Poradňa detského psychológa

mam 7 mesacne dieta a nic ho nebavi stale len place a je strasne podrazdene uz si neviem dat rady......v kociku sa jej nepaci v pavuku vydrzi 5 minut vsetky hracky porozhadzuje od nervov,jednym slovom ako tiger...neviem ci to mam riesit nejakym vysetrenim u neurologa a ci su nejake lieky na ukludnenie takehoto maleho dietatka......

Dobrý deň,
môj syn má 5 rokov, narodil sa v 37. t.t. spontánnym pôrodom, vážil 3kg, v inkubátore nebol. Jeho zdravotný stav je vcelku dobrý, až na to že je alergik s častými obštrukčnými bronchytídami. Má o tri roky staršiu sestru. Od troch rokov chodieva na pol dňa do škôlky. V kolektíve nemá problém, nestráni sa detí, zahrá sa aj s cudzími deťmi. Je trochu hanblivý, čo sa týka cudzích dospelých. Inak sa mi zdá v pohode...
Nedávno mi povedal, že počuje v hlave hlasy a že ho to otravuje (búchal si pritom rukou do hlavy - aby to prestalo). Vraj nerozumie čo hovoria, lebo hovoria veľmi rýchlo. Podľa jeho opisu to vraj máva v niektoré dni a trvá to chvíľu, potom to prestane. Neviem či to spolu nejako súvisí, ale už nejaký čas - pár mesiacov sa pár krát stalo, že povedal, že sa mu točí hlava - bolo to naozaj, videla som, že mu je zle, tak som mu dala napiť, posedel a o chvíľu to prešlo. A v posledných mesiacoch, veľakrát akoby ma nevnímal, keď mu niečo poviem aby urobil, urobí niečo celkom iné - akoby to vôbec nepočul... Niekdy až na tretí, štvrtý krát reaguje...
Dosť nás to vydesilo, vôbec netušíme čo s tým - hlavne teda tie hlasy v hlave... Neviem či si to nevšímať... Budem vďačná za akúkoľvek radu.

Dobrý deň,
moja dcéra má 2,5 roka. Ešte stále nevie rozprávať. Niečo už povie, ale len veľmi málo. niekedy mám pocit, že ani nerozumie, čo od nej chceme. Neviem, či je to normálne. Oproti mojej druhej dcére, ktorá rozprávala už od 1,5 roka, je to skutočne veľmi slabé. A ani sa nepýta na nočník. A keďže nevie povedať, čo chce, tak to zvyčajne končí jej plačom (pretože to inak nevie vyjadriť).
Mám to nejako riešiť?

Dobrý deň,

moja dcérka má 2,5 roka a niekedy chodí po špičkách. Najmä keď je bosá.
Chcem sa opýtať, či to je v norme alebo s tým treba niečo robiť.

Ďakujem

Dobrý deň,
moja dcérka má už 2,5 roka a dosť málo rozpráva. Mám pocit, že aj dosť málo rozumie. Myslela som, či náhodou nemá problém so sluchom, ale pozorovala som ju a myslím, že tým to nie je.
Je to v poriadku alebo by som mala zájsť za nejakým lekárom.

Ďakujem

Dobry den,
chcela by som sa s vami poradit o tom, ze moj 14-mesacny syn zacal hadzat jedlo na zem. Akonahle mu dam do rucky chrumku, kornutok alebo tycinku, odhryzne a hned hodi na zem. Robi to aj vonku aj doma uz niekolko tyzdnov. Predtym to vobec nerobil, pekne si jedlo drzal v rucke a cele spapal. Neviem ako mam reagovat, ale capnem ho po ruckach a opakovane mu vravim, ze to nesmie robit. Ale ak sa to zopakuje 2x za sebou, jedlo mu uz nedam do ruky. Robi dlho aj to, ze ked nie je po jeho voli, spusti sa na zem a velmi sa rozplace. Samozrejme nepovolim a snazim sa ho rychlo zaujat niecim inym, ale castokrat to nepomoze. Trapi ma este to, ze casto sa budi pocas aj dna aj pocas noci so silnym placom, ktory trva min. 5 minut a len tazko sa da utisit. Ma este zatvorene oci a silno place, tak vtedy som uplne bezradna a neviem co robit. Neviem, ci je to zubkami, ze ho bolia, ale iny problem myslim, ze nema. Budi sa aj v noci 2-3x, ale od narodenia prespal celu noc mozno dokopy 3x. Vychadzaju mu stolicky, tak sa utesujem, ze to je azda tym. Dakujem Vam velmi pekne za odpoved a vas nazor.

Dobry vecer,
Moja 25 mesacna dcera uz par dni odmieta spat vo svojej postielke. Doteraz sme nemali ziadne problemy, uz od 8 mesiacov spi sama vo svojej izbe aj postielke. Pred par dnami sa vsetko zmenilo a zacala hystericky plakat az vrieskat a odvtedy spi s nami v posteli. Vyzera to, akoby sa bala tam byt sama, neviem ci mala zly sen a teraz sa tam boji sama. Pred par dnami jej manzel zabudol dat po vecernom kupani plienku a tak sa potom rano zobudila s velkym placom a samozrejme vsetko bolo pocikane (nacvik na nocnik sme zacali len nedavno), neviem ci sa toho zlakla a od toho vecera uz nechce spat v postielke. Snazim sa najst vysvetlenie na zmenu spravania. Mame tiez 8 mesacneho synceka, ktoreho vzdy kojim v spalni na posteli, ale uz aj on spi vo svojej izbicke z postielke. Neviem, ci sa az teraz a takto prejavuje jej ziarlivost, lebo doteraz vobec neziarlila a nemala taketo prejavy, ci sa snazi ziskat nasu pozornost. Prosim poradte mi ako spravne postupovat a neurobit chybu. Zda sa mi, ze jej aj idu zuby, zadne stolicky a samozrejme sme aj v obdobi vzdoru. Dakujem za odpoved.
Inga

Mam 27mesacneho syna a mame problem zo zaspavanim...aj na obed aj vecer ked liha do postielky musi niekto byt v postely alebo aspon sediet v miestnosti kde zaspava..ked odidem vzdy zacne plakat ale tak velmi skusala som ho upokojit a zase ho dat ale vzdy sa to opakovalo az som to asi na piaty krat vzdala.kedze este nevie velmi rozpravat tak ani mne velmi nerozumie ked to skusam dohovasranim ma aj svojho plysaka ale aj tak nezaspi sam v izbe..v maji ma ist do skolky a bojim sa ze ho koli tomu nezoberu a vlastne ako to tam vsetko bude znasat.

Dobry den, mame takmer dva a pol rocnu dcerku. Asi pred mesiacom bola nachladnuta a ked sme ju ulozili do postielky, pri jednom zachvate kasla sa povrackala. Vysvetlili sme jej, ze sa nic nestalo, vsetko sme upratali a ulozili znova do postielky. Ked kasel presiel, zacala nam takto vracavat pravidelne, niekedy aj trikrat do tyzdna. Najprv to bolo opat v postielke, ked sme opustili izbu, aby mohla spinkat, pritom so zaspavanim osamote uz davno nemala ziadny problem. Vyriesila som to tak, ze som ju zacala ukladat do postielky spolu s nasim psikom a vysvetlila som jej, ze ak bude vracat, zobudi aj psika, ktory je uz unaveny a potrebuje si oddychnut, aby sa jej na druhy den moholl venovat. To zabralo a ked sme si mysleli, ze sme to prekonali, zacalo jej vadit vecerne sprchovanie. Vzdy, ked sa podvecer vratime domov z vychadzky, zacne sa ma vypytovat, ci sa musi ist kupkat, je nervozna, pyta sa na ruky a ani neviem ako, uz je to vonku. Uz sme sa sprchovali aj s jej oblubenou babikou a ukazovala som jej na nej, co budeme robit, aby sa nebala. Zabralo to dovtedy, kym som jej nemusela umyt aj vlasky. Akonahle sa jej do ociek dostala prva kvapka vody, spustila plac a znova to skoncilo vracanim. Podvecerny prichod domov sa pre nas stava nocnou morou, odmieta uz aj vecerat, kazdy vecer sa bojime, ci sa nam ju podari ulozit bez vracania. Najnovsie sa takto bojazlivo zacala spravat aj pocas burky. Nikdy sme jej s manzelom za to neublizili, dohovarame jej, ze sme stale pri nej a nema sa coho bat, ale prestavam verit tomu, ze sa nam to nejako podari vyriesit, bojim sa od nej vecer pohnut na krok, pretoze len v manzelovej pritomnosti sa situacia este zhorsi. Prosim o radu, ako jej pomoct? Dakujeme

Dobry den,prosim o radu...moj syn ma 4 roky a od mala sme mali problemy s jeho spravanim,ale posledne mesiace je to uz dost caste...hocikedy ked mu nieco vezmem hoc mu vysvetlim preco alebo poviem ze nieco nedostane je to tady...neskutocny zachvat vzteku...snazim sa ho ignorovat ale on casto sa predomna postavi alebo ma chyti za nohu aby som sa nemohla pohybovat a reve a zlosti sa neskutocne..niekedy to nezvladnem a dostane po zadku a poslem ho sa vykricat do izby ale niekedy nepomaha ani ta studena sprcha co mi doporucila v poradni...prosim uz nevlůadzem neviem co s tym...dakujem za radu

Dobrý deň, obraciam sa na Vás lebo mám pomaly 3 ročného syna. Ide mi o jeho správanie a chovanie. Snažím sa, ale niekedy si pripadám dosť hlúpo a trápne, hlavne na ihrisku.
Strká deti, neposlúcha, neodpovedá chová sa jak divoch. Iba uteká, nesústredí sa. Snažím sa na neho nekričať, keď viem, že ide niečo zlé urobiť, račej s ním odídem. Aj doma,keď sa hráme rozhádže mi kocky, vláčikovú dráhu ...
Čítala som hociaké knihy, aby som zmenila formu výchovy. A sme často samy, iba mi dvaja. Jeho otec je často preč. Sme bilinguálna rodina. V jazyku je dosť pozadu. Niekedy sa ho opýtam a nič nerozumie, aj keď sa veľa ucíme a si čítame. Keď sa ho ľudia pýtajú tie detské otázky, ako s máš, čo robíš, kde si bol... neodpovedá a pozerá bokom. Či sa hanbí neviem.
Možno je to temperament a chce čas, ale rozhodne mi vadí strkanie, búranie hradov na ihrisku a nevie sa hrať s inými deťmi. Čo si myslím je dosť trápne na jeho vek. Čo mám zmeniť? Ďakujem

Dobry den,mame dcerku ktora bude mat v oktobri 5 rokov.Od narodenia bola v podstate ukazkove dieta.Aj dnes je to velmi pozorne,mudre a sikovne dievcatko,je empaticka az ma to niekedy udivuje.Ma vsak obrovsky problem s komunikaciou s dospelymi ale aj s cudzimi detmi.Od malicka je skor introvert,teda hlavne ak sa nachadza mimo rodiny.Doma je komunikativna,hrava,je rada ak moze byt iniciatorkou a vymyslackou novych hier.Ak je vsak mimo domu vobec nekomunikuje s dospelymi,ak sa jej niekto prihovori napr.suseda,znama alebo aj niekto z rodiny ktoreho nevidi az tak casto vobec nereaguje a ignoruje dotycneho.Odmieta zdravit na ulici,v obchode ale napriklad aj starych rodicov.....Od malicka bola taka ze neznasala ak sa jej dotykal niekto iny ako ja a manzel,nerada sa nosila na rukach u babky ci dedka a uplne neznasala ak jej chceli dat pusu.To jej ostalo dodnes,ja to respektujem pretoze to vychadza z jej osobnosti a ja sama som od malicka velmi podobna.Zial jej stari rodicia to nechapu,neustale ju hresia a vstepuju jej pocit viny ze ich nepozdravila a nedala im pusu.Vidim na dcerke ze je z toho velmi nervozna a zacala byt na starych rodicov agresivna,ked sa ju pri luceni snazil dedko nasilim chytit a dat jej pusu velmi zurila a plakala a dala mu facku.Nemyslim ze to spravila naschval,iba sa branila.No stary rodicia to chapu ako nevychovanost a nevhodne spravanie.Vela krat som sa dcerke snazila vysvetlit ze je slusne pozdravit a starim rodicom zasa aby si nevynucovali pozdrav nasilim ,nepomaha to.Som z toho velmi smutna lebo po tomto poslednom incidente dcerka odmieta babku a dedka vidiet.S druhou babkou ma pekny vztah,ona dcerku respektuje a nenuti ju do nicoho.A dcerke takyto pristup prospieva lebo tuto babku zacala sama zdravit a ma k nej omnoho vrelsi vztah.Od oktobra ide dcerka do skolky ale dost sa toho bojim.Uz rok chodila do skolky,zvykla si na nu velmi rychlo ale za cely skolsky rok neprehovorila s ucitelkou ani slovo ( a to ju pozna od malicka lebo je to nasa pribuzna)Teraz rok nechodila kvoli stahovaniu a narodeniu braceka.Velmi sa na skolku pytala a tesi sa tak teraz do skolky nastupi.Mozte mi prosim napisat vas nazor,ci je spravanie dcerky v poriadku alebo som naozaj niekde spravila chybu.A ako mam k tomuto problemu vobec pristupovat?Ja som mala od detstva podobne problemy,komunikacia a skola mi robili obrovske a casto pre mna neprekonatelne problemy.Rada by som sa tomu pri dcerke vyhla a pomohla jej aby to mala v skole lahsie ako ja.Dakujem za rady

Dobry den prajem,dufam,ze mi odpoviete na moju otazku,pretoze same neviem ,ako si poradime :(Mam 34 rokov,9rocnu dcerku a ani nie mesacneho chlapceka...Velmi vela sa deje v nasich rodinach ,aj pre mna je to emocionalna zataz .Mame v rodine onkologicke ochorenia,jednym je moja mama,ktora tym presla ,je teraz relativne v poriadku ,aj ked nikdy nevieme,co bude a druhym je moj svokor,ktoremu sa momentalne dost zhorsil stav a mozno sa mame pripravit na najhorsie:(Ide o to ,ze dcerka je nanho velmi naviazana,vie,ze dedko je chory,tak ako to vedela pri mojej mame...len neviem, do akej miery si uvedomuje, nakolko to je vazne.Na tuto temu sme sa s nou nebavili,lebo tozhorsenie prislo velmi ryhclo a nahle...i ja som zaskocena.Dnes som sa s nou bavila na temu smrt.Hrozne:(Pytal asom sa dcerky, ci vie, co to znamena,povedala,ze ano,ze clovek potom neexistuje a na otazku,ci vie,co sa deje s clovekom potom,povedala,ze ho daju do hrobu.Snazila som sa ist na to citlivo,hovorila som jej o svojej babke,ze mi povedala,ze ked zomrie,nechce ,aby som velmi plakala a bola smutna..Dcerke som sa to takto snazila vysvetlit,ze je taky koloboeh,ludi as anarodia,rastu,zomieraju..neviem,ci som urobila spravne..dcerke po cely cas padali slzy a potom aj mne.Myslite si,ze jej mame povedat,ze dedko zomrie? Alebo ako jej to povedat? Ako ju na to pripravit??Da sa to vobec? DcerkA je velmi mudra,chapava ,ale aj velmi citliva..bojim sa o nu,ako to zvladne,ako to prezije,ci ma ist na pohreb...desim sa toho:(((Velmi dedka lubi a on ju tiez.Bojim sa ,ze potom ju neuvidim smiat sa a tesit,tak ako sa tesi teraz ,z malinkeho braceka a zo vsetkych malickosti..ako jej pomoct to zvladnut??Prosim o skoru odpoved.Dakujem.

Dobrý deň

Mala ma reflux. Vracať nam začala ked cez deň nespala a večer ked zaspala o pol deviatej tak hned sa zobudila a povracala sa. Ale zhoršovalo sa to tak teraz sa lieči. Je to už lepšie. Stale nam na obed spala tak nevracala. ale dnes nam na obed spať nechcela a večer už bola nervozna tak sa nam zasa povracala. Robili jej aj všetky vyšetrenia a všetky vysledky su dobre. Aka môže byť pričina že ked sa mi na obed nevispi tak sa potom večer ked zaspi , zobudi a povraca sa? Môže byť pričina aj po psychickej stranke? Da sa to nejak liečiť?
Mala v maji 3 roky.
Dakujem vám

Moja 4 ročna dcerka sa stale pyta na zachod, ci uz cikat alebo kakat, no nič na zachode nerobi. Cez den chodi na zachod normalne, ked jej treba, ale popri tom sa pyta, aj ked jej netreba. Hlavne vecer pred spanim chodime "kakat" a "piškať" asi 20-krat a nic. Ona hovori, ze ju v brusku tlaci, ale nic nejde. Trva to asi tyzden. Mam este pockat ci sa to upravi, alebo je potrebne vyhladat lekara?