Poradňa detského psychológa

Dobry den,mame dcerku ktora bude mat v oktobri 5 rokov.Od narodenia bola v podstate ukazkove dieta.Aj dnes je to velmi pozorne,mudre a sikovne dievcatko,je empaticka az ma to niekedy udivuje.Ma vsak obrovsky problem s komunikaciou s dospelymi ale aj s cudzimi detmi.Od malicka je skor introvert,teda hlavne ak sa nachadza mimo rodiny.Doma je komunikativna,hrava,je rada ak moze byt iniciatorkou a vymyslackou novych hier.Ak je vsak mimo domu vobec nekomunikuje s dospelymi,ak sa jej niekto prihovori napr.suseda,znama alebo aj niekto z rodiny ktoreho nevidi az tak casto vobec nereaguje a ignoruje dotycneho.Odmieta zdravit na ulici,v obchode ale napriklad aj starych rodicov.....Od malicka bola taka ze neznasala ak sa jej dotykal niekto iny ako ja a manzel,nerada sa nosila na rukach u babky ci dedka a uplne neznasala ak jej chceli dat pusu.To jej ostalo dodnes,ja to respektujem pretoze to vychadza z jej osobnosti a ja sama som od malicka velmi podobna.Zial jej stari rodicia to nechapu,neustale ju hresia a vstepuju jej pocit viny ze ich nepozdravila a nedala im pusu.Vidim na dcerke ze je z toho velmi nervozna a zacala byt na starych rodicov agresivna,ked sa ju pri luceni snazil dedko nasilim chytit a dat jej pusu velmi zurila a plakala a dala mu facku.Nemyslim ze to spravila naschval,iba sa branila.No stary rodicia to chapu ako nevychovanost a nevhodne spravanie.Vela krat som sa dcerke snazila vysvetlit ze je slusne pozdravit a starim rodicom zasa aby si nevynucovali pozdrav nasilim ,nepomaha to.Som z toho velmi smutna lebo po tomto poslednom incidente dcerka odmieta babku a dedka vidiet.S druhou babkou ma pekny vztah,ona dcerku respektuje a nenuti ju do nicoho.A dcerke takyto pristup prospieva lebo tuto babku zacala sama zdravit a ma k nej omnoho vrelsi vztah.Od oktobra ide dcerka do skolky ale dost sa toho bojim.Uz rok chodila do skolky,zvykla si na nu velmi rychlo ale za cely skolsky rok neprehovorila s ucitelkou ani slovo ( a to ju pozna od malicka lebo je to nasa pribuzna)Teraz rok nechodila kvoli stahovaniu a narodeniu braceka.Velmi sa na skolku pytala a tesi sa tak teraz do skolky nastupi.Mozte mi prosim napisat vas nazor,ci je spravanie dcerky v poriadku alebo som naozaj niekde spravila chybu.A ako mam k tomuto problemu vobec pristupovat?Ja som mala od detstva podobne problemy,komunikacia a skola mi robili obrovske a casto pre mna neprekonatelne problemy.Rada by som sa tomu pri dcerke vyhla a pomohla jej aby to mala v skole lahsie ako ja.Dakujem za rady

Dobry den prajem,dufam,ze mi odpoviete na moju otazku,pretoze same neviem ,ako si poradime :(Mam 34 rokov,9rocnu dcerku a ani nie mesacneho chlapceka...Velmi vela sa deje v nasich rodinach ,aj pre mna je to emocionalna zataz .Mame v rodine onkologicke ochorenia,jednym je moja mama,ktora tym presla ,je teraz relativne v poriadku ,aj ked nikdy nevieme,co bude a druhym je moj svokor,ktoremu sa momentalne dost zhorsil stav a mozno sa mame pripravit na najhorsie:(Ide o to ,ze dcerka je nanho velmi naviazana,vie,ze dedko je chory,tak ako to vedela pri mojej mame...len neviem, do akej miery si uvedomuje, nakolko to je vazne.Na tuto temu sme sa s nou nebavili,lebo tozhorsenie prislo velmi ryhclo a nahle...i ja som zaskocena.Dnes som sa s nou bavila na temu smrt.Hrozne:(Pytal asom sa dcerky, ci vie, co to znamena,povedala,ze ano,ze clovek potom neexistuje a na otazku,ci vie,co sa deje s clovekom potom,povedala,ze ho daju do hrobu.Snazila som sa ist na to citlivo,hovorila som jej o svojej babke,ze mi povedala,ze ked zomrie,nechce ,aby som velmi plakala a bola smutna..Dcerke som sa to takto snazila vysvetlit,ze je taky koloboeh,ludi as anarodia,rastu,zomieraju..neviem,ci som urobila spravne..dcerke po cely cas padali slzy a potom aj mne.Myslite si,ze jej mame povedat,ze dedko zomrie? Alebo ako jej to povedat? Ako ju na to pripravit??Da sa to vobec? DcerkA je velmi mudra,chapava ,ale aj velmi citliva..bojim sa o nu,ako to zvladne,ako to prezije,ci ma ist na pohreb...desim sa toho:(((Velmi dedka lubi a on ju tiez.Bojim sa ,ze potom ju neuvidim smiat sa a tesit,tak ako sa tesi teraz ,z malinkeho braceka a zo vsetkych malickosti..ako jej pomoct to zvladnut??Prosim o skoru odpoved.Dakujem.

Dobry den prajem, este pred mesiacom bolo vsetko v poriadku, syn ma 2 a plo roka, ako nahle sa zacalo rozpravat o skolke to zacalo. Nikdy nebol problem, mohli sme hocikam, hocikomu ost, vzdy sa tesil a hral s detmi. Teraz ked niekomu ideme zacne strasne plakat, az zachvatovo, nechce ist k nim do vnutra, len place, nic ho nezaujima, ostane napr. sediet na chodbe a dokaze tam plakat aj 20 minut. Sam nikoho nechce len maminku. Neviem co mam robit, nechcem ho lutovat, snazim sa mu vysvetlovat ze je vsetko v poriadku, no nic nepomaha, niekedy sa potom sam od seba ukludni a pride konecne za nami. Prosim poradte ako sa mam k tomu staviat co robit a co nie. Dakujem Zuzana

dobry den. prosim o radu, ako reagovat na prosbu dietata, aby som o niecom, co vyviedla nepovedala druhemu rodicovi.
z mojho pohladu obaja rodicia zastavame rovnake nazory, hodnoty, postupy vo vychove, ani jeden z nas nie je extremne prisny al. benevolentny, tak isto aj nase dieta ma k nam obom pekny vztah.
aka odpoved je spravna, ked dieta poziada "nepovedz to tatinovi"?

Dobrý deň,
máme 2,5 roč. a 12 mesačnú vnučku, chodili k nám cca 3x do týždňa na cca 5 hod. a sú tu bez rodičov. Samozrejme keď prídu tak sa hráme, varíme- akože, vaľkáme cesto, vykrajujeme, kreslíme, striháme, tancujeme, keď je pekne ideme na ihrisko. Stále niečo robíme a nenechávam ich samé v miestnosti. (čo je vraj chyba, lebo potom sa nevedia doma samé hrať) Niekedy mi pomáha dedko, niekedy mladší syn so svojou priateľkou. Boli sme teraz spolu s vnučkami a ich rodičmi na 14 dňovej dovolenke pri mori, z nášho pohľadu prekrasna dovolenka, veľa sme si vnučky užili, šantili sme v mori a tieto zážitky budú patriť medzi naše najkrajšie chvíle. Deti boli úžasné, menšia vnučka sa tam úplne rozchodila. dokonca začala tancovať, trošku problém bol s 2,5 roč. vnučkou, čo si oblečie - všetko si sama vybera, ale to robí aj doma a večer sa nechcela sprchovať, ráno česať a keď mama zakričala utekala k nám a schovavala za dedka, mama to potom nechala tak, že pred nami nebude vychovávať svoje dieťa a nebude tá najhoršia. Po príchode domov nám syn oznámil, že teraz nebudú nosiť deti k nám a nebudeme sa s nimi dajakú dobu stretávať, lebo deti keď prídu od nás sú veľmi zlé, plačú, sú neposlušné, nevedia sa samy hrať, lebo babka a dedko sa im vraj moc venujú, 12 mes., keď sa pýta vezmeme ju na ruky čo je vraj veľmi zlé, lebo ju rozmaznávame a potom doma plače a pýta sa na ruky. Ja som čítala , že nosenie prispieva i k rozvoju intelektu. Dieťa vidí oveľa viac zo svojho okolia, je v "centre diania" Mozog tak dostáva viac podnetov pre vývoj. Dieťa trávi viac času v "stave tichej ostražitosti", čo je optimálne pre učenie. Toto platí takisto pre staršie bábätká a batoľatá, aj pre tie je samozrejme nosenie veľkým prínosom, aj keď sa už nenosia tak dlho, ako keď boli maličké . Aký je Váš názor na nosenie detí starými rodičmi ?
Keď nás vnučky nevidia , nepočujú sú potom doma dobré, samé sa hrajú aj niekoľko hodín , keď je staršia veľmi zlá dostane bitku a hneď poslúchne (vraj dieťa treba biť do štyroch rokov, potom to už nemá význam). Syn ráno telefonoval a 2,5 r. vnučka po 2 týždňoch sa so mnou rozprávala a večer už bol vraj cirkus nechcela ísť spať plakala, že ide za babkou a babka jej urobí palacinky (vôbec sme o palacinkách nehovorili), ale keď k nám chodila palacinky som samozrejme robievala( mama jej ich takisto robieva). Nechcem tým povedať, že nevesta sa nestará o deti, s deťmi nvštevuje detské centra, chodí s nimi na tancovanie, skoro každý deň niečo majú, kde sa stretávajú aj s druhými mamičkami a deťmi. 12 mes. ešte kojí. Pred dovolenkou som niekedy na tieto detské aktivity chodila s nimi, aby som príp. povarovala mladšiu keď spinkala v kočíku. Myslíte si, že ako starí rodičia tým, že sa vnučkám vraj moc venujeme prispievame k ich nesamostatnosti, neposlušnosti a plaču ? Som si plne vedomá, že výchova detí patrí do plnej kompetencii rodičov. Ďakujem.

Dobrý deň
poprosím Vás o radu , neviem, ako zvládnuť náreky a plač môjho 8 ročného syna. častokrát sa nám stáva, najmä ak je unavený, že začne plakať a bojovať plačom, aby vyriešil konkrétnu situáciu. Má staršieho brata, a napríklad často sa nám, stáva , že brat s bratrancom mu niečo vyvedú a on sa plačom snaží brániť . Pritom nerozpráva normálne , ale v plači sa nám to snaží vysvetliť. Ak sa ho snažíme upokojiť, nedarí sa nám to. Alebo ak neche jesť, čomu pripravíme, alebo mu niekto nevyhovie- bojuje plačom. Treba ho nechať vyplakať , alebo ako na to?Strácame už všetky nervy a nevieme ako sa k takým prejavom postaviť. A starší s a mu začínajú za to posmievať

Dobry den.Prosím o radu koli môjmu 7 ročnemu synovi.Bývame u svokrovcou už 7 rokov a problem je v tom že syn mna ani manžela vôbec neposlúcha, všetko mu musíme povedat aspom 5-6 krát kým poslúchne,dostane aj po zadku potom sa ofučí a uteka žalovat svokrovcom. ale ked mu niečo povie babka alebo dedo urobí to hned poprípade na druhy krat.Je ku nam drzí,papuľnatý dceru /6/ neustále zo všetkeho obvinuje ked niečo vyvedu aj ked vie,že ma na tom chybu aj on, bije ju,nadáva jej aj nám.Ráno sa zobudí a už je dole u svokrovcoch, dedo mu trepe všelijake blbosti do hlavy, potom príde k nám a je úplne iny,, ZLY".Povie že sa odstahuje ku dedkovi,lebo mu všetko dovoli, že je nanho dobry.Ked ma svokor so svokrou vypite stále syna voči nám očkuju hovoria mu že sme zli, vadime sa s ním, bijeme ho nech je pri dedkovi a babke že oni su lepší že mu všetko kúpia, ale ked sú triezvy ani si ho nevšímajú.Ked niečo chce, tak sa ho snažím učit, že nemôže mat vždy všetko, povie to svokrovcom že som mu nekúpila hračku a oni už utekajú mu to kúpit.Prosím poradte mi čo mám robit.

Dobrý deň,
chcela by som Vás poprosiť o radu alebo Váš názor. Mám 5ročného syna, ktorý vôbec s nikým nekomunikuje, len v kruhu rodiny. Chodí už dva roky do škôlky a vôbec tam nerozpráva ani s deťmi, ani s pani učiteľkami. Teraz už bude predškolák a pani riaditeĺka v škôlke mi povedala, že by to mohol byť problém ako zvládne predškolskú triedu. Bola som so synom aj u psychologičky, ale ani s ňou nekomunikoval. Ona mi povedala, že ho nemám nútiť rozprávať, že musí chcieť a začať sám a aj takéto deti môžu nastúpiť do školy, s tým že budú mať individuálny prístup od pani učiteľky a väčšinou každé dieťa sa skôr či neskôr rozrozpráva. V škôlke mi ale povedali, že mám s tým niečo robiť, lebo syn môže mať v škole problémy. Dokonca, že mám ísť za inou pani psychologičkou. Ale ja neviem čo by som mohla ešte urobiť. Ak ho budem do niečoho tlačiť, bojím sa že sa to ešte zhorší. Syn akoby mal nejaký blok voči iným ľuďom a tiež nemá rád zmeny. Možno to súvisí aj s tým, že som rozvedená aj keď nie dlho ale problémy s bývalým manželom začali keď sa syn narodil. Pani psychologička povedala, že to môže mať za následok aj toto tak 10% ale zvyšok je skôr povahou a genetikou. Tak neviem či mám čakať alebo čo ďalej robiť.
Ďakujem Vám za odpoveď.

Dobrý deň!
Pred dvoma týždňami k nám prišlo dieťa, ktoré sme si vzali do pestúnskej starostlivosti, predtým bola v detskom domove a umiestnená v profi rodine, kde boli ešte ďalšie 3 deti v profi a jedno v pestúnstve. Má 2,5 roka ,celkom dobre sme si na seba zvykli aj deti aj dieťa na deti a na nás problém ale je pri zaspávaní a niekedy aj v noci, kedy si búcha hlavičku o postieľku a navyše je schopná robiť v nej aj skoky zo strany na stranu. Kde by mohol byť problém a hlavne dá sa tomu pomôcť napríklad zvýšeným osobným kontaktom ako matka s dcérou alebo tak, lebo by to možno mohlo byť prejavom nedostatkom lásky s obdobia predtým? Ďakujem

Dobrý deň
Chcela by som sa opýtať.Máme 20 mesačného syna.Doma je veľmi živý a neposedný, stále musíme niečo robiť.Veľmi rád a veľa číta s nami knihy, kreslí, snaží sa veľa rozprávať. Rád chodí aj von, ale akonáhle sa priblíži k nemu iné dieťa alebo dospelý, hneď sa pýta na ruky a niekedy sa rozplače.Snažíme sa s ním chodiť čo najviac medzi deti ale nič nepomáha.

dobrý večer,
mám 2 dcérky. Staršia má 2 roky a 10 mesiacov a mladšia bude mať 10 mesiacov. Staršia dcérka do dvoch rokov chodila na nočníček (cikala a kakala), plienky nosila len na spanie. Po narodení mladšej dcérky asi po mesiaci sa začala pomočovať keď sme boli vonku na prechádzke. Kvôli chladnému počasiu nám doktorka odporučila na von dávať plienky, pretože mala problémy s močom. Postupne sa začala pocikávať aj doma a pridalo sa k tomu aj kakanie do nohavičiek. Pocikávanie sa našťastie rýchlo upravilo ale s kakaním máme problém doteraz. 4 mesiace trvalo kým sa konečne vykakala znova do nočníka ale úspech trval necelý mesiac. Potom nastal problém, ktorý trvá už pol roka. Nepýta sa na veľkú potrebu, ale špiní iba nohavičky. To trvá 3-4 dni, potom ju z toho už bolí bruško, asi na 5 deň sa trochu vykaká, máme zasa 2 dni "čisté" obdobie a kolotoč sa opakuje. Niekedy je to aj 8 nohavičiek za deň, má z toho úplne červený zadoček, čo ju samozrejme bolí, stolicu má mäkkú, takže problém zo zápchou nie je. Boli sme na chirurgickom vyšetrení, či nemá v konečníku nejakú fistulku, ale po chirurgickej stránke je všetko v poriadku. Ideme ešte na gastroenteorologické vyšetrenie, ale pán doktor z chirurgie nám povedal, že to bude pravdepodobne žiarlivosť na mladšieho súrodenca a odporúčil nám návštevu psychologičky. K mladšej sestre sa chová primerane jej veku, občas jej niečo urobí (stúpi jej na rúčku, slabo ju buchne po chrbátiku, berie jej hračky), ale väčšinou sa k nej správa pekne a zahrá sa s ňou. My jej vždy hovoríme, že ju ľúbime, hráme sa s ňou. Ako jej to máme ešte viac dokázať, alebo je tu dôležitý čas aby si zvykla na túto situáciu? Ďakujem

Dobry den,chcem Vas poziadat o nazor.Mam 17-mesacneho syna,narodil sa so zriedkavym gen.ochorenim takze jeho prvy rok zivota bol velmi tazky,kym sme sa nejako zzili a naucili onho postarat....Prve styri mesiace bol ukazkove babo,v noci pekne spal cez den bol ako kazde ine babo.V piatom mesiaci sa vsetko zmenilo,prestal v noci spat-vstavala som k nemu 30x,boli noci kedy som spala hodinu a cez den zacal byt nezvladnutelny.Cele dni len plakal,nemohla som sa od neho ani pohnut ale cokolvek som robila ukludnit som ho nedokazala.Dnes ma 17mesiacov a jeho stav sa sice zlepsil ale nie natolko aby som sa prestala znepokojovat.Boli sme na moju ziadost na neurologii a nic nezistili.Mam akurat podozrenie na intoleranciu laktozy a tichy reflux,od kedy je na diete lepsie spi ale cez den je urevany,vsetko ho hneva,ja nemozem robit nic co priamo nesuvisi s nim,stale pyta jest a ked mu dam nechce,vsetko berie svojej sestre,je velmi nepokojny a nespokojny....je neuveritelne narocny a vlastne ja ani neviem preco stale place a obavam sa ze ani on sam to nevie.Neviem ako ho mam ukludnit,ako ho viest k tomu aby bol spokojnejsi.Inak sa vyvija tak ako ma,po neurologickej stranke je v poriadku,boli sme sledovany kvoli vacsej hlavicke ale je to v poriadku.Ja som uz z neho tak strasne unavena,takmer rok a pol som nespala,cez den sa nemozem pri nom najest,ci vypit kavu,ist na WC...velmi ho lubime a davame mu to stale najavo ale musim situaciu riesit lebo sa vlastne vobec nestiham venovat starsej dcerke a ona tym velmi trpi.Viete mi nieco poradit v takejto situacii,kazda rada pomoze.Dakujem

Dobru den,moje meno je I.Novak a chcel by som Vas poprosit o odbornu pomoc s mojou jedinou dcerkou.Ide o dievcatko vo veku 9 rokov,ktore zije s matkou po rozvode asi 7 mesiacov.Ja zijem v Prahe,kazdy druhy vikend dochadzam do Trnavy.V case pobytu v Trnave byvame u mojich rodicov.
Dieta je citovo chladne,imunne voci akymkolvek prejavom,bez prejavu akejkolvek lutosti nad bolestou a utrpenim,ktore opakovane sposobuje svojmu otcovi,babke a dedkovi.Je vedene k uprednostnovaniu materialnych hodnot,dosledkom coho je,ze ju nezaujima nic ine,len ci jej prinesiem nieco z Prahy,ci jej zaplatim to,ci ono,ci jej dam peniaze na to,ci ono,ci na nu prepisem svoj byt...
Nedavno ma poziadala,aby som mojmu 73 rocnemu otcovi povedal,ci by napisal zavet a prepisal na nu svoj byt (co mojho otca,v tom case choreho,neskutocne ranilo).
V poslednych dvoch mesiacoch ma opatovne uraza,priamo do oci opakovane klame,otvorene mi vulgarne nadava (debil,psychopat,sprosty,buzerant),citovo ma vydiera a pri najmensom naznaku nezhody,pri kritizovani jeho spravania,pri nevyhoveniu jeho zelaniu okamzite telefonuje matke a prosi ju o odvezenie od otca,v com jej matka,samozrejme,rada vyhovuje .
Najnovsie uplne odmieta so mnou travit kazdy druhy vikend,prestala uplne respektovat nie len mna,ale aj mojich rodicov a opakovane pokusy o zmenu spravania vysvetlovanim,dohovormi,emotivnymi prejavmi bez akejkolvek lutosti ignoruje s usmevom na tvari,prip.posmesne komentuje.
Som na dieta velmi viazany a kvoli nej som aj prerusil kontakt so vsetkymi priatelmi,len aby som sa jej mohol pri pobyte v Trnave plne venovat a byt stale s nou.
Po cely dobu sa jej permanentne venujem-hravali sme sa spolu rozne spolocenske a sportove hry,chodili na vylety,vymyslali zabavu podla jej zelania.
Daval som jej svoju lasku otvorene a casto najavo vzajomnym tulenim,objimanim,bozkavanim a az do Velkej noci 2011 sme mali vyborny vztah.
Pocas Velkej noci som jej v hrackarstve odmietol kupit hracku s vysvetlenim,ze som jej priniesol jednu z Prahy a po obede sme planovali ist na kolotoce.
Dieta to nezaujimalo,vycetlo mi,ze som jej nikdy nic nekupil,ze som jej nikdy nic nezaplatil,nikam nezobral a ze so mnou nechce byt.
Zavolala matke a poziadala ju,aby pre nu prisla,co matka okamzite urobila a dieta si odviezla.
Je evidentne,ze dieta ma narusenu vychovu a toto sa zacina prejavovat aj vo vztahu ku mne.
Chcel by som,ako otec,urobit vsetko pre to,aby som tento vyvoj este nejako zvratil,pokial je vo veku,kedy by jej osobnost bolo mozne este nejako formovat.
Som s momentalnej situacie zufaly a neviem,ako sa k dcerke chovat.Jednoducho sa nedokazem nadalej usmievat a tvarit sa,ze sa nic nestalo a ze je vsetko v poriadku.Moji rodicia jej s placom povedali,ze toto spravanie dalej nedokazu znasat a ze sa boja o svoje zdravie.Povedali jej,ze a ak sa mieni ku mne takto nadalej spravat,ze si nezelaju,aby k nim dalej chodila a ohrozovala takymto spravanim ich zdravie.Samozrejme,matka neciti nijaku potrebu navstivit detskeho psychologa a zrejme ju k tomu moze prinutit len sudny prikaz.Tu si ale tiez nie som isty,ci tym dietata este viac nepopudim voci sebe...
Urcite takyto pripad nie je jediny,s ktorym ste sa stretla vo svojej kariere a urcite mate svoje profesionalne skusenosti.
Mozete mi,prosim,poradit,ako dalej postupovat,ako by som sa mal zachovat a ci stoji za zvazenie podanie podnetu na sud z podozrenia ohrozenia vychovy dietata?

Dakujem Vam,

I.Novak.

Dobrý večer,
chcela by som sa opýtať dcéra začala chodiť do prvej triedy.V poslednej dobe začala chodiť zo školy domov s plačom.Plače až do večera.Večer nás prosí aby sme ju do školy už nedávali,v noci plače zo spánku,ráno ju raz bolí bruško druhý raz uško.Další týžden s plačom povie že za chvílu je koniec školského roka tak to ešte vydrží.Teraz už nám povedala že po prázdninách sa do tejto triedy vrátiť nechce.Predtým každe ráno hneď vstala koľko krát skôr ako my.
Škola ju baví,pani učitelku má veľmi rada.Učitelka si ju chváli,vždy povie že je dobrá a milá.V škole sa jej začali posmievať (že je tučná,že ju neznášajú,že má odísť z triedy...) Minule ju spolužiak potkol a narazila s hlavou do stola ešte sa jej potom smial,druhý krát ju sotil keď stála v rade na umyvadlo po výtvarnej prišla domov zo zašpineným tričkom na chrbte od farby ktorá vobec nešla vyprať.Je to ten istý spolužiak.Dalšia spolužiačka povedala celej triede nech sa snou nebavia a kto tak urobí bude zradca.Tak sa snom nikto nebavil . Ak idú na prechádzku tak sa nemá s kým držaťMám pocit že ked vidia ostatné deti že jej robí zle tak aj oni si dovolujú.V škôlke také problémy nemala aj teraz keď chodíme do škôlky zo synom tak spolužiačky ktoré tam zostali sa vždy potešia aj iné deti.Dcéra ako jediná prešla do inej školy.Celá trieda v škôlke(na dedine) išla spolu do školy len ona sama išla do mesta do jazykovej školy.
Neviem či môže byť problém aj v tom že v triede je skoro polovica žiakov jedináčikov.Ona je strašne dobra,milá , s každým sa rozdelí,neposmiava sa,nerobí sama od seba zle.Ak niečo má vždy dá aj druhým tak bola učená od malička a teraz to nevie pochopiť že keď ona niečo má tak to rozdá(rodelí sa) alebo si to od nej vydrankajú že však oni keď budú mať niečo tak jej dajú ale potom nič nedostane.Ak jej robia zle a posmievajú sa tak im nič nepovie.Už som jej povedala že nech to povie p.učitelke (ale zas na druhej strane nechcem aby chodila stále žalovať ale ona aj tak nejde)skúšala to par krát a učitelka ju odbila že dúfa že neprišla žalovať.Tak si to necháva pre seba,ide sa koľko krát vyplakať na WC alebo vonku na dvore plače celú prestávku.Aj tam sa stalo že sa tam postavia deti čo jej robia zle a smejú sa jej.
Teraz sa jej stalo že konečne niečo povedala tým čo sa jej posmiavali a učitelka to počula už ju pokarhala ale to pred tým nepočula ako sa jej posmievali a ona im to chcela vrátiť aby vedeli ako to je keď jej robia zle.
Vidím že sa strašne trápi a trápi to aj mna.Bojím sa že to bude len horšie.Teraz pôjdu do ŠvP a už mám bolesti žalúdka ako to dopadne.Riešila som to aj s učitelkou ale tá celú situáciu zľahčuje.Neviem či sa mám porozprávať s rodičmi,riaditelkou.Nechcem jej viac ublížiť.Neviem či je riešenie preložiť ju do inej školy všade je niečo.
Viem asi je toho veľa ale aj tak všetko napísať nešlo.Veľmi pekne ďakujem za radu.

Dobry den
som mamina dvojrocneho synceka. Ktory je od narodenia velmi culi. Nasa doktrorka nam povedala ze je to hyperkinder. Snazim sa citat knizky o vychove dietata ktore hovoria o tom ze mam dietatu vsetko vysvetkovat nebit ho a ja sa s tym zhodujem moje okolie vsak mi nadava ze maly mi za chvilku prerastie cez hlavu ked nedostane par krat po ritke tak by som chcela vediet vas nazor ako odbornika.
Potom napriek tomu ze je velmi hyperaktivny oproti inym detickam ma trapi este jedna vec maly mal teraz pre par dnami dva roky a jeho tatinko nas opustil pred piatimi mesiacmi chcem sa opytat ci mam s nim ako s malym o tom nejako komunikovat vysvetlovat mu aj ked je taky maly. Davam mu ho na par dni v mesiaci a maly strasne place ked odchadza od neho az mi to srdce trha a na druhej strane ked mu ho davam ja tak vobec neplace. nechapem nema ma rad alebo neviem preco ja som rada ze neplace ale trapi ma to :( Bojim sa ze ma nema rad a ze ma radsej tatinka milujem ho a dala by som mu aj modre z neba a ak chce byt s tatinkom namiesto mna boli ma to velmi. mam pochybnosti ci som dobra mama ci maly nema radsej otca a preto ci by nemal byt s nim i ked mna by to velmi bolelo lenze on je pre mna to najdolezitejsie co mam dakujem vam velmi pekne za radu a prajem vam prijemny den