Zakazovať deťom sladkosti alebo nie?
Je striktný zákaz cukru a sladkostí v poriadku, alebo trocha benevolencie neuškodí? Je vôbec možné nájsť v tejto otázke kompromis?
Zuzka, mamička dvoch dievčat Katky a Zuzky (4 a 2 roky) rieši s manželom dilemu podávania sladkostí deťom. Kým Zuzkin manžel je striktne proti nim, Zuzka je benevolentnejšia. Manžel dokonca zakazuje starým rodičom, aby čokoľvek sladké deťom priniesli, môžu len ovocie. Naopak, Zuzka sa obáva, že takýto striktný príkaz bude viesť k opaku: deti sa naučia robiť veci „za chrbtom“, keď ich nikto nevidí, alebo si vybudujú závisť voči vrstovníkom.
Tak sme jej otázku posunuli mamičkám a takto jej poradili:
Zakázané sladkosti najviac chutia
Anna (dcéra, 8 mesiacov)
Zuzi, ja si myslím, že máš pravdu. Skús to s manželom ešte prediskutovať. My s manželom v tom máme jasno, hoci naša dcéra ešte sladkosti nepapá (má len 8 mesiacov), ale dávam jej z nich ochutnávať. U nás v rodine sme mali podobnú situáciu, keď brat vyslovene zakazoval kupovať deťom akékoľvek sladkosti, aj našim rodičom.
Kým boli deti malé, tak sa im darilo vyhýbať sladkostiam. Dokonca sa švagriná chválila, že oni nemajú doma ani zemiakové lupienky, či tyčinky. No časom si to vyžiadalo svoju daň... Deti vyrástli a, musím priznať, že keď prídu na návštevu a máme na stole otvorené nejaké keksíky, tak sa od stola ani nepohnú, kým tanier nie je prázdny, a to nehovorím o zemiakových lupienkoch.
Najhoršie na tom je, že najstarší synovec už chodí do školy do mesta, takže začal dostávať vreckové a míňa ho hlavne na zemiakové lupienky. Ja som sa z chyby svojho brata poučila. Nie nadarmo sa hovorí, že zakázané ovocie najviac chutí. Raz za čas nejaký ten keksík nikomu neuškodí. Tak hlavu hore a bojuj za svoju pravdu.
Je cukor naozaj JED? Prečo nie sú náhrady cukru vhodné a AKO sladiť deťom?
Vyberte sladkosti, ktoré je manžel ochotný akceptovať
Mia (dcérka Zojka, 23 mesiacov)
Máme skoro dvojročnú dcérku a čo sa týka sladkostí, veľmi ich malej nedávame. S rodinou sme sa dohodli, že ju naučíme na niečo, čo nie je až také hrozné. Naučila sa na ovocné kapsičky a piškótovo-džemové pokrmy. A celá rodina sa prispôsobila a nosia jej iba to. Keď náhodou dostane čokoládu, tak jej vysvetlíme, že ju papať nemôže, pretože to pre ňu nie je dobré a radšej jej dáme piškóty či ovocie.
Keď jej všetko zakážete, môžu sa stať dve veci: buď, ako si napísala, vám to budú robiť za chrbtom alebo sa i to vryje do pamäti a zmieria sa s tým a sladkosti nebudú chcieť, lebo vlastne nebudú vedieť, že sú sladké.
To už však záleží od okolností a od nich. V každom prípade, raz ich ochutnajú tak či tak. S manželom si dohodnite pár sladkostí, ktoré sú pre neho akceptovateľné a možno menej nezdravé a dovoľte im aspoň tie.
Aj tak nezabránite tomu, aby im iní sladkosti nosili a skôr sa zmieria s tým, že keď niečo dostanú, vymeníte sladkosť za „povolenú“, ako keby nedostali nič.“
Ani úplné vylúčenie cukru a sladkostí nie je ideálnym riešením
Monika (syn, 18 mesiacov)
Rada by som ti ponúkla svoj pohľad na vec a možné riešenie. Mám jeden a polročného syna a u detí do troch rokov som zásadne proti podávaniu cukru. Prečítala som už neskutočné množstvo štúdií, v ktorých sa uvádza, že cukor u detí do spomínaného veku vôbec nie je potrebný, práve naopak. Na druhej strane si však myslím, že ani jeho úplné vynechanie zo stravy dieťaťa nie je riešením, preto ti poradím, ako to riešim ja. Oproti ostatným mamičkám mám obrovskú výhodu – môj malý spapá úplne všetko.
Mám preto nekonečne veľa možností, čo sa prípravy jedálnička týka. Som názoru, že dieťa by od útleho veku malo poznať pravú chuť ovocia a zeleniny a nič neprisladzovať, ak sa to, samozrejme, dá. U nás s tým nebol problém, dokonca, aj detské piškóty sme ochutnali len nedávno, u starých rodičov. V opačnom prípade, keď to už bez cukru nejde, odporučila by som skôr sladenie medom, javorovým sirupom, prípadne trstinovým cukrom, ktoré sú menej škodlivé. Na druhej strane, ani úplné vylúčenie cukru zo stravy najmenších nie je ideálnym riešením. Práve naopak.
U detičiek, ktoré sladké neochutnajú vôbec, nastáva problém, keď zistia, že existuje – pre ne doposiaľ neznáma a nová chuť – nevedia sa jej nabažiť. A potom sa začína začarovaný kruh. Preto si myslím, že pravdu s manželom máte obaja, pol na pol. Ja svojmu drobcovi sladké ponúkam tiež, no miesto sladkostí radšej volím mliečne výrobky, ako sú termixy a miláčiky, no aj tie iba občas, pre zmenu. Kaše ochucujem ovocím, podľa aktuálnej sezóny, dokonca aj krupicová kaša alebo mliečna ryža sa dá výborne pripraviť napr. s banánom, jahodami, bez pridania cukru a granka.
No aj náš malý pozná pravú chuť kakaa, na ktorom si pochutí na raňajky. Raz za čas. Preto radím: sladkosti áno, no obmedzene a pokiaľ je to možné, nahradiť cukor ovocím, no úplne zakazovať, to nie. Nemá to význam. Narobíme viac škody ako osohu.
Žena doma: Od sladkostí sa zuby nekazia
Ak sladkosti, tak kvalitné
Zuzka (syn, 2 a pol roka)
U nás nikdy sladkosti zakázané neboli. Ako vravíš, skôr by som mala obavu z toho, že syn príde do obdobia, kedy si ich bude tajne pýtať a jesť kedykoľvek nebude s nami. Skôr sme starým rodičom a ostatným povedali, ktoré sladkosti akceptujeme – tu je voľba aj na vás. Ak čokoládu, tak radšej kvalitnejšiu, prípadne len kukuričné chrumky, jogurt a určite žiadne veľké množstvá. Veď aj my mávame mlsné chúťky a radi ich „zažehnáme" nejakou mňamkou.
Sladkosti ochutnáme, zvyšok doje maminka
Veronika (11-mesačný syn a 2,5-ročná dcéra)
Milá Zuzka, plne s tebou súhlasím. Tiež si myslím, že zakázané ovocie najviac chutí. Moja dcérka prvú sladkosť videla až po prvom roku, pri synčekovi sa mi to nepodarilo ustriehnuť, takže mu jeho staršia sestrička sem-tam do pusinky niečo maličké prepašuje. Sladkosti som jej nikdy nezakazovala a ona ich nikdy nevyhľadávala. V obchode mi vždy donesie lízanku a dve mini čokoládky (jednu pre kamaráta). Lízanku oblizne dva-trikrát a je spokojná. A z čokolády väčšina putuje do bruška mamine. Vždy som ju usmerňovala.
Sladkosť mohla až po jedle a aj to len kúsok. Momentálne, keď sa jej aj spýtam či chce, tak povie nie alebo si len raz či dvakrát odhryzne. Je mi jasné, že tvoj manžel má v dnešnej dobe obavy, aby raz dcérky neboli obézne (najmä preto, že dnešné deti sa hýbu oveľa menej) ale pokiaľ ich budete usmerňovať, nemáte sa čoho báť. Ja sama si rada pochutnám na horalke či dobrej čokoláde, prečo by som to teda mala zakazovať svojim deťom.
Rozhovor s manželom o sladkostiach vyrieši vaše trápenie
Dominika, Terezka (2 roky), Rastík (9 mesiacov)
Sladkosti sú veľká téma a je ťažké nájsť tú správnu strednú cestu. U nás tiež občas babky riešia, že veď vy ste už dávno také jedli a prinesú keksík či lízanku. Nevyhľadávam pre deti sladkosti, ani ich cielene nekupujem, keď však niekto niečo prinesie, nerobím z toho vedu, ale tiež vyberám, čo z toho deťom dovolím, čo už nie. Úprimne, radšej doma upečiem koláč, viem, čo doň dám. Jediná naša neresť je zmrzlina. K tomu, čo vás trápi, pomôže jedine otvorený rozhovor s manželom a nájdenie spoločného riešenia. Prajem veľa trpezlivosti. Verím, že tak či onak – vaša dcéra má to najlepšie: milujúcich rodičov.
Dovoľ im jesť, čo im chutí. NIE. Nedovolím, lebo ich milujem
Zaveď pravidlo: Sladkosti až po jedle
Mária (Rebeka 5 rokov a Oliver 2 roky)
Milá Zuzka, úplne chápem tvoju dilemu, nakoľko mám deti podobného veku a tento problém sme riešili aj my. Keď mala naša dcéra dva roky, dostala prvýkrát čokoládku. Stále som rozmýšľala, či dávať – nedávať sladkosti, no nakoniec som si povedala, súdiac podľa seba, že v malej miere určite neuškodia.Tak som začala uplatňovať pravidlo: trochu sladkosti áno, ale len potom, keď sa pekne napapala. Raz sa mi stalo, že chcela sladkosť namiesto jedla. Neustúpila som, aj keď sa hrozne hnevala a nechcela papať. Napokon pochopila, že tadiaľto cesta nevedie.
Teraz je tak krásne naučená, že keď spapá obed, vypýta si sladkosť a dobre vie, že mamina jej ju dá. Keď je napapaná, nebude ju bolieť bruško a tých sladkostí nakoniec ani toľko nezje. Na toto pravidlo sme si tak navykli, že som jej v kuchyni vyčlenila jednu zásuvku iba pre jej sladkosti. A výsledok? Niekedy sme aj 3 dni bez sladkostí, ani si na ne nezmyslí. Zúbky si umýva poctivo dvakrát denne a pohybu má veľa, takže sa naozaj neobávam. Pokiaľ jej ich budete úplne zakazovať, skôr či neskôr sa k nim dostane (napr. v škôlke).
Potom hrozí (čítala som názor psychologičky) že dieťa úplne bude odmietať bežnú stravu a bude si pýtať iba sladkosti. A čo sa týka manžela, určite to nemyslí v zlom, svoje detičky má rád a chce pre ne len to najlepšie, ale s ničím to netreba preháňať. Skús aj jemu po istú dobu nedať vôbec nič sladké, možno takto pochopí výsledok svojho konania. Porozprávaj sa s ním a možno svoj názor zmení. Veľa šťastia!
