Stolovanie najmenších - devíza do života
Stôl je prestretý, jedlo naservírované, všetci sedia. Ale sotva čo si vezme Danko ( 5 rokov) jedno sústo do úst, vyskočí zo stoličky a uteká preč. Nepomáha ani volanie, ani napomínanie a vyhrážky. Čo robiť?
Keď zostávajú všetci členovia rodiny sedieť za stolom dovtedy, kým ten posledný nedoje, potom by to malo platiť aj pre Danka. Rodičia mu však musia vysvetliť, prečo si želajú, aby všetci zostali sedieť – napríklad preto, lebo vtedy sa všetci dozvedia, čo ostatní zažili počas dňa alebo že sa vtedy dajú naplánovať rôzne rodinné záležitosti.
Čítajte viac: Stolovanie ako rodinný rituál
Ak to Danko pochopil, potom ho musia rodičia stále znova a znova vyzývať k tomu, aby sedel na stoličke – ale nemali by s ním bojovať! Oveľa viac by mu mali prízvukovať, že čas jedenia sa preňho skončí vtedy, keď sa ani po treťom zavolaní nevráti ku stolu – a ďalšie jedlo dostane až vtedy, keď budú jesť aj ostatní. A to by mali rodičia dôsledne dodržať!
Veľkou pomocou pri riešení spomínaného problému môže byť aj to, keď dieťa pomáha pri prípravách jedla a keď môže dekorovať stôl podľa svojich predstáv – to môže spôsobiť divy a uvoľniť atmosféru. V žiadnom prípade by sa nemali dohromady spájať jedlo a nátlak alebo násilie!
Určite vás zaujme: Aká matka, taká Katka... - deti rodičov zrkadlia!
Rodičia by sa mohli v takomto prípade ale pýtať, či je toto pravidlo pre ich malé dieťa skutočne zmysluplné. Niekedy sa dieťaťu čas strávený pri stole zdá ako celá večnosť. Možno by bolo vhodnejšie dohodnúť sa na určitom čase, ktorý sú deti povinné stráviť pri stole (napríklad kým nedojedia svoje jedlo) alebo dokonca dať každému na výber, či chce ostať sedieť alebo odísť. Veď kto by už chcel opustiť príjemnú atmosféru alebo prepásť vzrušujúce rozhovory?
