Dovoľte deťom prežívať negatívne pocity. Nemusíte im hneď vo všetkom vyhovieť
Deťom, ktoré vyrástli v „mama hoteli“, pripadá potom bežný život veľmi náročný, ťažký, neúnosný...
Ako rodičia máme silnú vnútornú tendenciu k tomu, aby boli naše deti spokojné, radostné a šťastné. Robíme všetko pre to, aby žili (s)pokojný život, aby mali naplnené potreby, staráme sa o to, aby mali kvalitnú stravu, nerušený spánok, aby boli v suchu – a to doslova. Zároveň ako rodičia chceme, aby mali šťastné detstvo, chceme ich uchrániť pred krivdami a nástrahami života, vyvarovať ich tráum a negatívnych zážitkov. A to je dobre. Ale...
Popri tom všetkom, ako sa snažíme byť dobrými rodičmi a mať šťastné deti, akoby nás zrazu šokovalo, že dieťa môže byť aj nespokojné. Že sa môže aj hnevať, alebo dokonca aj zúriť. Že môže byť smutné, že môže plakať.
Máme tendenciu buď mu rýchlo vyhovieť alebo odviesť jeho pozornosť iným smerom, len nech prestane! Len nech nie je nespokojné, nahnevané, smutné... Ak tieto metódy nefungujú, niektorí rodičia siahnu aj po prísnom zákaze. „Neplač!“ , „To nič nie je!“ , „Ihneď s tým prestaň!“
FRUSTRAČNÁ TOLERANCIA: Vaše dieťa ju potrebuje
Full servis alebo mama hotel
Ak to rodičia so svojou snahou vytvoriť deťom raj na zemi preženú, sami sebe nevedome vytvárajú pascu, do ktorej sa, skôr či neskôr, chytia. Dieťa, ktoré má zabezpečený „full servis“, sa neučí, ako si pomôcť samo. Jednoducho, „stráda“ – v rozvíjaní zručností a aj emočne.
Na jednej strane sa samo nenaučí, čo musí spraviť pre to, aby mu samému bolo lepšie (odkrojiť si krajec chleba, upratať po sebe riad, keď doje...) a zároveň sa neučí zvládať pocity spojené s nemožnosťou okamžitého uspokojenia potreby. To však v živote bude potrebovať a ak sa to nenaučí v detstve, omnoho ťažšie sa to učí v dospelosti.
Čo je to frustrácia?
Frustrácia je citový stav, kedy dochádza k neuspokojeniu potreby. Je to prekážka na ceste naplnenia potrieb. Keď je človek frustrovaný, cíti sa často bezradný, bezmocný, nenachádza riešenie. Zdroje frustrácie môžu byť rôzne – sú to rôzne prekážky, ktoré bránia naplneniu potreby. Tieto prekážky vzbudzujú pocity hnevu, niekedy vedú až k agresii. Taktiež ich sprevádzajú pocity smútku, je to stav nepohody.
Dieťa zažíva frustráciu odmalička. Keď sa ozývajú pocity hladu, smädu, chladu... Už malé bábätká sa môžu učiť zvládať pocity frustrácie tým, že im dovolíme, aby pocítili tlak neuspokojenej potreby.
Úzkostlivejší rodičia vedia natoľko napĺňať potreby malého bábätka tým, že napĺňajú jeho potreby ešte skôr, ako sa prejavia. Čiže „už by malo byť smädné, už by malo byť hladné...“ a postarajú sa o dieťa ešte skôr, ako svoju potrebu prejaví nepohodou alebo plačom. Dieťa tak nedostáva možnosť zažiť pocit frustrácie a ani možnosť precítiť ju a zvládnuť, ustáť pocit nepohody a dôjsť k presvedčeniu, že „hoci som prežíval nepohodu, nakoniec všetko dobre dopadlo“.
Dobrá rada pre rodičov: Deti potrebujú uvoľniť svoj HNEV!
Načo je dobrá frustrácia?
Ak dovolíte dieťaťu prežívať frustráciu – nepohodu, tlak neuspokojenej potreby, v staršom veku aj nepríjemné pocity spojené so stratou, alebo zármutkom, prípadne hnev z márnej snahy, hnev z toho, že všetko nejde podľa plánu alebo vlastných predstáv – a negatívne pocity, dieťa sa učí s týmito pocitmi vysporiadať.
Učí sa, že aj negatívne pocity sú súčasťou života. Učí sa, že aj určitá nepohoda sa dá zvládnuť, prežiť, ba sa z nej dá niekedy aj poučiť alebo môže priniesť nový pohľad, prípadne aj riešenie. Len ju treba vydržať, ustáť.
Riziká potláčania negatívnych pocitov
Ak sa dieťa naučí, že hnev je zlý, hnevať sa nesmie, prípadne že nesmie byť smutná/ý, nesmie plakať a pod.,veľmi rýchlo sa naučí od týchto pocitov utekať preč, preč od seba, preč od svojho vnútorného prežívania. Vzďaľuje sa samo sebe, odpája sa od negatívnych pocitov, zároveň sa však cíti stratené, prestáva samo sebe rozumieť. Rizikom je rozvoj rôznych symptómov od úzkosti, depresivity, psychosomatických ťažkostí, až po rozvoj závislých foriem správania.
Dieťa, ktoré nie je naučené zvládať nepohodu a nepríjemné pocity, má s pribúdajúcim vekom o to väčšiu tendenciu vyhýbať sa im. Nezriedka sa stáva, že tieto deti, mladí dospelí, siahajú po návykových látkach, pretože si chcú uľaviť od nepríjemných pocitov, ktoré sa v detstve nenaučili zvládať. Láka ich aj vidina väčšej „zábavy“, pretože bežné súčasti života, bežné radosti im prídu nezaujímavé, vágne, nudné.
Ako deti naučiť zvládať aj nepríjemné pocity?
Ako ich naučiť, že aj hnev, smútok a frustrácia sú súčasťou života?
Nemusíte dieťa rýchlo odvádzať od nepríjemných pocitov. Nemusíte vždy odvádzať jeho pozornosť (Len aby neplakalo!). Stojte pri ňom, chápte ho, buďte mu oporou aj v tom nepríjemnom. Dovoľte, nech sa naplno vynorí jeho potreba, hoci nemôže byť okamžite uspokojená. U najmenších stačí, že dieťa zaplače, alebo nejako inak naznačí, že je napríklad hladné. Počkajte si však na tento prejav nepohody a nesnažte sa predbehnúť dieťa v jeho potrebách.
Väčším deťom dovoľte prežívať ich smútok, ich hnev, ich vlastné frustrácie. Nepohodu, nepríjemné pocity, všetko to „zlé“. Len pri nich buďte a dovoľte im to. Pomôžte dieťaťu zvládnuť aj neúspech a ono zistí, že aj omyly a chyby patria k životu a že napriek tomu je prijaté a milované. Uvedomte si, aké je to pre vás, ako to máte s vlastným hnevom, ako si ho dovolíte prežívať? Ako zvládate frustráciu vy sami? Ako viete prejaviť svoj smútok, ako ho prežívate?
O chorobách detí trochu inak. ČO znamenajú?
Deti sú našimi učiteľmi
Je ťažké naučiť dieťa niečo, čo sami nedokážeme. V tomto smere však deti dokážu byť lepší učitelia. Svoje pocity totiž vyjadrujú (zo začiatku) veľmi spontánne, uvoľnene a bez zábran. Sme to často my, dospelí, ktorí im vytvárame blokády nevyjadrovania, potláčania pocitov. Práve malé deti nás môžu veľa naučiť o spontánnosti, vyjadrovaní seba samého, o tom, ako byť v kontakte so svojím vnútrom a prežívať všetko intenzívne.
Skúste ich len pozorovať a pozorovať, čo sa deje vo vašom vnútri. Dovoľte si to, to je prvým krokom. Majte na mysli, že vaše dieťa nemusí byť nonstop šťastné a vy nie ste zlými rodičmi, ak je vaše dieťa smutné alebo nahnevané (či frustrované), ak zažilo nejaký neúspech alebo urobilo chybu.
Učte deti a nechajte ich učiť vás mať radosť aj z maličkostí, užiť si aj príjemné pocity, tešiť sa z každodenných zážitkov.