Poradňa detského psychológa

Dobrý deň,
môj syn má 5 rokov, narodil sa v 37. t.t. spontánnym pôrodom, vážil 3kg, v inkubátore nebol. Jeho zdravotný stav je vcelku dobrý, až na to že je alergik s častými obštrukčnými bronchytídami. Má o tri roky staršiu sestru. Od troch rokov chodieva na pol dňa do škôlky. V kolektíve nemá problém, nestráni sa detí, zahrá sa aj s cudzími deťmi. Je trochu hanblivý, čo sa týka cudzích dospelých. Inak sa mi zdá v pohode...
Nedávno mi povedal, že počuje v hlave hlasy a že ho to otravuje (búchal si pritom rukou do hlavy - aby to prestalo). Vraj nerozumie čo hovoria, lebo hovoria veľmi rýchlo. Podľa jeho opisu to vraj máva v niektoré dni a trvá to chvíľu, potom to prestane. Neviem či to spolu nejako súvisí, ale už nejaký čas - pár mesiacov sa pár krát stalo, že povedal, že sa mu točí hlava - bolo to naozaj, videla som, že mu je zle, tak som mu dala napiť, posedel a o chvíľu to prešlo. A v posledných mesiacoch, veľakrát akoby ma nevnímal, keď mu niečo poviem aby urobil, urobí niečo celkom iné - akoby to vôbec nepočul... Niekdy až na tretí, štvrtý krát reaguje...
Dosť nás to vydesilo, vôbec netušíme čo s tým - hlavne teda tie hlasy v hlave... Neviem či si to nevšímať... Budem vďačná za akúkoľvek radu.

Dobrý deň,
moja dcérka má už 2,5 roka a dosť málo rozpráva. Mám pocit, že aj dosť málo rozumie. Myslela som, či náhodou nemá problém so sluchom, ale pozorovala som ju a myslím, že tým to nie je.
Je to v poriadku alebo by som mala zájsť za nejakým lekárom.

Ďakujem

Dobrý deň, obraciam sa na Vás lebo mám pomaly 3 ročného syna. Ide mi o jeho správanie a chovanie. Snažím sa, ale niekedy si pripadám dosť hlúpo a trápne, hlavne na ihrisku.
Strká deti, neposlúcha, neodpovedá chová sa jak divoch. Iba uteká, nesústredí sa. Snažím sa na neho nekričať, keď viem, že ide niečo zlé urobiť, račej s ním odídem. Aj doma,keď sa hráme rozhádže mi kocky, vláčikovú dráhu ...
Čítala som hociaké knihy, aby som zmenila formu výchovy. A sme často samy, iba mi dvaja. Jeho otec je často preč. Sme bilinguálna rodina. V jazyku je dosť pozadu. Niekedy sa ho opýtam a nič nerozumie, aj keď sa veľa ucíme a si čítame. Keď sa ho ľudia pýtajú tie detské otázky, ako s máš, čo robíš, kde si bol... neodpovedá a pozerá bokom. Či sa hanbí neviem.
Možno je to temperament a chce čas, ale rozhodne mi vadí strkanie, búranie hradov na ihrisku a nevie sa hrať s inými deťmi. Čo si myslím je dosť trápne na jeho vek. Čo mám zmeniť? Ďakujem

Dobrý deň.
Mam doma 5 rocneho chlapca ktoreho neviem ako oducit aby sa pred cudzími ľudmi spraval slusne a hlavne sa nerozmaznaval.A ked sa nahodou z niekym rozpravam tak aby mi neskakal do reci,ja to uz mu vysvetlujem vseliako ale sa nedary uz fakt neviem ako na to ist ta vsak uz ma 5 rokov uz by mal byt trosku mudry a chapavy.Aj ked ideme vonku tak hned sa chvali ked dostane novu hracku,a ked ideme vonku este dnuka mu poviem ne ze to povies a pojdeme vonku a on to povie.Viem ze deti sa radi chvalia ale ze co maju nove ale trosku tajomstva by sme mohli mat:-)Niektore deti su take pyskate ze povedia hned na rovinu ale ten moj,ci ja som niekde urobila chybu uz fakt neviem?
Dakujem

Dobrý deň Pani doktorka,

chcela by som sa opýtať či je možné aby sa dieťa naučilo správne vyslovovať spoluhlásku "r", ak jeho matka jemne"ráčkuje" Moja 1,5 ročná dcéra začína práve rozprávať. No ja ráčkujem, snažím sa nepoužívať slová v ktorých sa r vyskytuje. Neviem či tomu tým pomôžem? Manžel neráčkuje, no pre zmenu šušle. Obé staré mamy majú správnu výslovnosť , mám viac prenechať komunikáciu s dieťaťom na ne, alebo mám dieťaťu púšťať CD rozprávky, rádio,...? Alebo mám s dieťaťom riadne komunikovať a potom to nechať na logopéda? Dá sa s tým niečo robiť? Čo by ste mi poradili?

Ďakujem vopred za vašu odpoveď.

Dobrý deň, p. doktorka,

obraciam sa na Vás s prosbou o radu. Mám 3,5 ročných synčekov, sú to dvojčatá. Posledný mesiac som u nich spozorovala náznaky zajakávania sa (začalo sa to u starých rodičov, kde boli na prázdninách kôli prázdninám v jasliach). Mám pocit, že im myšlienky v hlave prúdia skôr, ako je schopná reagovať ich reč. Snažím sa ich vždy trpezlivo počúvať a hovoriť im, že sa nemusia v reči ponáhľať.
V poslednom týždni, možno dvoch, však jeden z nich prešiel do takej "fázy", že pri reči až zatvára oči, otvorí pusu a ja vidím snahu, že chce niečo povedať, len sa nevie ako sa hovorí "vykoktať".
Chcem sa opýtať, p. psychologička, ako sa v takejto situácii zachovať. Mám to prehliadať a je to len prechodný jav, alebo ich mám v reči nejak usmerňovať??? Obaja sú šikovní, majú veľkú slovnú zásobu, jeden z nich sám rozpráva rozprávky na dobrú noc... Uvažujem, či to nie je "trauma", že sme ich nechali samých u starých rodičov, teraz sa vraciame všetci domov, budeme fungovať v starých zaužívaných koľajách, tak dúfam, že to prejde. Môžete mi prosím poradiť??? Je to v ich veku normálne??? Inak v rodine sme zajakavosť nemali ani z mojej ani manželovej strany, deti žijú v usporiadanej, harmonickej rodine, bez hádok.

Dobry den, mam 3 mesačnú dcerku, narodila sa však o 4 tyždne skor. Je velmi vnímava, smeje sa na nás, žužle si ručičky a aj všetko čo má v rukách, snaží sa pretočiť a pod. Chcela by som sa vsak opytat ci nie je problem ze zatial nevravi g, b a podobne, zato vsak víska, híka a robí rôzne zvuky. Vsade sa vsak uvádza ze dieta v jej veku by to uz malo vediet. Dakujem za odpoved

Dobrý deň, mám 2,5 ročnú dcérku,ktorá zatiaľ veľmi nechce rozprávať. Povie len mama, baba, dedo, mimi, nini. V poslednom období ma začala oslovovať mami a mamina. Inak rozumie všetkému, čo od nej chceme, pamätá si veľmi veľa melódií detských pesničiek, ktoré jej púšťame. Ale opakovať slová nechce. Všetky veci vie ukázať rôznymi znakmi.Je v to v jej veku ešte v norme, alebo by sme sa mali poradiť s nejakým odborníkom? Ďakujem za odpoveď.

Dobry den,som zufala a preto sa obraciam na vas..
Mojmu synovi pred rokom diagnostikovali ADHD.Ma takmer osem rokov-je prvacik...velmi sa trapime-trpi poruchamy ucenia a spravania..hyperaktivita-vsetko do kopy:-((((
Navstevujeme specialnu pedagogicku-psychiatricku...snazime sa mu pomoct ako sa len da..no je to tazke.Najviac ma trapi pristup skoly-tym,ze sme na dedine-s takymto pripadom sa este nestretli..a je to aj vidiet...
Syn je integrovany..kazdu jednu chybu ktoru spravy-riesim hned s ucitelkou-nevyhybam sa..No neviem,ako im mam vysvetlit,ze urcite veci on neprestane robit mozno nikdy!
Upozornila som ich,ze sa da lahko na nieco nahovorit..aby trocha dali pozor-zbytocne..a este mi minimalne raz do tyzdna oznamia,ze kto mu co povedal a on to spravil-aby som mu dohovorila.........Ja uz naozaj neviem ako..neviem ako to pojde dalej..dnes mi doniesol poznamku-pohryzol spoluziaka.V skolke to robil casto-na urcity cas to prestal robit a vratilo sa mu to-co robit..teraz je celkovo viac agresivny..nekontrolovane v afekte sa rozkrici-rozplace a vtedy rozprava nezmysli..a uz to robi aj v skole..pocula som o nejakej diete..poradite mi prosim?Uz sme z toho vsetkeho zufali...Lucia.

Dobry den,

chcem sa opytat ohl. mojej 2-rocnej dcery.
Uz 10 dni chodi do MS, v triede je medzi 2,5-4-rocnymi detmi. Ucitelka zhodnotila, ze ma oneskoreny vyvin. Chcem sa opytat na Vas nazor.
Dcerka je velmi vnimava. chodi od 12 m., hruba motorika perfektna, preliezky, hojdacky, smykalky, odrazadlo.. bez problemov. Ukazuje prstom, zdiela pozornost, krmi babiky, stavia kocky, puzzle velmi nemusi, prezera knizky, carbe farbickou (uchop je este slabsi), vklada predmety, upratuje.... vsetko komentuje svojou recou, aktivne ovlada asi 10 slov (mama, tata, haha - havo, kaka - katka, ajoj, nam...). Napodobnuje cinnosti perfektne, slova menej. Aktivne a s uspechom oducame od plienok. Dcera sa v skolke bez problemov aklimatizovala, spapa tam viac ako doma, spi 2,5 hod., medzi deti sa tesi. Ucitelkam vadi, ze sa nevie skoordinovat na dvore, tj. hrat sa na jednom mieste, ale beha z preliezky na preliezky, tiez im vadilo, ze za mnou neplace (v cudz. prostredi, ak ma vela podnetov = hracky, deti - nema problem).
Zda sa Vam jej vyvoj na 24 mesiacov skutocne oneskoreny? Mame uz teraz vyhladat logopeda, ak rec napreduje pomalsie? Dakujem!

Dobrý deň. Moja dcéra mala teraz 2 roky ale už od roka je taká pomrvená a robí veci ktoré by nemala. Aj ked ju napomeniem ona to robí znova, keď sa vyvadím začne plakať. Neviem čo mám s ňou robiť, lebo robí veci ktoré sú pre ňu nebezpečné a nedá si to stále vysvetliť. Napr. postavila sa do okna a chcela skočiť na balkón, alebo sa vyškriabala na šmýkačku a chcela skočiť dole, nedávno 3x po sebe vyskočila z postieľky a zakaždým si ublížila a plakala no napriek tomu to spravila 3x a to asi behom 30 minút. Chcem sa opýtať či to je normálne, veď dieťa v dvoch rokoch si už musí uvedomovať že si ublíži. Alebo robí aj také veci že si dá dole plienku a vykaká sa na zem, do postielky, do skrine a potom so svojou stolicou natierala izbu a hračky, toto spravila tiež 3x. Prosím poraďte mi čo mám s ňou robiť , lebo ja už neviem čo ďalej. ďakujem

Dobry, vecer,
mam syna vo veku 1,9mesiacov. Ked je vonku pekne, tak sme stale vonku, obzerame chrobaciky, mravce, vozime sa na motorke, behame, skratka je nam fajn. Horsie je to s uprsanym dnom, ked musime byt doma. Myslim si /ako kazda matka dufa/, ze je sikovny /pozna vsetky casti ludskeho tela a ich ukaze, pozna chrobaky hmyz, napodobni vsetky zvierata aj ZOO, zaujima ho skorpion, pozna velke a male veci, kocky koleca vklada do srpavnych tvarov./ Rozprava zakladne slova.Ked chcem, aby rozpraval a on nema naladu nerozprava, radsej si najde sposob ako mi to ukaze:napr: pozerali sme knizku, kde bolo hasicske auto ako taha rozbite auto--tak hukal a tahal ma za tricko atd...vzdy si najde sposob ako mi to povie, lebo vie, ze ja ho pochopim a nechce rozpravat, ale povie mama tato, bež, nono, dost,,, Ako ho mam zaujat doma, co mam s nim este robit, ked prsi, lebo ak ho nezaujmem, tak len mrnci, je mrzuty, zly, potom hadze kracky o zem a telka ho nebavi. Minule som uz s nim malovala, plastelina, pozerame knizky, obrazky, kreslime, vkladame stavebnice, lego ho nebavi..vsetko len na 2minuty a dost.Ako ho zaujat a rozvijat trpezlivost, aby nebil psa, nehadzal hracky o zem, nezuril,nehadzal sa o zem ako mam reagovat a spravne zakrocit. Ked sa okolo neho vrtim cely den, tak vecer doslpva padam a som zuriva, vycerpana. Som na neho sama a to mysim doslovne!!!! Dakujem

Dobrý deň, mám predčasne narodeného 10 mesačného syna, korigovaný vek 8 mesiacov. Pred nejakým mesiacom začal pekne, už tak komplikovanejšie džavotať, potom ostal chorý - infekčná choroba a horúčky. Od tej doby ho počuť len málo, aj to len tak jednoducho. Alebo vykríka.. Mám to nejako riešiť, alebo treba vyčkať, treba mu nechať čas. Ďakujem za Váš čas a odpoveď

Dobry den.
Mame velke problemy so synom-prvacikom..
Ma poruchy spravania a ucenia-diagnostikovali mu ADHD.V skole sme pristupili na integraciu,kedze mu to ide velmi tazko a velmi pomaly..Zaciatky boli celkom dobre,pismenka pisal pekne-najkrajsie z triedy..no casom sa mu zacali pliest.Uz je to trochu lepsie,no najvacsi problem je v pisani a citani..Citat cita aba po slabikach-cele slovo nedokaze precitat.Pisat nevie vobec,iba prepisovat..Slabiky napise no slovo nie..A j ked mu dam jednoduche slovicko ako je "tato"slabiku ta-napise aj to-no spolu nedokaze..velmi sa trapime.
No najviac ma trapi pristup ucitelky..chce ho nechat prepadnut,hoci je integrovany..a ja velmi dobre viem,ze tymto sa to nespravi..V skole sa s takymto pripadom este nestretli-este stale nechapu co znamena slovo-dyslexia.Stale ho porovnavaju s ostatnymi detmi,pisu poznamky za behanie...hoci maju lekarske spravy od psychologicky,psychiatricky a neurologicky..stale ho beru ako ine deti co sa tyka zvladnutia uciva.
Sme zufali,prosim Vas o radu-ako mame postupovat???

Dobrý deň p.Ing.,Mgr.,
som rada,že opäť funguje Vaša poradňa, nakoľko ste mi už niekoľkokrát dobre poradili a usmernili vo výchove :-)
Vopred sa ospravedňujem, nakoľko Vám položím asi viacero otázok.
Mám 4r syna. Od malička sa "javí" ako nadpriemerne inteligentný (neviem,či sa táto "diagnóza" týka jeho,ale lepší termín ma nenapadá). Rozprávať začall skôr,ako chodil, 15m poznal farby,značky všetkcý aút, 2r. poznal abecedu a písmená,počítal do 20, 3. vedel čítať, vedel počítať anglicky,nemecky, ako 4r.píše, číta na úrovni prváka-druháka, pozná asi 60 štátov sveta s hlav.mestami,počíta viac ako do sto,číta 3 cif.čísla,zvldáda slušne jednoduché počty (+, -) do 20.
S manželom sa zamýšľame, kam na ZŠ po škôlke a zvažujeme možnosť školy pre "nadané" deti v Prievidzi.Takže moja otázka znie, či zvažovať túto možnosť,alebo radšej dieťa enchaj chodiť do "bežbej školy" a ak áno,kedy je vhodné ísť s ním na psychol.testy.
Čo sa týka jeho sociálnych vzťahov, je to "vlk-samotár"..Nástup do školky preplakal pol roka, aj po roku tam nechodí rád,o školke nerád rozpráva, na otázku o kamarátoch vždy povie to isté jedno-max.2 mená spolužiakov. *Povie,že do škôlky chodiť nechce a nechodí tam rád, pritom ostatné deti ho asi majú radi,lebo keď sa stertneme, zdravia ho,rodičia mi hovoria, že o ňom rozprávajú doma a pod.,on nerozprávao nikom.
2.otázka sa týka jeho výchovy:
Je veľmi tvrdohlavý. Dokáže sa sa mnou o nezmyselnej banalite vyjednávať nekonečné minúty, až častokrát stratím nervy,čo ma následne mrzí, skončí to krikom,alebo jednou po zadku.
Banalitou myslím napr.ak niečo rozleje, chcem,aby to utrel. Keď narozhadzuje hračky, chcem,aby si upratal.On dokáže vyjednávať, až včera som,nakoľko ma odignoroval, nahádzala hračky do vreca a išla "akože" vyhodiť...starkej potom povedal,že keby sa narodil jej, mal by lepšiu maminu.
Pritom je na nás dosť fixovaný,nerád chodí od nás,max.kustarkej,aj to po prehováraní.
Prepáčte sa rozsiahlu otázku,ale chystám sa Vám napísať už dávno,tak sa mi toho nazbieralo viac :-)
Veľmi pekne vopred ďakujem za Váš čas a odpoveď.
Pekný deň.
Martina