Migréna trápi aj deti - ako ju zvládnuť?
Bolesť hlavy dokáže potrápiť. Zvlášť, keď jej obeťou je dieťa, ktoré si s problémom nevie rady. Pokiaľ sa k nepríjemnému stavu pridruží vracanie, či závraty, spolu s panikou prichádzajú na rad tie najhoršie scenáre. A pritom možno ide „iba“ o migrénu.
O tom ako včas rozpoznať toto ochorenie, nakoľko je pre naše dieťa nebezpečné a ako sa mu dá vyhnúť, sme sa porozprávali s pani doktorkou Zuzanou Humpolcovou z detského neurologického centra Sinalgis.
Migréna, ako ju nepoznáme
Migréna je záchvatová bolesť hlavy spojená s vegetatívnymi a zriedkavo i pohybovými a vnemovými príznakmi. Je pomerne častým detským ochorením. Na Slovensku ňou podľa štatistík trpí takmer 60 000 detí. Nepleťme si však detskú migrénu s tou, ktorú poznáme u dospelých. „Charakter ťažkostí u menších detí nie je celkom identický s bolesťami u dospievajúcich, či v dospelosti,“ vysvetľuje MUDr. Humpolcová. Zatiaľ čo bolesť hlavy u dospelého je zväčša lokalizovaná do konkrétneho miesta, u menších detí má skôr difúzny charakter. Znamená to teda, že postihuje naraz frontálnu i spánkovú oblasť, u starších detí býva aj vo forme hemikranie (bolesť lokalizovaná na polovicu hlavy), sprevádzaná aj tŕpnutím na tvári a končatinách. Niekedy bolesť „chodí“ po celej hlave a je viac tlaková ako pulzujúca.
„U detí sa môžu vyskytovať aj bolesti bruška a častá je nevoľnosť, či vracanie. Sprievodnými prejavmi býva tiež precitlivenosť na ostré svetlo, hluk a výrazné vône,“ dodáva. Menšie deti vôbec nemusí bolieť hlava. Záchvat sa u nich prejaví cyklickým vracaním, ktoré trvá niekoľko hodín, ale po spánku zmizne. Vyskytujú sa i špecifické formy detských migrén – stavy zmätenosti, dezorientácie, či straty rovnováhy.
Tieto závažné príznaky však okrem migrény môžu signalizovať množstvo iných, závažných i menej závažných ochorení, preto nie je jednoduché „dopátrať“ sa k správnej diagnóze.
Nie každú bolesť hlavy môžeme nazvať migrénou
Bolesti hlavy vo všeobecnosti delíme na primárne (kam patrí migréna a tenzné bolesti hlavy) a na sekundárne, ako prejav iného ochorenia, napríklad pri sinusitíde (zápale prínosových dutín), otitíde (zápale ucha), ale aj hyper a hypotenzii (vysokom a nízkom tlaku) či zvýšenom vnútrolebečnom tlaku a pod.
Tenzné, čiže primárne bolesti hlavy bývajú dlhodobým problémom u detí, ktoré citlivejšie reagujú na stresové faktory (škola, skúškové obdobie a pod). Je to najčastejšia príčina bolesti hlavy u detí. Spúšťacím faktorom bolesti je stres a s ním spojený problém, ktorý dieťa nevie samo vyriešiť. Tu je dôležité tieto faktory eliminovať a snažiť sa odľahčiť domácu atmosféru.
Sekundárne bolesti hlavy sú obvykle chronické, dlhotrvajúce, niekedy v jasnej časovej nadväznosti na nejaké ochorenie. Ide o bolesť hlavy napríklad pri zápale prínosových dutín, očných ochoreniach, ochoreniach zubov, či chrbtice. Kľúč k problému je v tomto prípade odstránenie príčiny vyvolávajúcej bolesti. „Migréna teda tvorí len malú časť bolestí hlavy u detí, takže najskôr je potrebné dieťa riadne vyšetriť a vylúčiť iné príčiny,“ upresňuje neurologička.
Upozornia nás signály
Migréna je záchvatová bolesť. Vzácnejšia je abdominálna (brušná) migréna, kardiálna migréna, či psychické poruchy, kedy po úvodných prejavoch (brušných, kardiálnych, psychických) sa dostavuje bolesť. Sú však známi aj pacienti, u ktorých sú počas celého záchvatu len tieto prejavy. Samotnému záchvatu často predchádzajú určité signály, akými sú napríklad zvýšená aktivita, či naopak vyčerpanosť a podráždenosť.
Akousi predzvesťou migrénového záchvatu je aj takzvaná aura, ktorá sa obvykle objavuje niekoľko minút skôr, ako samotná bolesť hlavy. Často má formu nejakej poruchy videnia, napr. výpad časti zorného poľa, zrakové fosfény (záblesky), ale môže sa vyskytnúť aj porucha okohybných svalov a tým okohybné poruchy a dvojité videnie. Migréna sa vyskytuje buď bez aury, ale s prvotnou, zväčša oftalmickou aurou. Až o niečo neskôr prichádza bolesť, trvajúca zväčša niekoľko hodín.
Príznaky migrény
- záchvatová bolesť hlavy
- precitlivenosť na svetlo, hluk a vône (u detí sa väčšinou vyskytuje iba jeden z troch príznakov)
- nevoľnosť, vracanie
- bolesť brucha
- tzv. aura (výpadky zorného poľa, záblesky, dvojité videnie)
- tŕpnutie končatín, či tváre
- vyskytnúť sa môže i hnačka, zvýšené potenie
- pocit smädu
- zvýšená potreba močenia
- slzenie
- opuchy
- zmätenosť
- poruchy rovnováhy
Pozor! Každý prípad ochorenia je individuálny. Zatiaľ čo u jedného dieťaťa sa môžu vyskytnúť všetky zo spomínaných príznakov, u druhého prevláda iba jeden či dva.
Dôležité je prvotné vyšetrenie
Ako vyplýva z uvedených príčin, bolestí hlavy je skutočne veľmi veľa, preto je nevyhnutné dieťa dôkladne vyšetriť. Pokiaľ sa dieťa sťažuje na časté bolesti hlavy, prípadne ich sami odsledujete, je dôležité navštíviť pediatra a následne špecialistu – detského neurológa.
„Dieťa by malo mať v prvom rade vyšetrené základné krvné parametre (krvný obraz, zápalové parametre). Ďalej by malo absolvovať ORL a očné vyšetrenie, pretože bolesť hlavy môže byť aj prvým prejavom toho, že dieťa potrebuje okuliare. Čo by však malo byť samozrejmosťou, je neurologické vyšetrenie doplnené zobrazovacím vyšetrením (CT, MRI),“ vysvetľuje MUDr. Zuzana Humpolcová.
„Veľkou pomocou pri diagnostike je, keď si rodičia zapisujú výskyt bolestí. Kedy bolesť začína – v akej dennej dobe, ako často sa vyskytuje, možné provokujúce faktory (choroba, únava, stres, zmeny počasia), aký charakter má bolesť, kde je lokalizovaná, ako dlho trvá a ak podajú nejaké lieky, tak aj ich efekt. U časti migrén zohráva úlohu i genetika, preto je dôležité poznať odpoveď na otázku, či sa toto ochorenie vyskytuje v rodine. Známy je totiž familiárny výskyt migrény.“
Všímajte si charakter bolesti vášho dieťa, snažte sa získať o nej čo najviac informácií a v prípade opakovaného výskytu neváhajte s návštevou lekára.
Liečba migrény
Presnú príčinu vzniku migrény nepoznáme. Aj keď toto ochorenie neohrozuje život dieťaťa a nie je ani nebezpečné, môže negatívnym spôsobom ovplyvniť jeho kvalitu. Preto ho netreba podceniť.
„Základom liečby je dodržiavanie správnej životosprávy – eliminácia stresových faktorov, úprava spánkového režimu a vyhýbanie sa spúšťacím faktorom pokiaľ sú známe,“ hovorí neurologička. Medikamentózna liečba sa riadi podľa veku pacienta a podľa toho, ako často sú záchvaty. U detí sa záchvaty objavujú zriedkavejšie a ich trvanie je kratšie. Po spánku bolesť vo väčšine prípadov ustúpi alebo úplne zmizne. „Vo všeobecnosti sa podávajú najskôr jednorazovo bežne dostupné lieky s účinnou paracetamolovou alebo ibuprofenovou zložkou,“ vysvetľuje.
Pri častých záchvatoch sa nasadzuje profylaktická liečba, ktorá má za cieľ bolesť hlavy minimalizovať a odstrániť sprevádzajúce ťažkosti, ako je vracanie, či napínanie. Pravidelné a dlhodobé užívanie liekov je vhodné len v prípade, ak sú záchvaty príliš silné a časté (4 a viackrát do mesiaca) a na podanie bežne dostupných analgetík nereagujú.
Vo všeobecnosti však odborníčka radí:
Skúste najprv dieťa uložiť do chladnej, vyvetranej tmavej miestnosti, kde bude mať dostatok pokoja a pohodlia. Podajte mu liek proti bolesti a nechajte dieťa si oddýchnuť. Pokiaľ bolesť po spánku neustúpi, je potrebné nasadiť iný typ liečby. Často sa však stáva, že s príchodom puberty problémy ustúpia, či úplne zmiznú.