Súrodenci. Ako na nich?

Súrodenci. Ako na nich?
27.9.2016 v kategórii Mama, autor Zuzana Balogová, foto: istockphoto.com

Máme doma 4 deti – 3 vlastné a jedno v profesionálnej starostlivosti. Vekovo sú si podobní – 6, 5, 3 a 2 roky. Zloženie – 2 chlapci a 2 dievčatá. Všetci sú iní – výzorovo i temperamentom...

Niekto si pomyslí: „čudný názov článku“. Rodiny s viacerými deťmi možno tušia, čo som ním myslela.

Máme doma 4 deti – 3 vlastné a jedno v profesionálnej starostlivosti. Vekovo sú si podobní – 6, 5, 3 a 2 roky. Zloženie – 2 chlapci a 2 dievčatá. Všetci sú iní – výzorovo i temperamentom. Už tušíte?

Hovorí sa (vlastne väčšinou to je i pravdou), že to, ako sa vie jedinec presadiť, rozhodovať, rozumieť iným, manipulovať s inými či prehovárať ich, závisí vo veľkej miere od vzťahu jednotlivca so svojimi súrodencami. Temperamenty detí sú častokrát odlišné a práve oni sú kľúčové pri vzájomnom spolunažívaní a reagovaní na každého jedného člena rodiny. Rovnako dôležitú úlohu tu hrá aj temperament rodičov a ich vzájomný vzťah. Deti si svoje vzťahy vytvárajú na základe odpozorovania vzťahov rodičov (t.zn. hádajúci sa partneri majú obyčajne hádajúce sa deti, kľudní partneri naopak pokojné). Rodiny s viacerými deťmi predstavujú väčšiu sociálnu skupinu, v ktorej je viac vzťahov. Tieto vzťahy sa medzi jej členmi môžu vyvíjať dobre ale aj horšie.

Deti, ktoré majú súrodencov, vidia rodičov v rôznych situáciách a pri riešení problémov s ďalšími deťmi (vidia trpezlivosť rodiča s dieťaťom, strácanie trpezlivosti, strach o dieťa, paniku, klamstvo atď.). Na základe týchto svojich skúseností a pozorovaní dokáže dieťa ľahšie odhadnúť slabé miesta svojich rodičov a má o nich realistickejší pohľad.

Vzťahy medzi súrodencami

Deti v určitých obdobiach vychádzajú spolu dobre, inokedy sa zdá , že sú „stále v sebe“. Vplyv na to, ako medzi sebou súrodenci vychádzajú, majú okrem spomínaných vzťahov medzi rodičmi aj:

  • vekový rozdiel medzi súrodencami – pri rozdielnych temperamentoch môže i nemusí byť vekový rozdiel medzi deťmi dôležitý. Vývin u detí prebieha postupne i v skokoch. Niekedy sa dobre znášajú deti s veľkým i malým vekovým rozdielom, niekedy sa rozdiely prekonávajú ťažšie. Aj 2-ročný rozdiel môže deti zaradiť do rovnakej vývojovej skupiny (napr.3 a 5 rokov, 7 a 9 rokov) ale i vývojovo odlišnej (4 a 6 r., 12 a 14 rokov). Práve vtedy dochádza k situáciám, keď sa rodičom jedno dieťa zdá oveľa staršie ako druhé.
  • pohlavie detí – konfliktnejší sú obvykle chlapci (skôr niekoho udrú, sotia). U dievčat sa viac ako s bitkami stretneme s hádkami, trucovaním, škrabaním, kopaním či ťahaním za vlasy. Deti rovnakého pohlavia bojujú spolu viac ako zmiešané páry.
  • osobnosť a temperament detí – dominantné dieťa so sklonom k panovačnosti bude mať s veľkou pravdepodobnosťou so svojim náladovým súrodencom časté konflikty. Naopak usmievavé, bezproblémové, tolerantné dieťa môže byť pre svojich súrodencov veľkou oporou.

Rivalita medzi deťmi

Určite to poznáte. Pribehne za vami jedno z detí a už sa to sype. „Mami, Kubko mi rozbúral kocky!“ „Ale Janko mi vzal zvieratko!“ „Ale Ty si mi nemal zbúrať hrad!“. A tak by sme mohli pokračovať. Ide o to, že súrodenci sa až veľmi dobre poznajú. Vedia, čím sestru alebo brata potešia, urobia mu/jej radosť, no na druhej strane dobre vedia, čo mu vie ublížiť či ako ho rozhnevať či zarmútiť. Tu si treba uvedomiť, že takému správaniu sa rodina s viacerými deťmi nevyhne.

Pre malé dieťa predstavujú brat alebo sestra najbližšie osoby, na ktorých si môže skúšať schopnosť súťažiť. Rodičia si často ani neuvedomujú svoju podporu takejto rivality medzi svojimi deťmi rôznymi pretekmi (napr. kto skôr zje obed, hraním hier, pri ktorých sa vyzdvihuje hlavne víťazstvo).

Čím viac budú členovia v rodine medzi sebou súťažiť, tým skôr sa budú deti medzi sebou hádať. Ak patríte medzi súťaživé tipy a chcete, aby sa vaše deti vyškrabali na vrchol pyramídy súťaživosti, neostáva vám nič iné, len zaťať zuby a znášať správanie, ktoré ho sprevádza. Ak však chcete rivalitu medzi deťmi znížiť, skúste niektoré z týchto rád:

  • nikdy neporovnávajte schopnosti alebo správanie svojich detí,
  • ak ste súťaživým typom, skúste stlmiť vlastnú súťaživosť a nechajte svoju snahu vyniknúť za dverami,
  • nedávajte deťom nálepky (Janko je dobrý, Hanka je uplakaná atď) a nevnucujte im správanie (aj Janka môže byť smutná, nemusí byť stále usmiata),
  • dávajte deťom podľa potreby – platí to tak pre hmotné veci ako aj pre venovanie pozornosti. Dieťa prechádzajúce obdobím zmeny je častokrát problematické. Rodičia majú sklon venovať viac pozornosti jeho bezproblémovému súrodencovi, čo u neho môže vyvolať agresívne a zlé správanie voči bratovi alebo sestre. Venujte čas deťom podľa ich potreby. Dieťa v období zmeny potrebuje viac pozornosti ako dieťa v období relatívnej stability.
  • veďte deti k vzájomnej spolupráci, podporujte vzájomnú pomoc (poproste, aby staršie pomohlo mladšiemu napr. s obliekaním či obúvaním, mladšie môže pomôcť staršiemu odložiť hračku atď.).