Čo (ne)robiť pri záchvate vzdoru a ako si zachovať chladnú hlavu
Na zvládnutie obdobia vzdoru neexistuje rýchle riešenie, ktoré vzdor jednoducho „vypne“.
Rodičovstvo v tejto fáze je pomerne náročné, pretože aj keď sa v každej kritickej situácii zachováte správne, záchvaty vzdoru nezmiznú zo dňa na deň. Po únavnom dni si len ťažko budete opakovať poučku, že vaše dieťa takto dozrieva a učí sa samostatnosti. Ale niektoré veci možno dokážeme ovplyvniť.
Rodičia, na toto v období VZDORU nezabúdajte
Toto pri záchvate vzdoru nerobte
- Dieťa fyzicky netrestajte, ani mu nehrozte fyzickým trestom.
- Nekričte na neho, snažte sa zostať pokojní. Deti sa učia zvládať vzdor aj napodobňovaním svojich rodičov.
- Nekritizujte ho a nezosmiešňujte.
- Nepopierajte jeho pocity. Ignorovať môžete jeho správanie, nie však jeho emócie.
- Počas záchvatu ho nenechávajte bez dohľadu. Nezatvárajte a nezamykajte ho do izby, môže si ublížiť.
- Nesnažte sa za každú cenu, aby dieťa prestalo plakať – slzy z tela vyplavujú stresové hormóny.
- Nevnímajte záchvat vzdoru ako vlastné zlyhanie – ak dieťa pred vami plače, je to znak, že sa cíti dostatočne isté na to, aby vyjadrilo bolestivé pocity. Aj preto deti zvyknú pri rodičoch vzdorovať častejšie ako pri iných opatrovníkoch.
ČO robiť, keď dieťa naozaj vzdoruje
Keď ste si naozaj istí, že hnev nie je prejavom zaplavenia emóciami, ale snahou o presadenie vlastnej vôle, môžete správaniu, ktoré dieťa prejavuje, venovať menšiu pozornosť, prípadne ho ignorovať. Aj v prípade „skutočného vzdoru“ však platí, že by sme sa nemali ignorovať emócie, ale správanie.
Ak je dieťa nahnevané, nepomôže mu, ak jeho emócie popriete („Nemáš sa prečo hnevať, veď dobre vieš, že sa ponáhľame na návštevu!“ alebo „Prestaň plakať!“). Aj sami na sebe vidíme, že takáto racionalizácia alebo povel v čase, keď nami lomcuje hnev, nepomáha.
Navyše hnev, krik, či slzy skutočne pomáhajú dieťaťu uvoľniť stres a nahromadené napätie, preto sa ho nemusíme snažiť za každú cenu čo najrýchlejšie zastaviť. Na dôvažok rozpoznaním či pomenovaním emócií sa ich dieťa, najmä do veku 4 – 5 rokov, učí pochopiť a zvládať. Neignorujme teda emócie, najmä v tomto citlivom období.
Obdobie vzdoru: Nerobím ti to schválne, mami
Ignorovať môžete prejavy správania, ale nie dieťa
Ignorujte prejavy správania, ktorých cieľom je „vytočiť vás“, napríklad ak v záchvate hnevu dieťa schválne zahodí hračku, pretože vie, že mu to vždy zakazujete, alebo ak sa schválne vyciká na koberec. V tejto situácii dieťaťu netreba nič vysvetľovať alebo ho presviedčať, pretože dieťa už dávno chápe, že robí niečo, čo nemá. Práve preto to robí!
Pokúste sa zostať pokojní
Zotrvajte nablízku dieťaťa a ponúknite mu podporu len svojou prítomnosťou. Dohliadnite na to, aby si neublížilo. Alternatívou úplného nereagovania je skúsiť pomôcť mu „vypustiť paru“ tak, že mu ponúknete prijateľný spôsob fyzického vybitia hnevu, napríklad kopanie alebo kričanie do vankúša.
Zachovajte si chladnú hlavu a formulujte jasné a pevné stanovisko
S dieťaťom nevyjednávajte, ani príliš nevysvetľujte. Stačí, ak stručne pomenujete hranicu alebo svoje očakávanie. „Von pôjdeme až vtedy, keď si oblečieš bundu. Vonku je zima.“ Ak raz zaujmete stanovisko, neustupujte. Majte však na pamäti, že dieťa, najmä ak je mladšie, môže kedykoľvek prejsť do fázy zaplavenia emóciami, kedy bude potrebné utešovať ho.
Vysvetľujte až po záchvate, nie počas neho
Skutočný výchovný zásah môže prebiehať až po odoznení vzdoru, počas záchvatu nie je dieťa v stave vnímať vaše racionálne argumenty. Až keď sa dieťa upokojí, môžete sa s ním citlivo začať rozprávať o tom, čo sa stalo, ako sa pritom dieťa cítilo, prípadne ako ste sa cítili vy.
Poukážte na dôsledky, ktoré má agresívne správanie na druhých
„Keď Miška udrieš, nebude ti chcieť požičať svoju hračku.“ Staršie deti môžete podnietiť k hľadaniu efektívnejších spôsobov, ako druhých ovplyvniť.
Vyberajte si bitky, ktoré stojí za to bojovať
Nesnažte sa v situácii, kedy je dieťa v záchvate hnevu, trvať skalopevne na všetkých svojich očakávaniach. V návale vzdoru každá ďalšia frustrácia vyvolá ďalšie emócie, čo pravdepodobne privedie do vývrtky postupne aj vás. Obzvlášť to platí pri unavenom dieťati. Ak napríklad vzdor spustilo stanovenie hranice, že pred spaním si dieťa pozrie iba jednu rozprávku, skúste sa uspokojiť s tým, že tentokrát pôjde drobec spať bez ponožiek, ktoré si v plači schválne vyzul.
Nemusí byť za všetkým VZDOR: Skúste komunikovať s dieťaťom inak
Ako prežiť obdobie vzdoru
- Častým zdrojom hnevu sú frustrácie. Snažte sa v tomto senzitívnom období predchádzať zákazom, ktoré nie sú nevyhnutné, a dieťa zbytočne nevystavujte pokušeniam, napr. v podobe nebezpečných predmetov v jeho okolí. Dieťatko sa časom prirodzene naučí ľahšie zvládať zákazy.
- Snažte sa predchádzať nude, plánovať si aktivity a pripraviť pre dieťa predvídateľný režim a rituály.
- Ponúknite dieťaťu na výber možnosti, posilníte tým jeho pocit kontroly nad situáciou.
- Pri denných aktivitách, ktoré odmietne, využívajte kreativitu – vyhnete sa stereotypu a nude.
- Dbajte na to, aby dieťa bolo oddýchnuté, malo optimum spánku a vhodnej výživy. Prejedanie a nevhodné zloženie stravy majú vplyv na hyperaktivitu a pozornosť.
- Aj keď nerozumieme dôvodom hnevu nášho dieťaťa, je dôležité ho brať vážne. Učte deti pomenovať svoje emócie a potreby a pomôžete im spracovať ich a získať nad nimi kontrolu.
- Situácie, keď dieťa potrebuje našu pomoc so zvládnutím emócií, sa často prelínajú s tým, že testuje, aký má na rodičov vplyv. Je dôležité nastaviť jasné hranice, odmietnuť správanie, ale nie dieťa a jeho pocity, a poskytnúť priestor na uvoľnenie a spracovanie emócií.
- Nebojme sa, že dieťa rozmaznáme. Tým, že ho rešpektujeme aj v ťažkých obdobiach a situácie neriešime silou, postupne mu pomáhame uvedomiť si samého seba a prebrať zodpovednosť za svoje konanie – základ zdravého, rešpektujúceho vzťahu.