Viacdetná matka je tiež dobrá matka. Pre všetky svoje deti
Reagujem na vyjadrenia spolumatiek o tom, že chcú sa dieťaťu venovať poriadne a preto nechcú viac detí. Považujem to za hlúposť. V rodine máme veľa detí – ja mám 4 a sestra dokonca 5 a všetky sú šikovné. Nemám pocit, že by tým, že ich je viac, strádali na našej pozornosti a boli o niečo ukrátené.
Ak sa niekto rozhodne mať iba jedno, je to jeho vec
Môj muž je jedináčik a doteraz sa len diví, ako my so sestrami fungujeme. Sme si nápomocné, vieme si poradiť aj pohádať. Naše deti spolu vychádzajú. On sám bol v šoku, keď sa priženil do našej rodiny, toľko ľudí pokope ale aj zábavy. Na prvých rodinných stretnutiach sa len pozeral, koľko ľudí prišlo blahoželať k narodeninám môjmu otcovi a ako sa vedia zabaviť. Priznal sa, že stále túžil po bratovi, ale jeho rodičia nemohli mať viac detí. Tak si užíva našu veľkú rodinu.
Mám štyri deti... A som šťastná!
Jedináčik má viac ako iné deti? Nie je to pravda
Keď čítam, ako sa niektoré matky dušujú, že chcú dať tomu jednému všetko a chcú sa mu plne venovať ani nevedia, o koľko to dieťa a aj celá rodina prichádza. Na druhej strane, je to len a len ich vec. Každá žena, každý rodič vie, čo chce a potrebuje. Mne to "oči" nekole. Ale ja sa s krivým pohľadom a poznámkami stretávam neustále. A to mám len štyri deti.
Mať viac detí ako jedno nie je ani finančná otázka. Kde sa uživí jedno, uživia sa aj dve aj viac. Toto milujem, ako mamy ochkajú, že načo ste mali toľko detí, keď poviem, že nemôžem každému kúpiť nový bicykel. No a čo? To je o tom, aby mali stále niečo nové a keď majú z bazáru tak to je zlé? Každé má aj svoje záujmy – dve baby tancujú v prípravke a jedna chodí na flautu do zuš - ky. Milanko je ešte malý, ale ak bude chcieť hrať futbal, odveziem ho tam.
Chcem zároveň podotknúť, že nie sme „socky“. A áno, viem, ako funguje antikoncepcia a načo sa používa.
Zo života mamy: Aké je to vychovávať štyri dcéry narodené rok po roku?
Matka zanedbáva výchovu len preto, že má viac detí
Každé jedno z mojich detí – mám tri dievčatá a jedného chlapca – má všetko, čo potrebuje. Vôbec si nemyslím, že ich zanedbávam, keď sa učím s jednou a ďalšie dve sa hrajú a najmladším synom. To je čo za hlúposť? Ako môže matka zanedbávať výchovu len preto, že má viac detí? Práve naopak.
Medzi sebou sa naučia toľko vecí, koľko ich jedna matka nenaučí, to mi verte.
Keď sa stretneme so sestrou a jej famíliou, je to neskutočné ich pozorovať, ako dokážu nájsť spoločnú reč a to máme doma takú malú jednotriedku, keď sú všetci spolu. Je pre mňa ako pre matku to najlepšie vedieť, že keď tu už s mužom nebudeme, že nezostanú samé. Že tu bude ich sestra, brat, najbližší ľudia, ktorí aj keby mali neviem aký konflikt, pomôžu. Podoprú sa. Nikto nám nie je bližší ako rodina.
Tak by som bola rada, keby sa matky podporovali, nie na seba ukazovali prstom.
- Michaela -
Máte aj vy svoj príbeh, alebo chcete reagovať na článok, ktorý ste si u nás prečítali a prispieť svojim názorom? Napíšte nám ho a podeľte sa s čitateľkami o kúsok z vášho života mamy.
Píšte na: koscelnikova@orbisin.sk