sestra - brat
, Autor: Registrovaný používateľ
mila pani doktorka,
uz ste mi viackrat dobre poradili, no ako rastu deti a menia sa, vznikaju aj nove problemy a situacie, s ktorymi si neviem rady. Je ich viac, no obratim sa na Vas iba s tou temou, ktora ma najviac trapi.
mame tri deti: 4-rocne dievcatko, 3-rocneho chlapceka a rocneho chlapceka. dvaja vacsi uz chodia do skolky - dcerka druhy, syncek prvy rok. ja som doma na rodicovskej s najmensim. problem je s prostrednym synom. jonas je sice o rok mladsi od tamary, no je uz o niekolko centimetrov vyssi a asi o 2 kila tazsi ako ona. sutazivost a agresivita v nom tak vzrastla asi za posledny polrok, ze som uz z toho zufala a smutna. on ju proste z nicoho nic udrie, kopne, strci. aj ked som nahodou priamo pri nich. staci, ze sa kludne zhovaraju a ked ma tamara iny nazor, tak dostane. tresty zial nepomahaju. dostal uz niekolkokrat na zadok, skusala som, ze som ho poslala do izby, nech je tam chvilu sam a rozmysla, potom som mu vysvetlovala, ze sa to tak nerobi a nech radsej kopne do lopty, alebo buchne do gauca, ked sa hneva. on mi niekedy povie, ze ak sa na nho bude tamara hnevat, tak ju strci a ak sa na nho ja budem hnevat, tak mna strci. tamara sa zas sprava tak, ze mu vo vsetkom ustupuje, len aby nekrical a neplakal. ak jonas dostane trest a place, ide za nim a utisuje ho, hladka. ja naozaj zasahujem do ich hadok, iba ked jej fyzicky ublizi. to predsa nemozem ignorovat.
poradte mi, prosim, ako reagovat, ci to prejde same, ked budu trosku starsi. snazim sa to riesit s kludom, no je to nesmierne tazke. ja som totiz ako dieta velakrat bezdovodne dostavala od mojho o 8 rokov starsieho brata. mozno preto som taka citliva na to a neviem pochopit syna, preco to robi. potrebuje viac pozornosti? ked pridu zo skolky, tak sa chvilu iba im venujem a najmensi syncek ide vtedy bokom, ak sa da.
viem, ze prostredne dieta to nema lahke v rodine, hlavne ak je medzi nimi taky maly vekovy rozdiel. nechcem z neho nejakou chybou spravit ciernu ovcu. od malicka im vsetkym davam tolko pozornosti a lasky, kolko som schopna a som zastankynou vztahovej vychovy, co je pre mna aj prirodzene.
a este mam podotazku tykajucu sa tejto temy. pocula som o tom, ze vychova chlapcov je rozdielna od vychovy dievcat. vo vseobecnosti hlavne kde su tie rozdiely? na co treba viac ci menej dbat u chlapcov? mam dojem, ze do dcerkinych problemov sa viem lepsie vzit ako do syncekovych. mozno preto, lebo som (bola) dievca.
vopred dakujem za kazdu dobru radu.