Dotaz

Dobrý deň!
Pred dvoma týždňami k nám prišlo dieťa, ktoré sme si vzali do pestúnskej starostlivosti, predtým bola v detskom domove a umiestnená v profi rodine, kde boli ešte ďalšie 3 deti v profi a jedno v pestúnstve. Má 2,5 roka ,celkom dobre sme si na seba zvykli aj deti aj dieťa na deti a na nás problém ale je pri zaspávaní a niekedy aj v noci, kedy si búcha hlavičku o postieľku a navyše je schopná robiť v nej aj skoky zo strany na stranu. Kde by mohol byť problém a hlavne dá sa tomu pomôcť napríklad zvýšeným osobným kontaktom ako matka s dcérou alebo tak, lebo by to možno mohlo byť prejavom nedostatkom lásky s obdobia predtým? Ďakujem

Prosim o odpoved na otázku:
Dieta má 17 mesiacov , občas je zlé, je dosť hyperaktívne. Rodičia ho vtedy zatvoria v izbe samé , pokial sa neukludní. Je to správne

Dobry den,
velmi pekne by som vas chcela poprosit o vas nazor k mojmu problemu, s ktorym si nie celkom viem dat rady.
Mam 4 mesacne dieta s muzom, s ktorym nezijem. Neboli sme ani manzelia, len sa nam podarilo, ze som otehotnela. Nakolko k otcovi dietata som nikdy nic viac ako kamaratsvo necitila, nezijeme spolu a ani spolu zit nebudeme. On ma priatelku. Vychadzame spolu ale dobre. T.j., vieme sa prakticky doteraz na vsetkom dohodnut a myslim, ze aj nadalek obidvaja chceme, aby to tak bolo. Dcera byva so mnou a je aj zverena do mojej starostlivosti, pricom ju aj zastupujem a spravujem jej majetok. Fungujeme tak, ze Otec ma kontaktuje, ked chce byt s dcerou a po vzajomnej dohode mu to bud umoznim alebo ked mi to zrovna nevyhovuje dohdoneme sa na inom termine. Na prechadzky chodime aj spolu, alebo potom chodi k nam vecer tak cca na 1 hod za malou. teraz sa vsak zacal dotazovat, ze kedy s nou bude uz moct travit cas aj samostatne. No a toto je moj problem. Urcite to je sposobene aj tym, ze zijeme s dcerou len my same a teda sme na seba dost naviazane. (Aj ja na nu hoci som dospela osoba:-) Neviem si vobec predstavit, ze mi malu zoberie trebars na pol dna prec. myslim si, ze 4 mesiace je este skoro, aby sa mala naraz ocitla niekde, kde ja nebudem. Aby ste mi rozumeli nejde mi o to, ze by som to nechcela dovolit (uvedomujem si , ze on je jej otec a ze raz to dovolit a predychat musim), ale o to, ze sa bojim, aby som tym malej nesposobila zle....myslim tym, nejaku neistotu...ze naraz tam nebude osoba na ktoru je zvyknuta (teda na mna). Ako mam tuto situaciu riesit? mam mu vysvetlit, ze ma este pockat? dokedy? a este jedna vec, od kolkych rokov je vhodne aby dcera trebars u nich aj prespala. Ja si to neviem predstavit skor ako sama bude chciet. Aky je vas nazor? mate s tym niekto osobne skusenosti? chcem byt totiz ferova, tiez nebranit vo vztahu otec-dieta,.,.ale samozrejme predovsetkym chcem chranit dieta.


Velmi pekne dakujem za Vasu odpoved, K.

mila pani doktorka,

uz ste mi viackrat dobre poradili, no ako rastu deti a menia sa, vznikaju aj nove problemy a situacie, s ktorymi si neviem rady. Je ich viac, no obratim sa na Vas iba s tou temou, ktora ma najviac trapi.

mame tri deti: 4-rocne dievcatko, 3-rocneho chlapceka a rocneho chlapceka. dvaja vacsi uz chodia do skolky - dcerka druhy, syncek prvy rok. ja som doma na rodicovskej s najmensim. problem je s prostrednym synom. jonas je sice o rok mladsi od tamary, no je uz o niekolko centimetrov vyssi a asi o 2 kila tazsi ako ona. sutazivost a agresivita v nom tak vzrastla asi za posledny polrok, ze som uz z toho zufala a smutna. on ju proste z nicoho nic udrie, kopne, strci. aj ked som nahodou priamo pri nich. staci, ze sa kludne zhovaraju a ked ma tamara iny nazor, tak dostane. tresty zial nepomahaju. dostal uz niekolkokrat na zadok, skusala som, ze som ho poslala do izby, nech je tam chvilu sam a rozmysla, potom som mu vysvetlovala, ze sa to tak nerobi a nech radsej kopne do lopty, alebo buchne do gauca, ked sa hneva. on mi niekedy povie, ze ak sa na nho bude tamara hnevat, tak ju strci a ak sa na nho ja budem hnevat, tak mna strci. tamara sa zas sprava tak, ze mu vo vsetkom ustupuje, len aby nekrical a neplakal. ak jonas dostane trest a place, ide za nim a utisuje ho, hladka. ja naozaj zasahujem do ich hadok, iba ked jej fyzicky ublizi. to predsa nemozem ignorovat.

poradte mi, prosim, ako reagovat, ci to prejde same, ked budu trosku starsi. snazim sa to riesit s kludom, no je to nesmierne tazke. ja som totiz ako dieta velakrat bezdovodne dostavala od mojho o 8 rokov starsieho brata. mozno preto som taka citliva na to a neviem pochopit syna, preco to robi. potrebuje viac pozornosti? ked pridu zo skolky, tak sa chvilu iba im venujem a najmensi syncek ide vtedy bokom, ak sa da.

viem, ze prostredne dieta to nema lahke v rodine, hlavne ak je medzi nimi taky maly vekovy rozdiel. nechcem z neho nejakou chybou spravit ciernu ovcu. od malicka im vsetkym davam tolko pozornosti a lasky, kolko som schopna a som zastankynou vztahovej vychovy, co je pre mna aj prirodzene.

a este mam podotazku tykajucu sa tejto temy. pocula som o tom, ze vychova chlapcov je rozdielna od vychovy dievcat. vo vseobecnosti hlavne kde su tie rozdiely? na co treba viac ci menej dbat u chlapcov? mam dojem, ze do dcerkinych problemov sa viem lepsie vzit ako do syncekovych. mozno preto, lebo som (bola) dievca.

vopred dakujem za kazdu dobru radu.

Dobry den pani doktorka,
obraciam sa na Vas s otazkou, ktora mi stale prebieha myslou a znepokojuje ma.
Po rozchode s partnerom, mame spolu 6.mesacneho syna, sa priatel rozhodol, ze on bude mat maleho tyzden a tyzden ja. Samozrejme, ze s tym momentalne nesuhlasim, pretoze maly je este velmi malicky a stale ho kojim.
Preto sa chcem spytat do buducna, ked bude nas syn starsi, AKY ma vplyv striedava vychova na citovo-psychicky vyvoj dietata. Na koho sa mozem v pripade, ak zistim, ze to dietatu neprospieva profesne obretit. Je to rodinny pravnik? Dieta totiz nie je hracka, ani sposob, ako si uspokojovat svoje egocentricke potreby bez ohladu potrieb dietata. Dufam, ze toto je zatial iba moja fantazia, moze byt vsak vcelku realna pani doktorka a mne puka ako matke srdce. Mozno ma chapete.

Mala by som malicku podotazku. Po rozchode s partnerom som sa nastahovala svojej matke, ktora mi po par dnoch povedala, ze sa k nemu a k jeho rodicom spravam, ako by sa nic nestalo, a ze ked sa k nemu vratitm, tak dopadnem ako chudera na psychiatrii a podobne i horsie nadavky. Neviem, preco sa mama takto ku mne sprava. Chce kricat na jeho rodicov, hoci som ju dorazne poziadala, nech mi nezasahuje do zivota a svoje problemy si viem vyriesit aj sama. Len s tym rozdielom, ze nerobim okolo toho hystericke sceny, hadky a nadavky. Viete mi prosim aspon nacrtnut, preco ludia takto reaguju?

Dakujem Vam vopred za radu,
prajem vela zdaru,
Slavka