Psychosomatika: Potláčané emócie vedú k ochoreniam - aj u detí

psychosomatika u detí

Tu sú najčastejšie sa vyskytujúce zdravotné problémy detí v súvislosti s potláčaním emócií.

Každú našu emóciu v tele sprevádzajú biochemické procesy. Každá naša emócia necháva stopu v našom tele. Rozvoj techniky a medicíny priniesol mnohé ohromné zistenia. Dokážeme veľa vecí zmerať, zaznamenať, hoci mnohé súvislosti s dušou človeka stále zostávajú zahalené rúškom tajomstva. 

Dnes už napríklad vieme, že pocit šťastia je spojený s vyplavovaním hormónu zvaného Endorfín, ktorý sa taktiež produkuje na zvládanie stresu a bolesti. Podľa výskumov naše telo produkuje viac endorfínu pri cvičení, konzumácii tmavej čokolády a štiplavých jedál, jóge, meditácii a smiechu atď. Naopak, pri strese sa uvoľňuje noradrenalín, atď. 

Ak sa tieto biochemické procesy odohrávajú často, má to samozrejme dopad na celkové zdravie  človeka, ako je už vedecky dokázané. Obrovské množstvo výskumov dokázalo, že ľudia často vystavovaní stresu (a produkujúci stresové hormóny) sa potýkajú s viacerými zdravotnými ťažkosťami, než ľudia žijúci v pokojnej atmosfére, ktorí sa tešia lepšiemu fyzickému zdraviu. 

Kľúčové je však uvedomenie 

V prípade, že si dané emócie neuvedomujeme, neznamená to, že naše telo ich nezaznamenáva. Telo nás vždy upozorňuje – vysiela signály. A človek ich dokáže veľmi dlho ignorovať, pretože im niekedy nerozumie, inokedy  im jednoducho nechce rozumieť a sú situácie, kedy by uvedomovanie si niektorých pocitov bolo vyslovene nebezpečné... Toto všetko sa začína už v detstve.

Každopádne, každé dieťa v danej situácii robí všetko pre to, aby prežilo a zachovalo si svoju formujúcu sa identitu a robí to najlepšie, ako dokáže. Mnoho spôsobov, ako narábame s našimi emóciami, sme sa naučili ako deti -  robili sme to presne tak, ako to bolo v danom čase najlepšie pre naše prežitie. Tieto spôsoby si potom naďalej nesieme a hoci už pre nás nemajú žiaden význam v zmysle prežitia, pokračujeme v tom ďalej nevedome, pretože tak sme sa to naučili. 

Dôsledky na zdraví

Ak však dlhšie ignorujeme signály tela, ktorými reaguje na potláčané emócie, telo musí nasadiť „ťažšie kalibre“ – poskytuje nám informáciu prostredníctvom ochorenia. Takto to funguje tak u detí, ako u dospelých. Hoci je potláčanie emócii neraz nevyhnutné pre prežitie a má svoj význam, nie je to bez dôsledkov. Ako upozorňujú aj mnohé odborné publikácie, telo si pamätá... 

Prostredníctvom rôznych symptómov a ochorení sa nás snaží upozorniť na veci, ktoré sú v našom živote veľmi dôležité. Najmä potláčané emócie vedú k ochoreniam... Ak si dané emócie uvedomíme a dovolíme si ich naplno prežiť, nie je naďalej dôvod, prečo by sa mali hromadiť v našom organizme a spôsobovať nám zdravotné ťažkosti. 

psychosomatika u detí

Telo vysiela signály pomocou „symptómov“

Či už sú symptómy psychického charakteru (agresivita, záchvaty paniky, bludy, obsedantné umývanie si rúk a pod.) alebo sú na fyzickej úrovni vo forme bolesti, alebo dysfunkcie nejakého orgánu (od bolestí hlavy, kĺbov, po chronický kašeľ, zápalové ochorenia atď), vždy sa na tieto symptómy môžeme pozrieť ako na signál tela, ktoré nám dáva informáciu o tom, čo sme na emočnej rovine potlačili. 

Každá emócia má prejav na biochemickej úrovni a tým pádom sa prejaví aj ako telesný pocit. Je to napríklad chvenie alebo potenie rúk pri strese, zrýchlený tep pri vzrušení, záplava energie pri hneve, alebo pri radosti, začervenanie tváre pri zahanbení ... Ak tieto signály ignorujeme alebo potláčame, vzniká symptóm alebo ochorenie (hnačka, bolesť hlavy, astma, ekzémy atď)

Je to samozrejme veľmi individuálne a ľudia/deti nereagujú na rovnaký podnet všetci rovnako, ale existujú pomerne časté a všeobecné tendencie, ako v určitých situáciách reagujeme na telesnej úrovni (ktoré však nemajú absolútnu platnosť – pozor na rešpekt k individualite).

Tu sú najčastejšie sa vyskytujúce zdravotné problémy detí v súvislosti s potláčaním emócií.

Koža je naša hranica

Koža je orgán, ktorý nás chráni pred vonkajším svetom, je to akýsi náš vonkajší obal. A to platí aj na psychologickej úrovni – ak niekomu dovolíme narúšať náš „psychologický obal“ – naše potreby, naše hranice, prejaví sa to práve na koži. Tá nás na toto narúšanie upozorní ekzémami, vyrážkami, častými plesňami, alebo inými kožnými ochoreniami.

Slová „dovolíme narúšať“ sú tu zvolené celkom zámerne – nikto to nemusí robiť úmyselne a vedome. Každý má však svoje hranice inde, a je to na každom si ich uvedomiť. Ak vaše dieťa trpí ekzémami, nemusí to automaticky znamenať, že vy ako rodič nerešpektujete hranice dieťaťa, skôr to znamená, že vaše dieťa si ešte naplno neuvedomuje svoje hranice a často dovolí druhým ich prekračovať. Preto veľa detí z ekzémov „vyrastie“ – naučia sa lepšie si uvedomovať svoje hranice a narábať s nimi. Tým pádom už koža nemusí vysielať tento signál prostredníctvom nepríjemných symptómov.

Ak tento problém pretrváva aj v dospelosti,  výzvou je uvedomiť si, či človek nerobí pre druhých viac, ako je v jeho možnostiach (a tým sám prekračuje svoje hranice), alebo či nedovolí ľuďom vo svojom okolí správať sa spôsobom, ktorý je mu nepríjemný, ale toto správanie z akýchkoľvek dôvodov „trpí“.

Naše črevá a strach

Určite ste zažili stres pred skúškou alebo nejakou nepríjemnou záležitosťou, kedy ste náhle tesne pred odchodom z domu museli utekať na WC. Strach a neistota sú spojené práve s našimi črevami. Črevá reagujú, keď sa niečoho obávame.

Celkovo, tak ako trávenie súvisí s prijímaním, spracovávaním a vylučovaním potravy fyzicky, rovnako súvisí s prijímaním, spracovávaním a vylučovaním „mentálnej potravy“. Ak niečo na psychologickej úrovni nedokážeme „stráviť“, často nám to „leží v žalúdku“, dokonca nám z niečoho môže byť „na vracanie“, v záverečnom procese trávenia sa často spomína „po..(toto).... sa od strachu“. U detí je to najčastejšie zvracanie ráno pred odchodom do školy – jasný signál, že v škole sa deje niečo, čo dieťa „nedokáže stráviť“, časté sú tiež hnačky pred odchodom do školy – opäť spojené so strachom z niečoho, čo dieťa v ten deň očakáva. Ak dieťa zostane v pokoji doma, všetky príznaky rýchlo pominú. 

Zápcha a zadržiavanie

Naopak, niektoré deti majú problém s vyprázdňovaním. Zadržiavajú stolicu, tá sa v tele zbavuje vody a tým pádom je pre dieťa náročnejšie sa prirodzene vyprázdniť, následne majú nepríjemný zážitok na toalete alebo na nočníku a začarovaný kruh sa uzatvára... Zadržiavanie stolice na psychologickej úrovni súvisí taktiež so zadržiavaním pocitov. Veľakrát sú to práve deti, ktoré majú problém vzdať sa niečoho, hoci to už nepotrebujú, sú to práve tie „sporivé“ typy... Zbierajú rôzne predmety, vedia si dobre ušetriť aj peniaze. Výzvou pre tieto deti je naučiť sa vzdať sa nepotrebného – tak ako pri vyprázdňovaní z tela odchádza všetok „odpad“, to čo naše telo už nepotrebuje... 

Potlačené pocity a migrény

Má vaše dieťa často bolesti hlavy? Pravdepodobne potláča priveľa pocitov. Pri potláčaní pocitov totižto taktiež funguje spolupráca tela. Na to, aby sme nejaký pocit potlačili, musíme zapojiť svalové skupiny, veľmi často je to sprevádzané brzdením dýchania. Nedostatočné dýchanie spôsobuje nedostatočné prekrvenie v určitých telesných oblastiach a zároveň časté zvýšené svalové napätie spôsobuje chronickú strnulosť. Tieto procesy pomáhajú zastaviť prejav emócie. Dôsledok sa však prejaví práve migrénou, ktorá súvisí s nedostatočným dýchaním a stuhnutím svalov v oblasti krčnej chrbtice. 

Ak chceme tento proces zvrátiť, je potrebné začať od počiatku – dýchaním. Keď podporíme dýchanie, prináša to väčšie uvedomovanie si telesných prejavov emócií. To môže najmä v prvých chvíľach prinášať neistotu a zmätok, ale kvalifikovaní terapeuti si s tým poradia. Experimentovanie  v rodine bez skúsenosti s pomenovávaním emócií sa neodporúča. Je dôležité, aby si dieťa uvedomilo emócie, ktoré prežíva a malo možnosť ich vyjadriť v bezpečnom prostredí, s niekým, u koho sa stretne s podporou a prijatím. 

Pre mnohých rodičov je vo všeobecnosti  náročné prijať pocity dieťaťa, nie kvôli nedostatku lásky a pochopenia, ale práve kvôli tomu, že im na dieťati veľmi záleží. Takže často aj deti, ktoré majú dobrý vzťah k rodičom, zadržiavajú svoje pocity napríklad aj preto, aby rodičov neranili.

Astma a pocit slobody

Dýchanie súvisí na psychologickej úrovni opäť veľmi podobne s tým, s čím na úrovni fyziologickej. Problémy s astmou mávajú najčastejšie ľudia, ktorých niečo „dusí“. Či už je to náročný partner, ktorý im nedá dýchať, alebo celková „dusná“ atmosféra v rodine, s ktorou sa dieťa nedokáže inak vysporiadať a dáva to najavo práve týmto spôsobom. 

Najnebezpečnejšie sú pritom témy, o ktorých sa v rodine nehovorí, lebo sa to jednoducho nesmie (tabu témy). 

Dýchanie je momentálne veľmi aktuálny symptóm aj v súvislosti s vírusom Covid 19. Aktuálne opatrenie, ktoré obmedzuje slobodný pohyb občanov vyznieva v tomto kontexte trochu paradoxne. Je to však opatrenie, ktoré vlády zavádzajú na ochranu svojich občanov. Kľúčové je uvedomiť si, že tieto opatrenia obmedzujú iba vašu vonkajšiu slobodu a sú momentálne veľmi dôležité. Toto uvedomenie zohráva dôležitú úlohu – pripustiť si tento pocit, prežiť ho a uvoľniť sa. Ak ho nezadržíme, nie je žiaden dôvod na to, aby sa musel prejaviť vo forme symptómu.  

Aj somatická reakcia je normálna reakcia

To, že dieťa krátkodobo zareaguje nejakými symptómami, je úplne normálne. Najmä v súčasnosti, je mimoriadny stav, deti môžu teraz veľmi často reagovať zmenami aj na fyziologickej – zdravotnej rovine. Prejaviť sa to môže bolesťou hlavy, zažívacími ťažkosťami, zmenami nálad, podráždenosťou aj zvýšenou agresivitou. Zostaňte však  pokojní, neznamená to, že dieťa bude mať chronické ochorenie. Je to prirodzená a normálna reakcia na túto situáciu. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: