchnuť (oriešky, cukríky, kúsky mrkvy).
Nemalo by nikdy jesť bez prítomnosti dospelej osoby. Nemalo by jesť ani v aute, keď je s ním iba vodič, ktorý mu v prípade potreby nemôže rýchlo pomôcť.
Pri jedle má mať pokoj, pretože si určite neobľúbi jedlo, počas ktorého je kárané. Nemôžeme používať ani argument, že jeho neobľúbené jedlo je „zdravé“. Dieťa si môže vytvoriť predstavu, že zdravé potraviny sú skôr nechutné a že sa potraviny delia na „dobré“ a „zdravé“.
Stolovanie najmenších - devíza do života
Čo by malo dieťa jesť?
Základné zloženie stravy (hlavne v prvom polroku druhého roku života) je síce pestrejšie, no neznamená to, že po pomerne prísnom období výživy v 1. roku života dieťatku ponúkneme odrazu všetko a čo najskôr.
Medzi 1. a 2. rokom života by malo dieťatko vypiť asi 500 ml mlieka (alebo mliečnych výrobkov). Pritom 100 ml mlieka zodpovedá 1 plátku syra (15 g), alebo 30 g mäkkého syra (tvaroh, žervé ). 100 g jogurtu zodpovedá približne 150 ml mlieka.
V prvých troch rokoch deťom nepodávame mlieko so zníženým obsahom tuku. Preto si povieme niečo o mlieku konzumnom (kravskom) všeobecne. Mnohí z nás nevedia, čo je označenie „t. v suš.“ Je to číslo, ktoré udáva obsah tuku v sušine v %.
Ide o množstvo tuku, ktoré zostane v syre, ak odoberieme všetku vodu. „Absolútne množstvo tuku“ je však vždy nižšie. U niektorých syrov predstavuje asi polovicu tuku v sušine, u tvrdých syrov je to viac asi o dve tretiny. Pre deti sa odporúčajú syry, ktoré obsahujú maximálne 25 % absolútneho množstva tuku, alebo tvrdé syry s maximálne 45 % tuku v sušine.
Už vo veku po dovŕšení 6. mesiaca zavádzame do stravy obilniny obsahujúce lepok (gliadín, glutén). Po 1. roku môžeme chlieb na raňajky vymeniť za 25 g ovsených vločiek. V tomto veku minimálne ½ celkového množstva chleba a cestovín má byť pripravená z jemne mletej celozrnnej múky.
Dieťa vo veku 2 – 3 rokov má mať 3 – 4 porcie zo skupiny obilninových výrobkov. Väčšia časť z nich by mala byť celozrnná, pretože obsahujú viac vlákniny, minerálov a vitamínov ako výrobky z bielej múky.
Takáto 1 porcia je napríklad : ½ krajca chleba = 15 – 20 g, alebo ½ rožka, alebo ½ hrnčeka varených cestovín alebo ryže, alebo 2 knedlíky. Zemiaky sú rovnako veľmi dôležité pre obsah energie vo forme škrobu, bez tuku a sú zdrojom C vitamínu.
V našich rodinách sa pomerne často zanedbáva konzumácia hlavne čerstvého ovocia a zeleniny. Zeleninu a ovocie podávame podľa známeho hesla „5 x denne“, to znamená zeleninu alebo ovocie pri každom jedle.
Mäso, ryby, hydinu, vajíčka alebo strukoviny podávame tiež denne. Mäso je dôležitý zdroj živočíšnych bielkovín a železa. Mäso podávame v množstve približne 3 polievkových lyžíc. Po prvom roku možno zaradiť hovädzie a občas i chudé bravčové.
Vyprážané jedlo nepatrí do výživy dieťaťa vôbec. Po prvom roku môže dieťatko dostať kúsok šunky (hydinovej či bravčovej ). Ale párky, salámy a paštéty treba rozhodne vynechať. Použitie soli má byť obmedzené!
V priebehu dňa má mať dieťatko pečivo – rožok či inú potravinu do ruky, i preto, aby sa naučilo žuť.
Kedy zaviesť jogurt do jedálnička bábätka?
Nezabúdame ani na pitný režimu detí
Problém pitia býva spojený aj s celkovým celodenným zložením prijímanej stravy a pitným režimom počas dňa. Deti treba učiť základným návykom i v príjme tekutín.
Aj tu sa robí veľa chýb, pretože dieťa má vypiť už dopoludnia približne polovicu celkového denného množstva tekutín, a nie navečer a v noci.
Pitie sladkého čaju a sladených džúsikov tiež vedie k začarovanému kruhu nadmerného príjmu tekutín a zvýšeného smädu, nakoľko organizmus musí nadmerný cukor spracovať, a na to potrebuje vodu. Tieto deti strácajú chuť do jedla, často bývajú chudokrvné. Aby sme z detí nevychovali „sladičov“, podávame im vodu, po 7. mesiaci riedené čerstvé ovocné šťavy.
Prečítajte si: Pitný režim v zime i v lete: tieto zásady si osvojte!
Čo je pre deti v strave zakázané
Slané čipsy, hranolky, maslové zákusky a pizza nepatria do zdravej výživy a priam ohrozujú zdravie v tomto veku.
V súčasnosti stále platí, že citrusové plody (pomaranče, mandarínky, citróny) odporúčame až po prvom roku. Kiwi dokonca neskôr, až k druhému roku. Po prvom roku podávame tvaroh, vaječný bielok, med, jahody.
Čokoláda, kakao a morské ryby sú na rade až po jeden a pol roku, prípadne i neskôr. Huby a oriešky podávame až po 3. roku.
Stravovanie detí je na rodine, ktorá určuje zloženie potravy i spôsob stravovania dieťaťa, a nie na reklame.
Kedy je najvhodnejšie zavádzať obilniny a teda lepok do stravy najmenších?
